10 kľúčových veršov z Biblie o Vianociach

Prečítajte si tieto známe pasáže o Božom pláne, ktorý sa uskutočnil prostredníctvom Krista vo veršoch a komentároch upravených zo Študijnej Biblie ESV a nechajte svoje srdce ohúriť Božím dokonalým plánom na vykúpenie svojho ľudu.

Micheáš 5:1

„Ale ty, Betlehem Efrata,

hoci si najmenší medzi judskými čeľaďami,

z teba mi vyjde ten,

ktorý bude vládcom v Izraeli.

Jeho pôvod je v praveku,

v časoch večnosti.“

Tieto slová naznačujú obnovenie kráľovskej moci. Efrata je názov okresu, v ktorom sa nachádza Betlehem a v ktorom sa narodil Dávid (1. S 17:12). Nepravdepodobná voľba Dávida za kráľa predznamenáva nepravdepodobnú voľbu Betlehema ako rodného mesta väčšieho Dávida. Matúš 2:6 (v kombinácii s Mich 5:4) ukazuje, že židovskí učenci Ježišovej doby to vnímali ako predpoveď miesta Mesiášovho narodenia (porov. J 7:42). Mesiášova vláda je na Boží príkaz (pre mňa) a jeho príchod (alebo „pôvod;“ množné číslo hebrejského motsa’ah — „vychádzanie“) je zo starých, dávnych čias. Toto sa chápalo buď ako označenie starobylého (Dávidovho) rodu, alebo ako označenie večného (a teda božského) pôvodu predpovedaného Mesiáša. Prvý výraz súvisiaci s časom („odpradávna;“ hebrejsky, miqqedem) sa vo všeobecnosti vzťahuje na staroveké historické časy (napr. Neh 12:46; Ž 77:5, 11; 78:2; 143:5; Iz 45:21; 46:10), ale môže odkazovať aj na večnú minulosť (napr. Ž 74:12; Ab 1:12). Druhý výraz súvisiaci s časom („od dávnych čias;“ hebrejsky — mime ‘olam) sa však vzťahuje na starodávne historické časy v Micheášovi (7:14; porov. 7:20) a aj inde (5. M 32:7; Iz 63:9, 11; Am 9:11; Mal 3:4); tento text teda odkazuje na Mesiášov starodávny rod Dávidov, čo potvrdzuje, že zmluvné sľuby dané Dávidovi stále platia.

Ján 1:9–10

„Bolo však pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka prichádzajúceho na svet. Bolo vo svete a svet Ním povstal, ale svet Ho nepoznal.“

Jánova téma „svedectva“ je zasa súčasťou širšieho „motívu súdu,“ podľa ktorého to nebol Ježiš, kto bol postavený pred súd a odsúdený svetom, ale skôr svet, ktorý bol postavený pred súd Ježišom. Aby Ján dokázal Ježišovu nevinu a vinu sveta, predvádza pred čitateľa množstvo svedkov, ktorí dosvedčujú Ježišovu skutočnú mesiášsku identitu, a teda potvrdzujú vinu sveta, ktorý Ježiša odmietol.

Matúš 1:21

„Porodí syna a dáš Mu meno Ježiš; lebo On vyslobodí svoj ľud z ich hriechov.“

Nová éra v dejinách Izraela sa začína príbehom o Ježišovom počatí v malom mestečku Nazaret. Anjel oznamuje jeho počatie (Mt 1:18–21) a vysvetľuje, že je prorokovaným Emanuelom (Mt 1:22–23). Jozef okamžite poslúchne anjelov príkaz (Mt 1:24–25).

Meno Ježiš dostávali synovia v symbolickej nádeji na očakávané Pánovo zoslanie spásy prostredníctvom Mesiáša, ktorý očistí svoj ľud a zachráni ho pred útlakom. Anjel však poukazuje na dôležitejšiu tému: zachrániť svoj ľud od hriechov. Spasenie od hriechov bolo opakovaným prísľubom starozákonných prorokov (napr. Iz 40:2; Iz 53:6; Jer 31:31–34; Ez 36:25–27; Dan 9:24; Zach 13:1).

