5 myšlienok o tom, ako si zorganizovať čas v rodine

MULTITASKING

Predstavte si na chvíľu, že ste hokejový brankár. Vašim jediným cieľom je, aby sa to čierne čudo s názvom puk nedostalo do bránky. Je to jednoduché. Sústredíte sa len na to.

A teraz si zrazu predstavte, že hráte nejaký zvláštny zápas, v ktorom je tých pukov niekoľko. Neviete na ktorý sa sústrediť skôr. Neviete kedy kto a odkiaľ vystrelí a môže sa stať, že do bránky letí naraz nie jeden puk, ale desať. Pri troche šťastia môžete chytiť dva, tri, ale všetkých desať určite nie.

Toto je život. V živote je tých pukov väčšinou viac a často sa stáva, že ich chcete chytiť naraz.

Akonáhle má človek rodinu a deti, počet pukov sa zvyšuje násobne. Napríklad:

1. Vzťah s Manželom/manželkou

2. Dieťa (dve, tri, štyry atď.)

3. Starostlivosť o domácnosť

4. Práca / kariéra /

5. Vzťahy s priateľmi a rodinou

6. Koníčky / hobby /

7. Vzťahy v spoločenstve (cirkev)

8. Vzťah s Bohom

Je tu minimálne 8 pukov, ktoré môžu kľudne letieť naraz. Deň má 24 hodín.

Ako to všetko zvládnuť?

Nie som guru, ktorý to všetko už dávno zvládol a teraz ide dávať rozumy všetkým naokolo. Aj ja si musím tieto veci nanovo uvedomovať, objavovať a pripomínať si ich. Verím však, že vám týchto 5 myšlienok prinesie do života trocha viac oddychu, upokojenia, poriadku a že si vďaka nim dokážete svoj čas lepšie zatriediť.

1. PRIORITY

Možno tento príklad poznáte. (Písal som o ňom na blogu už celkom dávno).

Najväčšie kamene sú tie najpodstatnejšie úlohy, ktoré máte. Odlišujú sa od vašej pozície, či pracujete, študujete, máte rodinu, alebo ste slobodní.

Menšie kamene sú menej podstatné, ale tiež dôležité veci.

Piesok sú nepodstatné veci.

Potrebujeme si v živote určiť jasné priority. Čo je dôležité, čo nie. Čo sú tie najväčšie kamene vo vašom živote.

Ak ste Ježišovi nasledovníci, tak potom je pre vás priorita to, čo povedal On.

Dva základné výroky v Novej Zmluve sú: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou mysľou. To je veľké a prvé prikázanie. A druhé je mu podobné: Milovať budeš blížneho ako seba samého. Matúš 22:37–39

Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta. [Amen].

Matúš 28:19–20

Ak je Boh mojou prioritou č. 1, tak potom celý môj týždeň, mesiac, rok, život chcem žiť podľa toho čo On považuje za najlepšie prežitý život, pretože verím, že On má s mojim životom lepšie plány ako s ním mám ja sám.

Rick Warren hovorí:

Ak nestíhaš, znamená to, že sa pokúšaš urobiť viac, ako Boh pre teba naplánoval (alebo príliš dlho pozeráš TV /netflix / sociálne médiá).

Robíš momentálne veci, ktoré sú z hľadiska večnosti nepodstatné? Nestíhaš? Urči si priority — daj si ich do kalendára a drž sa ich. Nemusíš mať naplánovanú každú minútu z dňa. Stačí, ak si naplánuješ 60% a dotiahneš to.

Môžeš na to použiť aj tento jednoduchý dokument. Môj ideálny / môj reálny týždeň. (Potrebuješ na to aspoň 30 minút).

Toto je naše zrkadlo. Mnoho ľudí hovorí, že je pre nich najdôležitejší Pán Boh, alebo rodina — ale keď sa pozrie do svojho kalendára, ten ukáže skutočnú pravdu. To, čomu venuješ najviac času je pre teba tým najdôležitejším v živote. Tento test sa nedá oklamať — vždy ukáže, čo je pre teba najdôležitejšie, čo sú tvoje skutočné priority. (a možno to vyhrá instagram alebo netflix. Ktovie).

2. VZŤAHY

Keď daruješ 100 000 EUR, môžeš ich dostať späť. Keď s niekým stráviš 1 deň, už ho nikdy späť nedostaneš. Čas to je oveľa viac ako peniaze, a túto skutočnosť si uvedomujú aj tí najbohatší ľudia na svete: 

Aj v tomto videu zaznelo (v angličtine), že jediná vec, ktorí si títo páni nedokážu kúpiť je viac času.

