Čítaj Bibliu srdcom

Vyžaduje to viac viery, snahy, modlitby, pokory, zraniteľnosti a často aj času, aby sme čítali Božie slovo srdcom, pretože srdce je presne tým miestom, kde Boh chce, aby sa Jeho slovo zakorenilo.

Čo to ale znamená čítať Bibliu srdcom? Predtým, než to vysvetlím, poukážem na jeden príklad, lebo dobrý príklad je často najlepším vysvetlením. A tento príklad pochádza zo samotnej Biblie.

Celým svojím srdcom

Žalm 119 je (dlhá) pieseň úprimnej lásky a túžby po Bohu vychádzajúca zo srdca. Ak ho čítame so sústredenou mysľou, budeme počuť žalmistu spievať o tom, ako a prečo prijal Božie slovo s neoblomne, až zúfalo oddaným srdcom. Odporúčam prečítať si tento žalm celý, no tu je aspoň zopár veršov na ochutnávku:

• „Blahoslavení, čo sa pridŕžajú jeho prikázaní a hľadajú ho celým srdcom“ (Ž 119:2).
• „Celým srdcom som ťa hľadal; nedopusť, aby som odbočil od tvojich príkazov“ (Ž 119:10).
• „Daj mi pochopiť svoj zákon, aby som sa ho pridŕžal a zachovával ho celým srdcom“ (Ž 119:34).
• „V srdci som si skryl tvoju reč, aby som proti tebe nehrešil“ (Ž 119:11).
• „Tvoje rozhodnutia sú mi potešením, sú mojimi radcami“ (Ž 119:24).
• „Budem mať záľubu v tvojich príkazoch, ktoré som si zamiloval. Vystieram ruky k tvojim príkazom, ktoré som si zamiloval, a budem rozjímať o tvojich ustanoveniach“ (Ž 119:47–48).

Keď čítame Žalm 119, jasne vidíme dve pravdy: Božie slovo je určené ľudskému srdcu, a cesta do srdca vedie cez myseľ.

Poklad, ktorý máme milovať

V Lukášovi 10:27 Ježiš cituje z Piatej Mojžišovej knihy 6:5, kde Mojžiš hovorí: „Milovať budeš Hospodina, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou silou.“ Avšak kdekoľvek v evanjeliách je zaznamenané, že Ježiš cituje tento text (pozri taktiež Mt 22:37; Mk 12:30), Ježiš dodáva slovo myseľ, ktoré Mojžiš nespomína. Možno preto, že židovskí poslucháči v Mojžišových časoch bez problémov rozumeli, že láska v sebe zahŕňa aj myseľ, zatiaľ čo zmiešaný dav v Ježišovej dobe, ktorý bol ovplyvnený gréčtinou, potreboval objasnenie.

„Mysľou čítame Bibliu, aby sme videli Božiu slávu, a srdcom ju čítame, aby sme zakúsili Božiu slávu.“

Akokoľvek to už Ježiš myslel, keď pridal slovo „mysľou“, je jasné, že obe, rozum aj srdce, sú nevyhnutné pre lásku k Bohu. Ale existuje v tom určitá hierarchia. Boh chce naše srdcia, pretože ako Ježiš hovorí: „Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce“ (Mt 6:21). Boh nie je len obyčajnou myšlienkou, nad ktorou sa máme hlboko zamýšľať. On je osobou, ktorú máme milovať — On je tým najväčším pokladom, ktorý si máme najviac ceniť.

Božia cesta k nášmu srdcu vedie cez naše chápanie, čiže cez našu myseľ. Takže kedykoľvek čítame Bibliu, čítajme ju s tým, že zapájame aj naše srdcia, pretože Božie slovo je primárne určené pre naše srdcia.

Čítajme, aby sme uvideli slávu

Ako kresťania dávame dôraz na dôležitosť čítania Biblie. Avšak pri kladení tohto dôrazu môžeme veľmi ľahko upadnúť do nenápadných mylných predstáv o tom, prečo je to tak veľmi dôležité. Táto nenápadná mylná predstava vyzerá asi takto: ak budeme pravidelne čítame Bibliu, Boh bude s nami spokojný, a preto budeme môcť čakať, že nás požehná. Akoby samotný akt čítania garantoval Božiu priazeň viac ako úmysel, s ktorým Bibliu čítame.

Čo je na tom zavádzajúce, je, že sa to veľmi podobá pravde. Pravidelná disciplína čítania Biblie je prostriedkom veľkého požehnania od Boha. Ale nie preto, žeby sme si samotným čítaním zaslúžili Jeho priazeň. Ak budeme čítať Bibliu s týmto postojom, nebude to príliš odlišné od moslimov, ktorí praktizujú disciplínu piatich pilierov, aby si získali Alahovu priazeň. Podľa všetkého takto mnohí židovskí vodcovia v Ježišovej dobe pristupovali k Písmu. Ježiš ich napomenul:

„Beda vám, zákonníci a farizeji-pokrytci, že sa podobáte obieleným hrobom, ktoré sa zvonku zdajú krásnymi, ale vnútri sú plné umrlčích kostí a všelijakej nečistoty. Tak aj vy navonok zdáte sa ľuďom spravodlivými, ale vnútri ste plní pokrytectva a neprávosti“ (Mt 23:27–28).

„Skúmate Písma, lebo si myslíte, že večný život máte v nich, a tie vydávajú svedectvo o mne“ (J 5:39–40).

„Boh nie je len obyčajnou myšlienkou, nad ktorou sa máme hlboko zamýšľať. On je osobou, ktorú máme milovať.“

Boh od nás nechce, aby pre nás čítanie Biblie bolo iba určitým rituálom, ktorým dosvedčujeme svoju zbožnosť. On chce, aby sme čítali Bibliu preto, aby sme Ho videli! Boh chce, aby sme videli Jeho slávu. Znovu a znovu.

