Zrodený medzi Bohom a človekom

„Noël, Noël, Noël, Noël, narodil sa kráľ Izraela“ je nádherný refrén z veľmi obľúbenej vianočnej piesne. A samozrejme, je to pravda: Ježiš ako Mesiáš sa narodil ako kráľ.

Izrael dúfal, že ho kráľ oslobodí od nepriateľov. Ľud už dlho očakával príchod Mesiáša, a keď sa objavil, očakával, že sa stane ich najvyšším kráľom. Keď mudrci dorazili do Palestíny, ich prvá otázka znela: „Kde je ten narodený kráľ židovský?“ (Mt 2:2). Herodes vyvraždil betlehemské nevinné deti, pretože sa bál tohto nového izraelského kráľa. Sám Ježiš sa pred Pilátom mnohými slovami vyhlásil za židovského kráľa (J 18:36).

Keď však Ježiš prišiel na svet po prvý raz, nebolo to preto, ako jeho učeníci vrúcne dúfali, aby „obnovil kráľovstvo Izraela“ (Sk 1:6). Mal naliehavejšie poslanie. Pred jeho korunováciou potrebujeme posvätenie; pred jeho úplnou vládou musí zavŕšiť našu spravodlivosť; skôr než sa stane naším Vládcom, musí sa stať našou obetou. Hoci sa Ježiš skutočne narodil ako náš dlho očakávaný Kráľ, najprv sa zjavil, aby vykonal krvavú prácu kňaza.

Prorok, potom kňaz, potom kráľ

Toto väčšinu ľudí zaskočilo. Ale Písmo predpovedalo tento vzorec. Keď Boh vyslobodil Izraelitov z egyptského otroctva, aby ich ustanovil za svätý národ, urobil to v určitej postupnosti. Najprv prišiel veľký prorok (Mojžiš), aby ohlásil dobrú správu o oslobodení a zvolal ľud. Potom prišiel veľký kňaz (Áron), aby sprostredkoval Božie milosrdenstvo poskytnutím prostriedkov na odpustenie hriechov ľudu a jeho očistenie od neprávosti. O niečo neskôr prišiel veľký kráľ (Dávid).

„Hoci sa Ježiš skutočne narodil ako náš dlho očakávaný Kráľ, najprv sa zjavil, aby vykonal krvavú prácu kňaza.“

Tento starozmluvný postup predznamenal Ježišov novozmluvný postup. Najprv sa zjavil ako veľký izraelský prorok podobný Mojžišovi (5. M 18:15; J 7:40), ktorý „kázal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval všetky neduhy a všetky choroby,“ keď začal zvolávať svoj ľud (Mt 9:35). Potom sa zjavil ako veľký izraelský kňaz podobný Melchisedekovi (Ž 110:4; Žid 5:9–10) a aj ako obetný „Baránok Boží“ (J 1:29), ktorý poskytol konečné odpustenie hriechov ľudu a očistil ho od každej neprávosti (1. J 1:9). A hoci Ježiš počas celej svojej služby niesol znaky kráľovskej hodnosti a teraz vládne ako kráľ na nebeskom tróne, stále čakáme na jeho úplné zjavenie sa svetu ako veľkého izraelského kráľa podobného Dávidovi (2. S 7:8–16; Mt 22:41–45).

Inými slovami, hoci Ježiš súčasne zastáva všetky tri úrady proroka, kňaza a kráľa v plnej miere a naveky, na zemi stále žijeme v období Ježišovho prorockého ohlasovania evanjelia (Mt 28:19–20) a Ježišovho kňazského sprostredkovania Božieho milosrdenstva voči hriešnikom. Hoci je všetko podriadené Jeho kráľovským nohám: „Teraz, pravda, nevidíme, že Mu je všetko poddané“ (Žid 2:8).

