10 kľúčových veršov z Biblie o manželstve

1. List Efezským 5:22–27

„… ženy svojim mužom ako Pánovi, lebo muž je hlavou ženy, ako aj Kristus je hlavou cirkvi. On je Spasiteľom tela. Ako je teda cirkev poddaná Kristovi, tak aj ženy mužom vo všetkom. Mužovia, milujte si ženy, ako aj Kristus miloval cirkev a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil, očistiac ju kúpeľom vody skrze slovo, a postavil si cirkev slávnu, bez po škvrny, bez vrásky a bez čohokoľvek podobného, ale aby bola svätá a bez úhony.“

Prvý príklad všeobecnej podriadenosti (Ef 5:21) je ilustrovaný tým, že Pavol nabáda manželky, aby sa podriadili svojim mužom (Ef 5:22–24, 33). Na druhej strane manželom nehovorí, aby sa podriaďovali svojim manželkám, ale aby ich milovali (Ef 5:25–33). Prvým Pavlovým príkladom všeobecnej podriadenosti z Ef 5:21 je správne usporiadanie manželského vzťahu (pozrite tiež Kol 3:18; 1. Pt 3:1–7). Podriadenosť manželiek nie je ako poslušnosť detí voči rodičom, ani tento text neprikazuje všetkým ženám, aby sa podriadili všetkým mužom (Vlastným manželom, nie všetkým manželom!). Obe pohlavia sú rovnako stvorené na Boží obraz (1. M 1:26–28) a spoločne sú dedičmi večného života (G 3:28–29). Táto podriadenosť je v úcte k najvyššiemu vedeniu manžela pre zdravé a harmonické fungovanie manželského vzťahu.

V týchto veršoch sa pozornosť sústreďuje na Krista, pretože manželia „neposväcujú“ svoje manželky ani ich „neumývajú“ od hriechov, hoci majú robiť všetko, čo je v ich silách, aby podporovali svätosť svojich manželiek. „Posvätiť“ tu znamená „zasvätiť do Pánovej služby očistením, obmytím vodou.“ Môže to byť odkaz na krst, pretože v Biblii je bežné hovoriť o neviditeľných, duchovných veciach (v tomto prípade o duchovnom očistení) poukazovaním na ich vonkajšie fyzické znamenie (pozrite R 6:3–4). Môže tu byť aj súvislosť s Ez 16:1–13, kde Pán obmyje nemluvniatko Izrael, pozdvihne ho a nakoniec povýši do kráľovského stavu a ožení sa s ním, čo by zodpovedalo predstaveniu cirkvi sebe samému v nádhere pri svadobnej večeri (pozrite tiež Ez 36:25; Zjav 19:7–9; 21:2, 9–11) bez poškvrny. Úplná svätosť a morálna dokonalosť cirkvi bude zavŕšená v sláve vzkriesenia, ale je odvodená od posväcujúcej Kristovej obety na kríži.

2. Prvá kniha Mojžišova 2:18

„Potom riekol Hospodin Boh: Nie je dobré človeku byť osamote. Dám mu pomoc, ktorá mu bude roveň.“

„Nie je dobré“ je v kontraste s 1. M 1:31; je jasné, že situácia tu ešte nedospela k „veľmi dobrému“. „Dám mu“ môžeme preložiť aj ako „urobím pre neho,“ čo vysvetľuje Pavlov výrok v 1. K 11:9. Aby Boh našiel človeku vhodného pomocníka, privádza k nemu všetok dobytok, vtáctvo a poľnú zver. Žiadne z nich sa však neukáže ako „vhodné“ pre človeka. „Pomocník“ (hebr. ‘ezer’) je ten, kto dodáva silu v oblasti, ktorá chýba „tomu, komu pomáha“. Tento výraz neznamená, že pomocník je buď silnejší, alebo slabší ako ten, ktorému sa pomáha. „Vhodný pre neho“ alebo „hodiť sa k nemu“ (porov. ESV poznámku pod čiarou) nie je to isté ako „podobá sa mu:“ manželka nie je klonom svojho manžela, ale dopĺňa ho.