Biblia je miestom, kde tá najvzácnejšia sláva trojjediného Boha žiari najjasnejšie a najžiarivejšie — obzvlášť sláva Ježiša Krista (J 1:14), ktorý je „obrazom neviditeľného Boha“ (Kol 1:15) a skrze ktorého prišla „milosť a pravda“ (J 1:17).

Toto spôsobuje, že Biblia sama žiari špecifickou slávou, v ktorej sa oplatí kopať hlbšie, a to kvôli vzácnemu pokladu, ktorý v sebe ukrýva. Ako hovorí John Piper:

„Vo všetkých detailoch a podrobnostiach, ktoré nachádzame v Biblii, či už v Starom alebo Novom zákone, zámerom čítania je vždy vidieť hodnotu a krásu Boha. Všimnite si, že som napísal: ,Vo všetkých detailoch a podrobnostiach.‘ Neexistuje žiadny iný spôsob, ako by sme mohli uvidieť Božiu slávu. Božia veľkosť sa nevznáša nad Bibliou ako opar. Neukrýva sa v skrytých zašifrovaných miestach mimo významu slov a viet. Je viditeľná v texte a skrze jeho význam.“ (Reading the Bible Supernaturally, 96)

Božia sláva je viditeľná v texte Biblie a skrze jeho význam. Preto sa modlíme: „Daj mi pochopiť cestu tvojich rozkazov“ (Ž 119:27). Pretože pochopenie Božieho slova je cestou k tomu, aby sa Božie slovo zakotvilo v našich srdciach (Ž 119:11).

Nečítaj iba preto, aby si videl

Boh chce, aby sme čítali Bibliu srdcom, a nielen, aby sme sa mysľou sústredili. Aj keď vidieť Božiu slávu je nesmierne dôležité, nestačí to. Boh chce, aby sme videli Jeho slávu preto, aby sme zakúsili Jeho slávu. Ak skutočne nevidíme Božiu slávu, potom nemôžeme skutočne zakúšať Božiu slávu (Reading the Bible Supernaturally, 96). Charles Spurgeon to povedal takto:

„Benefit, ktorý vychádza z čítania Biblie, príde do duše jedine cestou porozumenia… Aby sme sa do Boha zamilovali naším srdcom, do našej mysle musí vstúpiť svetlo… Aby sme Ho mohli milovať, potrebujeme Ho poznať: musíme mať poznanie Božích vecí, a keď nám budú zjavené, potom z nich budeme mať radosť.“ (100)

„Láska k Bohu“ a „radosť z Božích vecí“ je to, čo Boh najviac chce, aby sme zažívali ako dôsledok čítania Biblie, a nič z toho sa neudeje bez poznania. Poznanie potrebujeme na to, aby sme Ho milovali a aby sme mali radosť.

„Božie slovo je určené ľudskému srdcu a cestou do srdca je skrze myseľ človeka.“

Keď som napísal, že Božie slovo je určené ľudskému srdcu, myslel som tým to, čo popisuje pieseň: Radosť každého srdca. Čítanie Biblie „vo všetkých detailoch a podrobnostiach“ je väčšinou celkom intenzívna práca. Môže to byť celkom náročné. Z času na čas to môže byť aj znepokojujúce. Keď jednáme s Bibliou, jednáme s nekonečnou a záhadnou Božou mysľou. Jeho myšlienky nie sú našimi myšlienkami a Jeho cesty nie sú našimi cestami (Iz 55:8–9). No nakoniec, ak skutočne pochopíme, prečo nám Boh daroval svoju Knihu, čítanie Jeho slova sa pre nás stane potešením. Zažívanie Božej slávy je tou najväčšou radosťou, ktorú môžu naše duše zažívať.

Čítaj, pokým neuvidíš a nezakúsiš

Tí, ktorí poznajú Boha najlepšie a najviac Ho milujú, pochopili dôležitosť zakúšania Boha skrze to, že Ho jasne vidia v Jeho slove.

Keď George Müller premýšľal nad svojím neobyčajným a náročným životom absolútnej závislosti na Bohu v dôsledku starostlivosti o siroty v Bristole, spomenul si na dôležitý moment na začiatku svojej služby: „Viac ako kedykoľvek predtým som videl, že mojou najväčšou a prvotnou každodennou úlohou je mať radosť v Pánovi“ (100). Hovoril o svojom každodennom disciplinovanom čítaní Biblie a modlení každé ráno. Bolo to jeho oázou občerstvenia. Čas strávený v Božom slove fungoval ako pevný bod, ktorý držal jeho loď stabilnú a v správnom smere, uprostred života plného veľkého stresu a niekedy aj silných búrok. Pokiaľ mu nejaká nezvyčajná prekážka nebránila, nevstal zo svojich kolien, pokým nevidel a nezakúsil Božiu slávu. (100)

George Müller čítal Bibliu tak ako žalmista, ktorý napísal Žalm 119 — s dôsledne zameranou mysľou a neodbytne sústredeným srdcom. A tak ju musíme čítať aj my. Čítame Bibliu mysľou, aby sme videli Božiu slávu, a srdcom, aby sme zakúsili Božiu slávu. Necháme si Bibliu prechádzať mysľou, aby sa nám mohla ukotviť v srdci, pretože naše srdcia sú s naším pokladom. A ak je to možné, neprestávame hľadať, pokým naše srdcia nie sú radostné v Pánovi — pokým nepocítime čerstvú radosť z toho, kto Boh je, alebo čo pre nás urobil v Kristovi.