Oltár pred žezlom

My všetci, rovnako ako naši dávni predkovia, túžime po tom, aby náš spravodlivý Kráľ kráľov konečne skoncoval so zlom, ktoré je príčinou biedy a smútku v našich životoch a v našom svete. Keď oslavujeme prvý Kristov príchod, pripájame sa k Zachariášovi v chvále a hľadíme na budúcu milosť Ježišovej kráľovskej vlády:

„Požehnaný Pán Boh izraelský,

že navštívil svoj ľud a vykúpil ho

vyzdvihol nám roh spasenia

v dome svojho služobníka Dávida,

ako hovoril ústami svojich starodávnych svätých prorokov,

že nás vyslobodí od našich nepriateľov

a z ruky všetkých, ktorí nás nenávidia …

že budeme vyslobodení z ruky nepriateľov a bez bázne budeme Mu slúžiť,

v svätosti a v spravodlivosti pred Jeho tvárou po všetky dni života.“ (L 1:68–71, 73–75)

Ak však milosrdný kňaz nepredchádza spravodlivého kráľa, vláda spravodlivého kráľa pre nás nie je dobrou správou. Sami o sebe totiž nie sme svätí a spravodliví, ako je Boh. Sme hriešni a zlí. Všetci to v hĺbke duše vieme. Stáť pred Bohom s neodpusteným hriechom znamená záhubu.

„Ak milosrdný kňaz nepredchádza spravodlivého kráľa, vláda spravodlivého kráľa pre nás nie je dobrou správou.“

To je dôvod, prečo sa všetci musíme stretnúť s Ježišom, naším Veľkňazom, skôr ako sa stretneme s Ježišom, naším Najvyšším Kráľom. Potrebujeme ho, aby nám sprostredkoval Božie milosrdenstvo tým, že prinesie „obeť za vinu“ (Iz 53:10) skôr než „uskutoční právo a spravodlivosť v krajine“ (Jer 33:15). Potrebujeme, aby slúžil pri oltári skôr, ako sa chopí žezla (Žid 1:3).

Nežné milosrdenstvo nášho Boha

Zachariáš ako kňaz to vedel. Preto si myslím, že keď sa obrátil so svojimi slovami na svojho malého syna, predchodcu Mesiáša (L 1:16–17; Mal 4:5–6), svoje vyhlásenie chvály zakončil takto:

„A ty, dieťatko, budeš sa volať prorokom Najvyššieho,

lebo pôjdeš pred tvárou Pánovou, aby si Mu pripravoval cestu,

a učil Jeho ľud známosti spasenia,

totiž, že náš Boh odpustí hriechy

zo svojho milosrdného srdca,

s ktorým zhliadol na nás ako vychádzajúce slnko z výsosti,

aby svietil sediacim v tme a tôni smrti,

a upravil nám nohy na cestu pokoja.“ (L 1:76–79)

Vedel, že Mesiášovo zjavenie sa netýka len záchrany Božieho ľudu pred jeho nepriateľmi, ale aj záchrany Božieho ľudu pred tým, aby sa stali Božím nepriateľmi kvôli vine za svoje vlastné hriechy. Mesiáš prichádzal sprostredkovať nežné Božie milosrdenstvo, ako aj jeho svätú spravodlivosť, aby nás nakoniec vyslobodil zo všetkých našich nebezpečenstiev.

Narodil sa kňaz Izraela

Je správne, že túžime po Ježišovej vláde nad celou vzdorovitou realitou. Je správne, že „vzdycháme v sebe, očakávajúc synovstvo, vykúpenie svojho tela,“ ktoré príde, keď sa Kristus vráti na svoju veľkú pozemskú korunováciu (R 8:23). Je teda správne, aby sme spievali a oslavovali príchod „Kráľa kráľov a Pána pánov“ (Zjav 19:16).

Ale je tiež správne myslieť na Vianoce ako na deň, keď prekypujeme vďačnosťou a slávime sviatkami skutočnosť, že Ježiš nás prišiel posvätiť pred svojou korunováciou. Prišiel, aby nás urobil spravodlivými pred tým, ako sa ujme svojej vlády. Prišiel, aby sa stal našou obetou predtým, ako sa stane naším vládcom. V nežnom milosrdenstve nášho Boha sa Ježiš „zjavil raz pri skončení vekov, aby svojou obeťou zahladil hriech“ (Žid 9:26).

Takže si nemyslím, že by sa anonymný autor piesne urazil, keby sme si niekedy prispôsobili refrén a spievali ho:

Noël, Noël, Noël, Noël, narodil sa kňaz Izraela.

Po tom, čo najprv prišiel ako náš Kňaz, máme teraz všetky dôvody tešiť sa na to, keď sa náš Kráľ „druhý raz zjaví nie pre hriech, ale na spásu tým, čo ho očakávajú“ (Žid 9:28, Ekumenický preklad).