Agora

Film je úžasná vec. Vyzerá tak reálne. Po odvysielaní Asterixa a Obelixa pravdepodobne len málo ľudí verilo, že je to historicky presný obraz doby. Agora ale kreslená nie je. Osobne nemám nič proti historickým nepresnostiam. Film nie je učebnica dejepisu.

Uvádzať ho ale ako skutočný príbeh je… hm, ako by som to vyjadril. Radšej privítajme exkluzívne pre EVS Alejandra Amenábara.

Dodo: Vitaj Alejandro.

Alejandro: Ďakujem Dodo za túto príležitosť. Inak skutočne pekná čiapka.

Dodo: Ďakujem. Ja milujem historické filmy. Čo tam po presnosti. Nasaďte im brnenie dajte do ruky meč a máte ma v kine.

Alejandro: Ja som vedel, že ty do kina prídeš, ale mal som vyššie ciele, ako len zarobiť. Rozhodol som sa bojovať proti fundamentalizmu.

Dodo: To je určite úctyhodné. Pozerám, že si si ako protivníka vybral kresťanstvo. Nevadí, nemôže byť každý odvážny. A navyše treba sa zamyslieť aj nad temnými stránkami dejín našej cirkvi.

Alejandro: Po prvé chcem podotknúť, že ja kritizujem aj pohanstvo aj židovstvo. Po druhé, čo som si mal vybrať? Islam? To sú občas pekne šialené typy. Pekne si podám kresťanstvo. A tak či tak, veď ja kritizujem náboženstvo ako také. Teda aj islam, ale nepovedz im to.

Dodo: Neboj Alejandro. Výber príbehu je vynikajúci. Vidím, že si sa opieral dokonca o dobového historika, Sokrata z Konštantínopola a o jeho Dejiny cirkvi. A ako ateistovi, a teda určite aj milovníkovi pravdy, ti určite môžem dôverovať — čo sa týka faktov. A dokonca si písal aj scenár, takže sa niet čoho báť.

Alejandro: Hm, pravda je niekedy preceňovaná. Ale fakt som sa snažil.

Dodo: V Agore rozprávaš príbeh brilantnej filozofky Hypatie (Rachel Weisz). Prečo práve príbeh Hypatie?

Alejandro: Bola to pozoruhodná žena. Bola vysoko uznávaná ako filozofka, matematička a astronómka. Hypatia bola v dobe konania príbehu už postaršia dáma, ale v dnešnej dobe plastickej chirurgie bol veľký problém zohnať staro vyzerajúcu herečku.

Dodo: Nevadí. Rachel Weiss je pekná a film dlhý, tak nech sa je na čo pozerať. Ale vidím, že ani ty si neodolal a riešiš otázku, kto chce dostať koho do postele.

Alejandro: Čo už, podľahli aj silnejšie typy. Áno, myslím teba Peter Jackson a tvojho Pána prsteňov. Proste v dnešnej dobe je to vo filmárskom biznise tak.

Dodo: Počuj, ja som čítal Sokratove Dejiny cirkvi, a tvoje podanie, aj keď sa v hrubých rysoch drží príbehu, dosť manipuluje s faktami a občas mám pocit ako by si si vymýšľal.

Alejandro: Presne tak. Vieš Dodo filmové podanie dejín musí byť čiernobiele a ploché. Žiadne polemizovanie. Musíš premiešať pravdu, polopravdu a výmysel, aby na konci divák odišiel z kina s pocitom, že aj keď to určite nebolo historicky presné, odohralo sa to približne tak. Veď to videl na vlastné oči. Nesmieš to ale prehnať, pretože potom by sa mohol zamyslieť alebo dokonca, nedaj Darwin, prečítať nejaké skutočné historické informácie. Zober si napríklad také vypálenie Alexandrijskej knižnice. Tak tú zapálil Cézar. I keď nechtiac. Čo z kníh zostalo a doplnili, pravdepodobne znovu vyhorelo počas útoku cisára Aureliána 275 n. l. Menšia knižnica sa zachovala v pohanskom chráme. Ale nie je isté, koľko a či tam vôbec boli nejaké knihy v roku 391, keď na nariadenie cisára boli všetky pohanské chrámy zavreté. V skutočnosti ani dobové pohanské zdroje neuvádzajú žiadne zničenie kníh. Ale takto to podať nemôžem. Myšlienka, ktorú som chcel aby si diváci z kina odniesli bola, že náboženstvo nenávidí vedu a pravdu. A bez neho by nám bolo lepšie.

Dodo: A na to si sa rozhodol použiť klamstvá?

Alejandro: Historické nepresnosti. Emócie sú to, čo na ľudí zaberá. Obraz davu kresťanov ničacieho knihy. A nespravil som to len raz. Mne sa najviac páči manipulovať dialógy, aby tvoj oponent vyzeral ako hlúpy, zbabelý fanatik. To je aj strašne jednoduché, aj ty by si to, Dodo, dokázal.