3. Matúš 19:4–6

„Či ste nečítali, že Stvoriteľ stvoril ich od počiatku ako muža a ženu? A riekol: Preto opustí človek otca i matku a pripojí sa k manželke, i budú dvaja jedno telo, takže už nie sú dve telá, ale jedno. Čo teda Boh spojil, človek nerozlučuj!“

„Čo teda Boh spojil“ znamená, že manželstvo nie je len ľudská dohoda, ale vzťah, v ktorom Boh mení postavenie muža a ženy zo slobodných (už nie sú dvaja) na manželov (jedno telo). Od chvíle, keď sa zosobášia, sú zjednotení tajomným spôsobom, ktorý nepatrí k žiadnemu inému ľudskému vzťahu, majú všetky Bohom dané práva a povinnosti manželstva, ktoré predtým nemali. Byť „jedným telom“ zahŕňa sexuálne spojenie muža a ženy (pozrite 1. M 2:24), ale je to viac než to, pretože to znamená, že opustili domácnosť svojich rodičov („preto muž opustí svojho otca i svoju matku,“ 1. M 2:24) a založili novú rodinu, takže ich hlavná ľudská vernosť je teraz jeden druhému, pred kýmkoľvek iným. Ježiš sa vyhýba farizejskému argumentu o dôvodoch rozvodu a vracia sa k počiatku stvorenia, aby ukázal Boží zámer inštitúcie manželstva. Má to byť trvalé puto medzi mužom a ženou, ktoré ich spája do jedného nového zväzku, ktorý je posvätený telesným stykom (1. M 2:24).

4. List Kolosenským 3:18–19

„Ženy, poddané buďte mužom, ako sa sluší v Pánovi. Mužovia, milujte si ženy a nebuďte príkri k nim.“

Namiesto toho, aby Pavol manželkám povedal, aby „poslúchali“ (gréc. hypakouō), ako to bolo typické v rímskych domácnostiach, apeluje na ne, aby sa „poddali“ (gréc. hypotassō), vychádzajúc zo svojho presvedčenia, že muži majú v rodine Bohom danú vedúcu úlohu. Tento výraz naznačuje usporiadanie spoločnosti, v ktorom by sa manželky mali prispôsobiť a rešpektovať vedenie svojich manželov (pozrite Ef 5:22–33). Pavol neprikazuje manželkám, aby nasledovali prevládajúce kultúrne vzory tej doby, ale aby žili tak, ako sa sluší v Pánovi. Sedemkrát v týchto deviatich veršoch (Kol 3:18–4:1) Pavol zakotvuje svoje pokyny v „Pánovi“ alebo v rovnocennom termíne, čím zdôrazňuje dôležitosť posudzovať všetko vo svetle Krista a jeho učenia.

5. Prvý list Petra 3:7

„Podobne mužovia, uznanlivo nažívajte so ženským pokolením ako so slabším a uctite si ich ako spoludedičky milosti života, aby vaše modlitby neboli daromné.“

Petrove rady manželom sú skrátené možno preto, že sa obšírnejšie venuje tým, ktorí sú pod autoritou a u ktorých je väčšia pravdepodobnosť, že sa s nimi bude zle zaobchádzať (otroci a manželky). Slovo „podobne“ je len prechodom (porov. 1. Pt 3:1; 5:5); neznamená, že by sa manželia mali podriadiť svojim ženám, pretože Písmo to nikdy neučí (pozrite Ef 5:21–33). „Uznanlivo nažívajte“ sa pravdepodobne zameriava na život v súlade s Božou vôľou, čo zahŕňa aj porozumenie potrebám manželky. Vykladači sa rozchádzajú v názore, či slabšia nádoba znamená slabšia z hľadiska delegovanej autority, emócií alebo fyzickej sily. Peter pravdepodobne myslí na všeobecnú pravdu, že muži sú fyzicky silnejší ako ženy a môžu byť v pokušení ohrozovať svoje manželky fyzickým alebo slovným násilím. Ženy a muži majú rovnaký osud ako „spoludedičia milosti života.“ Peter si nemyslí, že ženy sú voči mužom menejcenné, pretože obaja sú rovnako stvorení na Boží obraz (porov. G 3:28). Ak sa manželia nebudú správať k svojim manželkám zbožne, Pán nebude venovať pozornosť ich modlitbám.

