Odpustenie je duchovný boj

Hoci je diabol už porazený a jeho koniec je istý, ešte vždy je „kniežaťom tohto sveta“ (J 12:31), a ešte vždy je na čele „mocností sveta tejto temnosti“ a „zlých duchov v nebesiach“ (Ef 6:12). Vládne a morálne kazí klamstvom. „Nieto v ňom pravdy,“ upozorňuje Ježiš. „Keď hovorí lož, hovorí zo svojho vlastného, pretože je luhár a otec lži“ (J 8:44). Apoštol Pavol nás teda upozorňuje, že musíme dávať pozor, aby „nás neoklamal satan“ alebo nás neuznali za takých, čo nepoznajú „dobre jeho úmysly“ (2. K 2:11).

Čo nás azda prekvapí, je, čo konkrétne bráni v tom, aby nás satan oklamal. Pavol píše: „Komu vy niečo odpustíte, tomu aj ja, lebo aj ja, ak som odpustil niečo, odpustil som kvôli vám pred tvárou Kristovou, aby nás neoklamal satan; veď dobre poznáme jeho úmysly“ (2. K 2:10–11). Chcete vedieť, aký je satanov plán? Chce, aby ste prechovávali nenávisť. Chce, aby ste verili, že pomsta patrí vám, a nie Bohu. Odpustenie satana obalamutí a podkope jeho zlomyseľnosť.

Prečo je odpustenie ťažké?

Odpustenie môže byť najťažšou vecou, ktorej mnohí z nás čelia v priebehu celého svojho života. Vravím môže, lebo mnohí s ním trpia a zápasia strašným spôsobom. Ale aj tak, koľko nášho trápenia je pre hriechy a zlyhania niekoho iného? Pretože nik z nás nie je bez hriechu, odpustenie je jednoducho neodmysliteľné, ak chceme v tomto živote milovať a byť milovaní.

Odpustenie môže byť ťažké, lebo bojuje proti všetkým popudom nášho tela: „Videl si, ako mi ublížil? Prečo by som mal byť znovu zraniteľný?“ Tá bolesť je ešte vždy taká čerstvá a hlboká — ako by som sa len mohol tváriť, že je medzi mnou a ňou všetko v poriadku?“ „To je už po x-tý raz, čo mi to urobil. Neodpustil som mu už dosť?“ „Už nikdy jej nebudem môcť znovu veriť — ako by som jej len mohol odpustiť?“ Aké hlasy bránia vám, aby ste odpustili?

„Boh odzbrojil satana a celé jeho vojsko odpustením — tvojím odpustením, ktoré ho veľa stálo.“

Keďže odpustenie môže byť ťažké, Boh nám dáva skvelé dôvody, prečo odpúšťať. Odpúšťame, lebo on prvý odpustil nám: „Buďte vospolok dobrotiví, milosrdní, odpúšťajte si, ako aj Boh odpustil vám v Kristovi“ (Ef 4:32). Odpúšťame, lebo Boh zdrvil svojho Syna, aby sme my získali odpustenie. On zrušil „dlžobný úpis, ktorý s predpismi (zákona) proti nám bol a nám prekážal… pribijúc ho na kríž“ (Kol 2:14).

A skrze tento kríž (nemali by sme byť prekvapení) „odzbrojil kniežatstvá a mocnosti a vystavil ich verejne posmechu, triumfujúc nad nimi“ (Kol 2:15). Boh odzbrojil satana a celé jeho vojsko odpustením — tvojím odpustením, ktoré ho veľa stálo. Keďže Boh poznal satanovu identitu a vedel, o čo mu ide a ako pôsobí, rozhodol sa radšej bojovať so zlomeným telom a vyliatou krvou. Boh sa rozhodol odpustiť. A tak aj my odpúšťame, „aby nás neoklamal satan; veď dobre poznáme jeho úmysly.“

Odpustenie ako nepriateľstvo

Satan má k odpusteniu odpor. Odpustenie uráža všetko, čo obhajuje a proti čomu bojuje. Neúnavne vznáša obvinenia — ráno, popoludní, večer a v noci –, hádže do nás naše hriechy ako kamene (Zj 12:10). Žalobník je jeho identita, a preto je odpustenie jeho zarytý nepriateľ. Odpustenie protirečí jeho existencii. Odpustenie sa prieči jeho životnému dielu. Pre neho odpustenie znamená nepriateľstvo.

Ale pre kresťanov je odpustenie činom, ako udržiavať mier, ktorý kríž získal a umožnil. Pavol píše:

„On je náš pokoj, On, ktorý oboch spojil v jedno a zboril priehradný múr, nepriateľstvo, keď na svojom tele pozbavil platnosti zákon s jeho nariadeniami, aby tak z dvoch stvoril v sebe jedného nového človeka, nastolil pokoj a oboch v jednom tele zmieril s Bohom skrze kríž, na ktorom zahladil to nepriateľstvo. (Ef 2:14–16)

Nepriateľstvo zomrelo na kopci Kalvária a na jeho mieste vyrástol mier. Pavol tu špecificky hovoril o nepriateľstve medzi Židmi a pohanmi (najneľútostnejšie a najdlhšie trvajúce nepriateľstvo jeho doby), ale tento mier je pre všetkých, ktorí sa priznávajú ku krížu.

