3 spôsoby, ktorými bojujeme za rodinu

Je to takmer desivé, ako rýchlo som prijala túto myšlienku. Bol skorý večer, môj manžel bol už doma z práce a vo víre konverzácie a formulovania plánov, som mala návrh. Bolo to niečo, čo by sme mohli začať robiť spolu pre dobro nášho manželstva.

Ale my sme už boli na tejto ceste. Boli to napr. každotýždňové večerné rande, každovečerné spoločné stíšenia alebo čítanie duchovne obohacujúcej knihy. Začali sme s nasadením, no poľavovali sme, až kým sme našu snahu nevideli vytrácať sa pre životné prerušenia.

Tak ľahko prišla potom táto myšlienka — Aký to má zmysel?

Prijala som ju a bola ticho.

V ten istý večer ma však Pán znepokojil mojím postojom. Ako som sa modlila a uvažovala, uvedomila som si, že som ustupovala nepriateľovi. Namiesto toho, aby som stála pevne a spoliehala sa na Pána, že posilní túto oblasť, som sa vzdala. Stiahla som sa. Tiež som mohla prehlásiť, že už nebudem zaberať túto oblasť v mojom manželstve. „Nepriateľ, môžeš ju mať.“

Toto je vojna

V našich útulných kuchyniach, kde sme obklopení pečenými kurčatami a dobrou konverzáciou, je také ľahké zabudnúť, že sme vo vojne. Denne sme napádaní myšlienkami a návrhmi, ktoré opatrne preniknú do nášho prúdu vedomia. Perfektne sa hodia do našej situácie a prispôsobia sa nášmu spôsobu myslenia, takže ich prijímame, hoci ich úlohou je zničiť nás.

V Božom slove je jasné varovanie. Náš boj nie je proti telu a krvi, ale je proti celej démonickej sile (Efezským 6:12). Sú proti nám vytvorené úklady a vystreľované ohnivé šípy na našu vôľu (Efezským 6:11, 16). A mnoho z týchto úkladov a šípov je namierených na naše myšlienky vrátane toho, čo akceptujeme ako pravdu.

Verila som klamstvu, že nemá zmysel ísť smerom, ktorý by mohol obohatiť moje manželstvo. Len by sa to zasekávalo a nakoniec zlyhalo. Kde bol môj štít viery, aby uhasil ten šíp? Prečo som nezaujala postoj vojaka? Kde bol môj boj?

Je toho mnoho, čoho by sme sa mohli desiť, keď vidíme stav manželstva a rodiny v tejto krajine. Dokonca môžeme byť vydesení zo stavu nášho vlastného manželstva a rodiny. Ale hlavne s ohľadom na rodinu je dobré si pamätať, že sme povolaní byť Kristovými vojakmi a bojovať.

1. Bojujeme za naše rodiny tým, že stojíme pevne

Keďže sme vojaci Pána Ježiša Krista, náš postoj nikdy nesmie byť postojom stiahnutia sa. Vieme, že stojíme pevne preto, že sa obliekame do Pánovej výzbroje a sily (Efezským 6:10–20). Máme všetko, čo potrebujeme, aby sme odolali útoku. Ale často je problém v uvedomení si, že sa na nás útočí.

Prosila som Pána, aby mi ukázal, v akých ďalších oblastiach som sa vzdala. Spomenula som si na jedného z mojich tínedžerov a uvedomila som si, že som sa prestala modliť za konkrétnu záležitosť, ktorá sa ho týkala. Bolo to zložité, hlboko zakorenené a korene usadené tak hlboko, že som to zjavne uzavrela s tým (keď som sa na to pozrela spätne), že sa to nezmení. Zaujala som postoj, že to je jednoducho tak, ako to je. Verila som ďalšej lži. Pravdou je, že Božia milosť a sila sú veľmi schopné zmeniť akúkoľvek situáciu.

Existuje nejaký aspekt tvojho manželstva, pri ktorom si to vzdal, pretože si si povedal: „ Aký to má zmysel?“ Existuje nejaká záležitosť týkajúca sa jedného z tvojich detí, ktorú si uzavrel s tým, že To je jednoducho tak? Apatia je ohnivý šíp. Jeho jed vedie k postoju stiahnuť sa. Musíme sa naučiť spoznať takéto smrteľné myšlienky, odmietnuť ich a namiesto ústupu musíme stáť v Pánovej sile.

2. Bojujeme kráčaním vo viere

Keď vidíme realitu našich manželstiev a rodín, vytvorené modely a zvyky, ktoré pretrvali, disfunkciu, ktorá sa stala normálnou, prichádza pokušenie kráčať videním a veriť, že sa to nikdy nezmení. Ale táto cesta oslabuje naše odhodlanie a robí nás náchylnými na znechutenie. Okrem toho aj maľuje obraz bez duchovnej reality.

Viera dvíha náš zrak nad pozemské veci ku Spasiteľovi, ktorý rozumie našim slabostiam, posilňuje nás, aby sme vydržali a obnovuje našu nádej. Viera nám dáva boj. Pripomína nám, že naša vlastná realita bola kedysi bez nádeje, a predsa z Božej milosti sme boli zachránení a pozdvihnutí k novému životu. Ak Pán môže spraviť zázrak znovuzrodenia v našich vlastných srdciach, určite môže mocne pracovať v našich manželstvách a rodinách.

3. Bojujeme tým, že sme vytrvalí v modlitbe

Ak existuje nejaká oblasť, v ktorej by sme nikdy nemali ustúpiť, tak je to modlitba. Pretože je veľmi mocnou zbraňou v našom duchovnom arzenáli, tak nepriateľ vystreľuje na nás šípy apatie, ktoré spôsobujú, že si o modlitbe myslíme, že je zbytočná.

Tu je jedno z mnohých zasľúbení, ktoré nám pomáhajú stáť pevne:

A toto je dôvera, ktorú máme v Ňom, lebo o čokoľvek prosíme podľa Jeho vôle, počuje nás. A keď vieme, že nás počuje, o čokoľvek prosíme, vieme aj to, že nám splnil prosby, ktorými sme Ho prosili. (1. Jána 5:14–15)

Keď hľadáme Pána pre duchovné zdravie a blahobyt našich manželstiev a rodín, tak sa môžeme modliť s dôverou. A keď sa modlíme, stojíme vo viere, sme vytrvalí a veríme, že nás bude počuť a aj odpovie.

Z Božej milosti sa nestiahneme. Z jeho milosti budeme dobre bojovať za naše rodiny.