Dodo: Skutočne to nie je ťažké. Vďaka za rozhovor.
*Poznámka: Rozhovor môže byť historicky nepresný.

Agora rozpráva príbeh antickej filozofky, matematičky a astronómky Hypatie z Alexandrie. Dej sa odohráva na konci 4. storočia, na pozadí boja o moc v jednom z najväčších miest Rímskej ríše.

Propaganda — verejné šírenie, často demagogické presadzovanie, odporúčanie nejakých myšlienok, názorov a pod. s cieľom získať dlhodobých prívržencov.

Cieľom autora je vštepiť návštevníkovi kina myšlienku, že kresťanstvo je nepriateľské vede a poznaniu. Jeho jedinou túžbou je páliť knihy, zabíjať a zastrašovať pokrokových ľudí a nenávidieť pravdu. Bez náboženstva by sme už pred tisíc rokmi boli tam, kde sme teraz. Autor je ateista a ako obhajca pravdy a tolerancie, nemá problém byť netolerantný a klamať.

Demagógia — frázovité a lživé pôsobenie na ľudí a ich city a pudy zneužitím klamných sľubov, pocitov, predsudkov alevo neznalosti.

Nemusíte byť historik so zameraním na antiku, aby ste videli čiernobielosť a plochosť Agory. Skôr je smutné, ako ľahko sa dajú ľudia presvedčiť, ak to „vidia na vlastné oči“. Zámer je jasný, kto už len čítal niečo od Sokrata z Konštantínopola a kto teda vie, čo je fakt a čo výmysel? Alebo kto dnes vie, že so zničením Alexandrijskej knižnice to nebolo celkom tak jasné. Nuž, ale podľa filmu kresťania zničili nádhernú a osvietenú spoločnosť a potom nastala doba temna. Zneužitie neznalosti. Zvyšok je manipulácia s dialógmi, faktami a pocitmi. Konflikt medzi židmi a kresťanmi predsa musí aspoň trochu pripomínať holokaust, nech má divák jasno.

Výkony hercov ničím neohromia, ale nie sú ani zlé. Kamera a remeselné spracovanie filmu je dobré. Určite je na čo sa pozerať, i keď nejakú veľkú akciu nečakajte. Predsa to nie je Gladiátor.

Hypatia bola skutočne zavraždená. Kresťanmi alebo aspoň ľuďmi, čo to o sebe vyhlasovali. Koľkokrát vzbĺka nenávisť, napriek slovám „miluj blížneho svojho“. Koľkokrát kresťania zatvorili oči pred utrpením druhých. Kresťanstvo sa potrebuje postaviť aj svojim temným obdobiam, aby sa už viac neopakovali. Netreba obhajovať neobhájiteľné. Máme žiť podľa Ježišových slov. Milovať aj nepriateľov, nebyť ľahostajný k utrpeniu druhých. Kresťanstvo vo filme najpozitívnejšie vyzerá vo svojom sociálnom aspekte. Toto je ale rovnako nebezpečné. Heslo dňa Dawkinsa, Hitchensa a Amenábara je: „Ak už existujete, držte sa sociálnej práce a dosť“. Treba si uvedomiť, že to je len polovica poverenia. Ježiš skutočne hovorí o nasýtení hladných, navštívení nemocných. Ale nekončí pri tom. Aj sýty raz umrie. Choďte a čiňte mi učeníkov. Koľko peňazí ide aj v rámci cirkvi na sociálnu prácu a koľko na misiu?

Fundamentalista je ten, kto je presvedčený o absolútnej pravdivosti svojho názoru a netolerantný voči názorom iných. Ako proti tomu môže bojovať film, ktorý manipuluje s divákom, prekrúca fakty alebo si vymýšľa? Škoda. Mohlo to byť nastavené zrkadlo. Takto, drahý Alejandro, je to len propaganda. Umne vyrozprávaná, ale stále len propaganda.

Historický príbeh je skutočne zaujímavý, ak vám nevadí čierno-biele spracovanie, kde sú dopredu jasní zlosynovia a hrdinovia. Ak máte radi historické filmy, tak sa do kina ísť oplatí. Skutočný príbeh, ale napriek sľubom neočakávajte. Ak sa vám zdali argumenty proti kresťanstvu v tomto filme bystré a inteligentné, prečítajte si radšej niečo z prvých kníh od Dawkinsa alebo Hitchensa. Ale nezabudnite si prečítať aj odpoveď, napríklad tú od Dinesha D'Souzu.

Otázky do diskusie:

1.   Prečo tak ľahko dôverujeme faktom, ktoré potvrdzujú náš názor? Sú naše názory postavené na faktoch alebo len na pocitoch?
2.   Prečo má sociálna práca o toľko silnejšie postavenie v cirkvi ako misia?
3.   Žiješ ty, tvoja rodina, tvoj zbor život podľa Ježišových slov?