Odpustenie je pre satana nepriateľstvo, lebo on plodí nepriateľstvo a pohŕda mierom. Preto mu kríž spôsobil muky, stal sa nočnou morou horšou než čokoľvek v jeho skazených predstavách. A odvtedy je každý skutok odpustenia — zakaždým, keď sa vzoprieme svojmu telu a odpustíme si navzájom v Ježišovom mene — ďalším jatrením jeho starých rán.

Ak odpustenie zadržíme

Zadržať odpustenie teda znamená nahrať satanovi, podporiť jeho boj, pridať sa na jeho stranu. Zadržať odpustenie je pokus o samovraždu duše.

Ježiš upozorňuje: „Ak ľuďom odpustíte ich previnenia, aj vám odpustí váš Otec nebeský; ale ak neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vám, keď sa previníte“ (Mt 6:14–15). Počujete tú samovraždu pri neodpustení? Ak budeme príliš pyšní alebo zatrpknutí na to, aby sme vystreli ruky s odpustením, Boh nevystrie svoje ruky. Ak odmietneme odpustiť, bude nám vyčítať každý náš hriech, až kým za nich všetky nezaplatíme (Mt 18:35) — a nikdy za nich všetky nezaplatíme. Zadržať odpustenie znamená nielen pridať sa k satanovi v jeho skazenosti, ale znamená to zostať so satanom a jeho skazenosťou — nešťastný, bez odpustenia, vyhodený do vonkajšej tmy.

„Možno by ten najefektívnejší spôsob, ako v dnešnej dobe viesť duchovný boj, bol v tom, aby sme rýchlejšie a otvorenejšie odpúšťali.“

Ježiš nás vyzýva k tomu, aby sme odpustili nielen raz, ale odpúšťali neúnavne. Varuje: „Dajte si pozor! Ak sa tvoj brat previní, pokarhaj ho; a ak učiní pokánie, odpusť mu. A čoby sa sedem razy cez deň previnil proti tebe a sedem razy vrátil by sa k tebe a povedal by: Kajám sa! — odpusť mu“ (L 17:3–4). V predchádzajúcom verši hrozí každému, kto odmieta, strašným súdom: „Lepšie mu mlynský kameň zavesiť na šiju a hodiť ho do mora“ (L 17:2). Zadržiavať odpustenie, aj keď niekomu odpustíme šesťkrát za deň, je pre Boha odporná urážka. Múdri ľudia teda unikajú pred súdom tak, že bežia odpustiť.

Potešte svojho previnilca

Keď Pavol vyzýva cirkev v Korinte k odpusteniu, pravdepodobne ich vyzýva, aby odpustili falošnému učiteľovi, ktorý sa postavil proti nemu (2. K 2:5). Je to pre neho osobná a pravdepodobne bolestivá záležitosť. „Teraz mu radšej už odpusťte a potešte ho,“ hovorí, „aby si pre prílišný zármutok azda nezúfal“ (2. K 2:7). Vidíte, ako sa satanovi kriví tvár od znechutenia? Pavol svojmu previnilcovi nielenže odpúšťa, ale vedie kampaň za odpustenie, a dokonca za viac než odpustenie, za útechu a lásku: „Napomínam vás: dokazujte mu lásku!“ (2. K 2:8)

Jeho predchádzajúci list zjavne viedol tamojšiu rebéliu k pokániu (2. K 7:9), ale niektorí z tamojších ľudí sa stále cítili byť zradení a pripravení potrestať svojich vodcov (2. K 2:6). Apoštol však pochopil, o čo išlo satanovi. Aj keď mal všetky dôvody na to, aby sa zaoberal rozhorčením a prechovával nevraživosť, zaprel seba samého, zobral na seba svoj kríž a odpustil. Kým satan zmrazil vody horkosťou a rozdelením, Pavol ich ohrial prekvapujúcou, súcitnou a odpúšťajúcou láskou.

Dokázal potešiť tých, ktorí mu ublížili, lebo ho už predtým opakovane potešil „Otec milosrdenstva a Boh každého potešenia“ (2. K 1:3–4). Okúsili ste už takú útechu? Boli ste už niekedy ochotní sprostredkovať ju tým, ktorí vám v živote ublížili?

Z odpustenia robíme zbraň

Možno by ten najefektívnejší spôsob, ako v dnešnej dobe viesť duchovný boj, bol v tom, aby sme rýchlejšie a otvorenejšie odpúšťali. Poradca Ed Welch píše:

„Pamätajte, že (1) telo má hriešne sklony k vlastným záujmom. Je oddané otázke: ,Čo z toho budem mať ja?‘ (2) satan je klamár a rozdeľovateľ. Všimnite si, že najotvorenejšie biblické učenie o duchovnom boji (Efezanom 6) sa nachádza v knihe, ktorá zdôrazňuje jednotu. Najvýraznejšiu satanovou stratégiou je roztrieštiť a rozdeliť. A (3) svet sa snaží tieto tendencie inštitucionalizovať.“ (When People Are Big and God Is Small, 196)

„Náš boj nie je proti krvi a telu“ (Ef 6:12). Namiesto toho sa náhlime, aby sme krvi a telu odpustili. Bojujeme „proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach“ (Ef 6:12). Kniežatstvá a mocnosti temnosti obchodujú s nenávistnými pocitmi plnými hnevu. Zlí duchovia plodia zatrpknutosť a rozbroje. Ale my, ktorým odpustil Boh, sa im vzpierame a porážame ich tak, že sa oháňame vzácnou a nebezpečnou zbraňou odpustenia.