Lukáš 1:26–33

„Potom v šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta Nazareta k panne, zasnúbenej s mužom, ktorý sa volal Jozef a bol z domu Dávidovho; panna sa volala Mária. Keď anjel vošiel k nej, povedal: Buď pozdravená, milosťou obdarená, Pán s tebou! [Blahoslavená medzi ženami!] Ona, zarazená jeho rečou, premýšľala, aký to pozdrav. Ale anjel jej povedal: Neboj sa, Mária, lebo si našla milosť u Boha. Ajhľa, počneš, porodíš syna a dáš Mu meno Ježiš. Bude veľký, Synom Najvyššieho sa bude volať a Pán Boh Mu dá trón Jeho otca Dávida. Bude kraľovať nad domom Jákobovým naveky a Jeho kráľovstvu nebude konca.“

Slovo „panna“ opisuje Máriin stav pred počatím aj počas tehotenstva (Mt 1:25). Zasnúbená. Právne záväzné zasnúbenie, ktoré sa dá zrušiť len rozvodom (Mt 1:19). Jozef je Dávidov potomok (porov. Mt 1:16, 20; L 1:32–33; 2:4; 3:23–38).

„Našla si milosť“ (grécky — charis) u Boha. Mária je príjemcom Božej milosti, nie jej darcom. (porov. 1. M 6:8.)

„Najvyšší“ je meno pre pravého Boha, ktoré pochádza z 1. M 14:18–22, kde Melchisedek, kráľ Sálemu, označuje Pána za „Boha Najvyššieho“ (porov. Bileám [tiež pohan], 4. M 24:16: „Najvyšší;“ „Všemohúci“). Medzi monoteistickými Izraelitmi sa to stalo bežným titulom pre Pána, najmä v žalmoch. (V Dan 3:26; 4:24, 34 je to titul pre Boha, ktorý majú spoločný Daniel aj Nebúkadnedar, a je obľúbeným menom v knihe Sirachovcovej.) Zatiaľ čo Ján je „prorokom Najvyššieho“ (L 1:76), Ježiš je „Syn Najvyššieho.“ Je zasľúbeným nástupcom Dávidovho trónu (pozrite 2. S 7:12–13, 16).

Lukáš 2:10–12

„Ale anjel im povedal: Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán. A toto vám bude znamením: nájdete nemluvniatko, obvinuté plienkami, ležať v jasliach.“

Zvestujem vám veľkú radosť, je grécky euangelizomai, slovesný tvar „evanjelia“. Veľká radosť. Lukáš 1:14.

Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán: tieto tri tituly odhaľujú veľkosť Máriinho syna. Pre „Spasiteľa“, porov. L 1:69; Sk 5:31; Sk 13:23. „Kristus“ je grécky výraz pre hebrejské slovo „Mesiáš“. Je to skôr titul ako meno (porov. „Kristus“, Sk 5:42; 17:3). Úžasné oznámenie, ktoré pastieri pravdepodobne úplne nepochopili, je, že tento Mesiáš, ktorý sa narodil ako dieťa, je zároveň sám Pán Boh.

Lukáš 1:50–52

„A Jeho milosrdenstvo s tými, čo sa Ho boja

z pokolení na pokolenia.

Dokázal moc svojím ramenom,

rozprášil tých, čo sa povyšovali zmýšľaním srdca;

mocných zhodil z trónov

a povýšil ponížených.“

Máriin chválospev prechádza od Márie k tomu, čo narodenie jej syna znamená pre veriacich Izraelitov. Úctivú, pokornú poslušnosť, ktorá sa snaží páčiť Bohu. Druhý dôvod Máriinej chvály je uvedený slovami „ukázal silu svojou rukou“, čo je antropomorfizmus pre Božiu moc. Lukášovo použitie slovesného času aorist vyjadruje Máriinu istotu o tom, čo Boh urobí. Abrahámovi a jeho potomstvu zdôrazňuje naplnenie dejín spásy.