Je jedno či si Bill Gates, Warren Buffet, Joe Biden, Emanuel Macron — stále máš 24 hodín denne a ani o sekundu viac. Je otázkou, ako ich využiješ.

Čas je rovnaká veličina pre všetkých.

Keď Ježiš hovorí, že si nemáme zhromažďovať poklady na zemi ale v nebi, tak hovorí o tom, ako máme využívať svoj čas.

Čas je to najvzácnejšie čo má každý z nás.

Čas, to je investícia — do čoho investuješ ty?

To, čomu verím a to, k čomu sa snažím viesť svoju rodinu je, že na život sa potrebujeme pozerať z hľadiska večnosti.

Čo z toho, čo robím tu na zemi má večný význam?

Pozrite sa ešte raz na tabuľku svojho týždeňa (z predchádzajúceho bodu) a položte si túto otázku.

Čo z toho, čo robím má skutočne význam a zmysel? Na tom, ako využívame svoj čas sa najviac odrazí to, čomu v skutočnosti veríme.

Ak verím, že "žijem len raz", potom potrebujem videť, skúsiť, zažiť všetko, lebo keď zomriem, nič z toho nebude. Ak verím, že mám pred sebou milióny rokov, potom aj keď "stratím" svoj život, svojich 80 rokov tu na zemi, nič podstatné mi neujde.

Je jediná vec, ktorú smrťou nemusíme stratiť. Ak je pravda, čo hovoril Ježiš (a ja verím, že to pravda je), potom môžeme byť po svojej smrti vo večnosti nielen s Ním, ale aj s inými ľuďmi. So svojimi priateľmi. Blízkymi. Ak veria v Ježiša, budeme tam všetci spolu.

Ježiš povedal, že nám šiel pripraviť miesto do večnosti.

TO NAJDÔLEŽITEJŠIE do čoho môžeš investovať svoj čas sú potom vzťahy. Pretože vzťahy vydržia do večnosti.

To o čo sa snažím je, aby čo najviac ľudí mohlo poznať Ježiša a aby s nami mohli byť raz v nebi.

Toto je to, do čoho sa oplatí investovať čas.

3. DELEGOVANIE

Na úvod krátka "mozgová zumba": Jedna unavená matka uprace jednu domácnosť za 4 hodiny.  Za koľko hodín ju uprace, ak jej pomôžu ďalší 3 členovia domácnosti? (Za každú správnu odpoveď, ktorú mi pošlete cez facebook alebo instagram vám pošlem smajlíka. 8-) )

V rodine (nielen) s malými deťmi sa musíme učiť postupne delegovať časť povinností v domácnosti aj na deti (samozrejme, podľa veku a schopností)-

Dieťa, ktoré kŕmite kašičkou keď má 7 mesiacov je zlaté. Dieťa, ktoré kŕmite kašičkou, keď má 7 rokov je choré.

Úlohou rodičov je viesť svoje deti k samostatnosti. Prirodzene to každý z nás vie, ale už nie až tak prirodzene to každý z nás aj robí.

Mnoho času ako rodičia "strácame" v tom, že robíme veci za svoje deti, ktoré by sme už robiť nemali. Našou úlohou je ich pripravovať — učiť ako učeníkov v tom, aby dokázali žiť samostatný život. Samozrejme, nielen vo fyzickom svete ale určite aj v duchovných veciach.

Viem. Je to skvelý pocit, keď viete, že niekto je od vás nejakým spôsobom závislý. Máme radi pocit, že sme nenahraditeľní (aspoň teda ja :)) či už v práci, vo vzťahoch, ale aj doma. Rád sa dostávam do pozície "záchrancu". Samozrejme, pri deťoch je to aj celkom prirodzené. Našou úlohou ale je ich narodenia až po dospelosť previesť procesom osamostatňovania. Máme ich viesť k tomu, aby dokázali zvládnuť život samostatne.

Možno si poviete, že vaše dieťa ešte nedokáže umyť kachličky v kúpelni tak dobre ako vy — a pravdepodobne je to pravda, ale musíme sa to učiť, pretože príde čas, kedy to budú potrebovať (a mama už nebude na blízku).