6. Židom 13:4

„Manželstvo všetci majte v úcte a manželské lôžko nepoškvrnené, lebo smilníkov a cudzoložníkov bude súdiť Boh.“

Manželstvo má byť v úcte a vyzýva k cudnosti v manželstve s varovaním, že Boh bude súdiť každého, kto je sexuálne nemravný (gréc. pornos, všeobecný termín označujúci každého, kto sa venuje sexuálnemu správaniu mimo manželstva medzi mužom a ženou) alebo cudzoložný (gréc. moichos, označujúci každého, kto je neverný manželovi alebo manželke). Toto varovanie je adresované členom cirkvi a ak sú to skutoční veriaci kresťania, tento Boží súd by neznamenal konečné odsúdenie do pekla (porov. R 8:1), ale priniesol by disciplinárny súd v tomto živote (porov. Žid 12:5–11) alebo stratu odmeny v posledný deň, prípadne oboje. Vo svetle predchádzajúcich varovných pasáží (Žid 3:12–14; Žid 6:4–8; Žid 10:26–31; Žid 12:14–17) je však možné, že takáto sexuálna nemravnosť bude znamením, že osoba, ktorá sa jej dopúšťa, v skutočnosti nie je pravým veriacim a nie je znovuzrodená.

7. Kazateľ 4:9–10

„Dvaja sa majú lepšie ako jeden, lebo majú odmenu za svoju námahu. Lebo ak padnú, jeden zdvihne svojho druha, beda však samotnému, ak padne! Nemá druhého, čo by ho pozdvihol.“

Múdry človek bude pracovať bok po boku s druhým, tešiť sa z dobrej odmeny a nachádzať pomoc v núdzi. Múdry človek sa bude usilovať o spoluprácu, namiesto toho, aby podľahol žiarlivej snahe byť prvý (pozrite kontrast v Kaz 4:8, 10, 11), snahe, ktorá ho izoluje od ostatných.

8. Prvá kniha Mojžišova 2:23–24

„Nato povedal človek: Toto je už kosť z mojich kostí

a telo z môjho tela.

Bude sa volať mužena,

lebo je z muža vzatá.

Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a priľne k svojej žene a budú jedným telom.“

Keď sa medzi živými bytosťami nenájde vhodná partnerka, Boh vytvorí ženu z mužovho vlastného tela. Text zdôrazňuje pocit jednoty, ktorý existuje medzi mužom a ženou. Adam radostne vyhlasuje: „Toto je už kosť z mojich kostí a telo z môjho tela.“ Táto terminológia sa používa aj na inom mieste v súvislosti s pokrvnými príbuznými (1. M 29:14). Táto veta a príbeh o stvorení Evy poukazujú na to, že manželstvo vytvára najbližší zo všetkých ľudských vzťahov. Dôležité je tiež poznamenať, že Boh stvorí pre Adama len jednu Evu, nie viaceré Evy alebo iného Adama. To poukazuje na heterosexuálnu monogamiu ako na božský vzor manželstva, ktorý Boh ustanovil pri stvorení.

Okrem toho príbuzenský vzťah medzi manželom a manželkou vytvára záväzky, ktoré prevyšujú dokonca aj povinnosť voči rodičom (preto muž opustí svojho otca i svoju matku a priľne k svojej žene, 1. M 2:24). V starovekom Izraeli sa synovia po svadbe neodsťahovali, ale žili v blízkosti svojich rodičov a zdedili otcovu pôdu. „Opustili“ svojich rodičov v tom zmysle, že uprednostnili blaho svojej manželky pred blahom svojich rodičov. Výraz „priľne“ sa používa aj inde na praktizovanie vernosti zmluve (napr. 5. M 10:20; pozrite ako Pavol spája tieto texty v 1. K 6:16–17); preto aj iné biblické texty môžu manželstvo nazývať „zmluvou“ (napr. Pr 2:17; Mal 2:14).