Ján 1:4–5

„(Slovo) bolo na počiatku u Boha. Ním povstalo všetko a bez Neho nepovstalo nič, čo povstalo. V Ňom bol život a život bol svetlom ľudí. To svetlo svieti v tme, ale tma Ho nepohltila.“

Zmienky o živote, svetle a tme naďalej čerpajú z motívov Prvej knihy Mojžišovej (porov. 1. M 1:3–5, 1. M 1:14–18, 1. M 1:20–31; 1. M 2:7; 1. M 3:20; porov. tiež Iz 9:2; Iz 42:6–7; Iz 49:6; Iz 60:1–5; Mal 4:2; L 1:78–79). Na tomto pozadí Ježiš ako „svetlo“ prináša do tohto temného sveta pravé poznanie, morálnu čistotu a svetlo, ktoré ukazuje samotnú Božiu prítomnosť (porov. J 8:12; 1. J 1:5).

Lukáš 2:7

„I porodila svojho prvorodeného syna, obvinula Ho plienkami a uložila v jasliach, lebo v nocľahárni pre nich nebolo miesto.“

Najväčší zázrak v dejinách sveta, narodenie večného Božieho Syna ako človeka, sa odohráva v tichosti v maštali, v jednej neznámej dedine v Judsku. Lukášov popis je zdržanlivý, poskytuje len veľmi málo detailov.

V staroveku sa na zavinutie bábätiek používali pásy látky, aby boli v teple a bezpečí. Jasličky. Kŕmidlo pre zvieratá. Slovo nocľaháreň naznačuje, že išlo o konkrétne, verejne známe miesto na prenocovanie jednotlivých cestujúcich. Nocľaháreň bola plná, pretože mnohí prišli do Betlehema, aby sa zaregistrovali na sčítanie ľudu.

Matúš 2:11

„I vošli do domu, uvideli dieťatko s matkou Máriou, padli na tvár a klaňali sa Mu. Potom otvorili svoje klenotnice a obetovali Mu dary: zlato, kadidlo a myrhu.“

Mudrci neprišli v čase Ježišovho narodenia v maštali, ale až o dva roky neskôr, keď Ježiš býval v dome. Je otázne, či títo kvázi pohanskí náboženskí muži chápali Ježišovu božskú podstatu, ale ich konanie bolo nevedomky primerané a nádherne predznamenalo uctievanie Ježiša všetkými pohanskými národmi (porov. Mt 28:19; R 1:5; F 2:9–11; Zjav 7:9–10; 21:24). Počet darov prispel k tradícii, že išlo o troch mužov, ale skutočný počet nie je známy. Kadidlo je živica používaná obradne ako jediné povolené kadidlo na oltári (2. M 30:9, 34–38). Myrha je šťava používaná v kadidle a parfumoch a ako povzbudzujúce tonikum. Dary boli pravdepodobne použité prozreteľne na podporu rodiny pri úteku do Egypta (Mt 2:13–15).

Lukáš 2:14

„Sláva na výsostiach Bohu

a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!“

Anjeli ohlasujú novinu o Ježišovi: večný, všemohúci Boží Syn „vzal na seba podobu služobníka, podobný sa stal ľuďom“ (F 2:7), lebo „prišla plnosť času“ a „poslal Boh Syna svojho, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo sú pod zákonom“ (G 4:4–5). Pokoj spásy, ktorý Boh dáva skrze svojho Syna. Ježiš je „Knieža pokoja“, o ktorom prorokoval Izaiáš (Iz 9:6). Medzi tými, s ktorými má zaľúbenie. Boží dar „pokoja“ nepríde k celému ľudstvu, ale k tým, ktorých si Boh rád povolá k sebe.