Sú 4 štádia v procese učenia:

• Pozeraj ako to robím ja a uč sa.

• Pomôž mi a skúšaj ako sa to robí

• Rob a ja ti pomôžem, ak treba

• Rob samostatne

Možno sa vám bude zdať, že to nie je časovo efektívne. A áno. Zo začiatku to trvá dlhšie, ako keby ste to urobili vy. Ale postupom času sa to bude zlepšovať.

A z dlhodobého hľadiska je lepšie naučiť ich to robiť nedokonalo (čo sa časom bude len zlepšovať), ako naučiť ich, že to za nich spraví niekto iný… (lebo v živote to takto nefunguje).

Dokonca, Rory Vaden, hovorí, že sa na to máme pozerať z pozície investora. Ak mi to raz v budúcnosti ušetrí viac času, ako do toho teraz vložím, tak sa to oplatí. (A to nehovorím o tom, aké dôležité lekcie si z toho vaše deti odnesú, ako pekne môžete stráviť čas aj spoločnou prácou a ako nám to všetkým — rodičom aj deťom — pomôže rásť k dospelosti, samostatnosti a charakterovej zrelosti). Nezabúdajte pritom všetkom na bod č.2 — a zlaté pravidlo — hotové je lepšie ako dokonalé.

4. MENEJ JE VIAC

Chip a Dan Heath hovoria o fenoméne, ktorý sa volá "paralýza z rozhodovania". Ide o to, že ak máme príliš veľa možností, dokážu nás natoľko paralyzovať, že si pravdepodobne nevyberieme tú najlepšiu alebo najrozumnejšiu. Dokonca, stáva sa, že si nevyberieme vôbec nič. Bratia Heathoví si napr. všimli, že v obchode, ktorý mal na polici 24 rôznych druhov zaváranín si zákazníci nakoniec kupovali menej z týchto zaváranín, ako v obchode, kde bolo len 6 rôznych druhov.

Žijeme v dobe neustáleho vyrušovania v tzv. kulútre rozptýlenej pozornosti. Máme viac možností, ako kedykoľvek predtým, no napriek tomu z toho nevieme vyťažiť maximum. Práve naopak.

Potrebujeme sa učiť ohraničovať svoje možnosti, zjednodušovať, spomaľovať.

Páčia sa mi 2 pravidlá môjho kolegu Doda Višňovského: menej a jednoduchšie je vždy lepšie.

K týmto 2 veciam chcem smerovať moju rodinu.

Obmedzenia, hranice, to nie sú práve najpopulárnejšie slová. Ale keď máte malé dieťa, ktoré sa práve naučilo loziť a objavuje všetko, čo máte v obývačke, tiež mu nedovolíte pchať prsty do zástrčky, sťahovať kvetináče z parapetov, vázy, dekorácie alebo záclony. Dávate pozor aj na hrany všetkých stolov. Alebo si kúpite prenosnú postieľku, či detskú ohrádku. To sú tie obmedzenia a rozumné hranice. Nerobíte to preto, že svojmu dieťaťu nechcete dovoliť niečo dobré. Robíte to z lásky, pretože ho chcete ochrániť pred niečím nebezpečným, čo by mu mohlo ublížiť.

Potrebujeme si dávať rozumné hranice. Obmedzovať sa. Mať limit na sociálne aj iné médiá (každý potrebuje byť offline).

Mať hoci aj jednoduchý plán, ktorý nám obmedzí naše možnosti a usmerní nás. 

5. SEBAOBETOVANIE

Možno ste postrehli v marci kampaň #zaferovydomov. Podstatou bolo, že v domácnosti sú si muži a ženy rovní a že si môžu vymeniť úlohy, a že majú byť hlavne férovo rozdelené.

Odhliadnuc od ľavicovej propagandy, ktorá v tom bola zrejmá som si niečo uvedomil.

Boh nás v manželstve nevolá k férovosti. To je strašne málo.

Boh nás volá k sebaobetovaniu. (Láska je viac ako férovosť. Láska je v skutočnosti neférová. Lebo dáva, aj keď nič nedostáva späť.)

V rodine choď do vecí vždy na 100%. Akonáhle sa začneš pýtať, nerobím viac ako môj partner — je to cesta do pekla. Dávaj svojich 100% vždy.

Keď sa pozerám na Ježiša, robil presne to isté.