Pavlovo učenie o manželstve v Ef 5:25–32 je založené na tomto texte. Zmysel stvorenia jeden pre druhého sa ďalej odráža v slovnej hre s pojmami „muž“ a „žena“; v hebrejčine sú to ’ish a ’ishshah. V dôsledku tejto osobitnej príslušnosti sa v 1. M 2:24 poznamenáva, že keď muž opustí svojich rodičov a vezme si ženu, stanú sa jedným telom, t. j. jedným celkom (spojenie muža a ženy, ktoré sa zavŕši pohlavným stykom). Ježiš sa odvoláva na tento verš a 1. M 1:27 keď vyjadruje svoj názor na manželstvo (Mt 19:4–5).

9. Izaiáš 62:5

„Lebo jako si mládenec vezme pannu za ženu,

tak si ťa vezmú tvoji synovia,

a jako sa ženích raduje svojej neveste,

tak sa bude tebe radovať tvoj Boh.“ (Roháčkov preklad)

„Naši synovia“ sú verní obyvatelia Sionu (večného Božieho mesta; porov. Žalm 87). Poetický obraz, ktorý naznačuje, že obyvatelia Jeruzalema budú milovať a opatrovať svoje mesto: obyvatelia Sionu budú navždy oddaní svojmu večnému príbytku a budú sa v ňom tešiť, lebo tam je Pánov ľud a sám Pán. Izaiášove básnické obrazy zanechávajú ohromujúci dojem radosti, potešenia, spravodlivosti, krásy, bezpečia a pokoja. Odvážne čerpajúc zo známeho ľudského obrazu nevýslovnej radosti a potešenia Boh hovorí, že jeho radosť z jeho ľudu bude ako radosť ženícha z jeho nevesty. Izaiáš vysvetľuje, že v Božom veľkom pláne spásy nielen odpúšťa svojmu ľudu, chráni ho, uzdravuje, zaopatruje, obnovuje jeho domov, zmieruje ho so sebou navzájom, premieňa ho, aby bol spravodlivý, ctí si ho, povyšuje nad všetky národy a robí ho požehnaním pre všetky národy, ako ho k tomu povolal — ale viac ako všetky tieto veci má v skutočnosti radosť zo svojho ľudu.

10. Prvý list Korintským 7:2–5

„Ale aby sa vyhlo smilstvu, nech má každý svoju ženu a každá vlastného muža. Nech muž plní svoje povinnosti k žene, podobne aj žena k mužovi. Žena nevládne svojím telom, ale (jej) muž; podobne ani muž nevládne svojím telom, ale (jeho) žena. Neodopierajte si manželské povinnosti, len ak so spoločným súhlasom na čas, aby ste sa venovali modlitbe, a zase sa zíďte, aby vás nepokúšal satan pre vašu nezdržanlivosť.“

Korinťanom prikazuje, aby boli verní vo svojich manželstvách, vyhýbali sa rozvodom a boli spokojní vo svojom povolaní. Pavol tu po prvýkrát používa slovné spojenie „pokiaľ ide o,“ aby naznačil prechod od záležitostí nastolených v ústnej správe od ľudí z domu Chloe (1. K 1:10–11) k otázkam nastoleným v liste z Korintu. Tá istá fráza sa opakuje na viacerých miestach vo zvyšku 1. listu Korinťanom (pozri 1. K 7:25; 1. K 8:1; 1. K 12:1; 1. K 16:1, 12; Ekumenický preklad), kde uvádza ďalšie témy z listu Korinťanom. Zdá sa, že niektorí korintskí kresťania prijali názor, že sa treba vyhýbať akýmkoľvek sexuálnym vzťahom, dokonca aj v manželstve. Pavol sa v celej tejto kapitole snaží tento názor starostlivo vyvrátiť (pozri 1. K 7:2, 5, 9, 10, 28, 36).

Boh stvoril manželstvo ako miesto na vyjadrenie ľudskej sexuality. Sex v manželstve má vzťahový aj duchovný prínos (1. M 2:24; Ef 5:31; pozrite tiež 1. K 6:17). Má tiež praktický prínos, pretože znižuje pokušenie zapojiť sa do sexuálneho hriechu (pozri 1. K 7:9).