Pavol hovorí (nám mužom), že máme milovať svoje manželky tak ako Kristus miloval cirkev a seba samého vydal za ňu. (Ef 5:25)

To nie je delenie povinností 50% na 50%.  — to nie je, že ty vyperieš, ja vyžehlím, ty navaríš v pondelok, stredu, piatok a ja utorok, štvrtok, nedeľu — a sobotu máme pôst, aby to bolo rovnoprávne rozdelené.

Manželstvo, to nie je nejaká zmluva o spolupráci a vzájomnej pomoci. Manželstvo odráža niečo oveľa nádhernejšie — vzťah Boha a nás ľudí. Boh — Ježiš urobil všetko, čo bolo v jeho silách aby nás zachránil.

A ja som ochotný robiť čokoľvek čo je v mojich silách, aby som preukazoval svojej manželke lásku a viem, že ona je na tom rovnako.

Samozrejme, sme nedokonalí hriešni, leniví, sebeckí… potrebujeme sa navzájom napomínať, ale potrebujeme si navzájom aj odpúšťať a potrebujeme sa niekedy navzájom aj niesť.

Nemyslím si, že manželstvo má a môže byť férové — niekedy je to 50% na 50% ale niekedy to môže byť aj 100% ku 0% — a môže to tak trvať z nášho pohľadu neúmerne dlho. Je to čas na rozvod? Nie je  o tom vlastne evanjelium?

Viera v Ježiša je, že on urobil 100% a my sme k tomu nedokázali (a nikdy ani nedokážeme) nič pridať.

Na svadbách znejú tie slová romanticky — láska je dobrotivá, nezávidí, trpezlivá, nehľadá svoj prospech, nerozčuľuje sa, nepočíta krivdy, všetko znáša, všetko pretrpí, všetko vydrží.

A potom príde manželstvo, a zrazu je všetko ináč? Keď je človek vo fáze "zamilovanosť" tak by pre druhého urobil čokoľvek. Odkiaľ sme sa potom dostali k 50 na 50?

ZÁVER

Priority, vzťahy, delegovanie, menej je viac, sebaobetovanie. 5 myšlienok, ktoré vám pomôžu s rozumným využívaním času aj vo vašej rodine. Nakoniec však ide o to, čo alebo kto je vo vašom živote to najdôležitejšie.

Možno keď si vyplníte dokument z úvodu, zistíte, že niečo vo vašom živote je dôležitejšie ako Boh. Ak ste Ježišov nasledovník, bude vás to trápiť. Trápiť, že ste si z niečoho urobili modlu. Nič prekvapujúce. Ľudské srdce je továrňou na modly. Vďaka Bohu a vďaka Ježišovi, že nás z tejto "modloslužby" navždy vyslobodil .

(Ján 8:36 Keď vás teda Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní).

Jediný skutočný a zmysluplný život človek zažije len vtedy, ak bude nasledovať a uctievať Ježiša.

A jedine vtedy zažijeme skutočnú slobodu, pokoj a náš čas využijeme zmysluplne.

Čo je modla? Je to čokoľvek, čo je pre teba dôležitejšie ako Boh, čokoľvek, čo zaujíma tvoje srdce a myšlienky viac ako Boh a čokoľvek, od čoho očakávaš, že ti dá to, čo môže dať len Boh.

Falošným bohom je čokoľvek také podstatné vo vašom živote, že keď to stratíte, máte pocit, že sotva stojí za to žiť. Modla má vo vašom srdci takú nadradenú pozíciu, že jej bez rozmýšľania venujete väčšinu nadšenia a energie, citov aj financií. Môže to byť rodina a deti alebo kariéra a zarábanie peňazí, či úspech a ohlas u kritikov, ale aj zachovanie si „tváre“ a sociálne postavenie. Môže to byť romantický vzťah, ocenenie rovesníkmi, schopnosti a skúsenosti, bezpečné a pohodlné životné podmienky, vaša krása či rozum, politické alebo sociálne záležitosti, vaša morálka a bezúhonnosť alebo dokonca aj úspech v kresťanskej službe. Keď je zmyslom vášho života naprávať život niekoho iného, môžeme to nazvať „závislosťou“, a to už je skutočné modlárstvo. Modlou môže byť čokoľvek, na čo sa pozeráš a hovoríš si vo svojom najhlbšom vnútri: „Keď to budem mať, budem cítiť, že môj život má zmysel, že mám hodnotu a budem sa cítiť významný a sebaistý.“

Falošní Bohovia, Timothy Keller