Dobré manželstvo hovorí nie dobrým veciam

Jednou zo zákerných nástrah kresťanského manželstva je neschopnosť uprednostniť službu doma pred službou ostatným, keď je to potrebné. Také pokušenie poznajú mnohí, no týka sa špeciálne manželov alebo párov venujúcich sa službe oficiálne. Je to nebezpečné, pretože manželka, manžel a deti veľmi trpia. Je to zákerné, pretože napätie a bolesť pochádzajú z niečo hodnotného, alebo dokonca z niečoho, čo je na Božiu oslavu.

Som ženatý desať mesiacov, takže ešte nie som veľmi kompetentný hovoriť na túto tému, ale toto je lekcia, ktorú sa učím už od prvého dňa: Skutočná láska pravidelne odsúva svoje vlastné záujmy a program, aj dobré príležitosti slúžiť, kvôli milovanej osobe. Láska pozná svoje hranice, a teda vie, kedy sa obetovať pre ostatných. To je dôležité najmä v prvom roku manželstva, keď si pár buduje dôveru a isté návyky.

Niektorí ľudia majú problém povedať nie, pretože majú veľké srdce, nastavené nezištne reflektovať na potreby ľudí. Viem si predstaviť, že pre mnohých je ťažké odmietnuť príležitosť spraviť niečo dobré, pretože sa boja, že ostatní budú z toho sklamaní alebo frustrovaní. Bojíme sa ľudí.

V manželstve záleží na každej minúte

Prvý rok manželstva ma prinútil položiť si otázku: „Bol by som ochotný povedať nie niečomu dobrému pre dobro svojej manželky?“ Keď som bol slobodný, viackrát som povedal áno než nie, pretože som mal nazvyš oveľa viac energie a času. Manželstvo prinieslo novú a stálu, druhú prioritu do môjho života (okrem nasledovania Boha). Namiesto toho, aby som rozdelil koláč svojho života na viacero malých kúskov, rozdelil som ho na tri obrovské kráľovské kusy. Tak zostalo menej koláča na rozdávanie navôkol. Manželstvo (a neskôr rodičovstvo) nás nasmeruje na úplne odlišné „stravovacie“ návyky.

Nehovoriac o tom, že môžeme stráviť (zabíjať) čas menej než dobrým spôsobom. Keď som bol slobodný, bolo jednoduché stráviť zopár hodín pozeraním televízie, prezeraním Netflixu, kontrolovaním sociálnych sietí alebo trávením času s kamošmi, bez toho, aby to bolo na úkor niekoho iného. Manželstvo si však na tieto minúty nárokuje a záleží na nich oveľa viac.

Zásady a priority

Pavol potvrdzuje, že manželstvo prichádza s novými prioritami. Jeho argument pre nemanželský kresťanský život sa vťahuje na namáhavé požiadavky na manželský kresťanský život. Hovorí: „Ale ženatý stará sa o veci sveta, ako by sa páčil žene, a je rozpoltený [… ] Vydatá však stará sa o veci sveta, ako by sa páčila mužovi“ (1. Kor 7:33–34). Pavol si je vedomý ťažkosti bremena manželského života, ale neodmieta ich. Sú jednoducho skutočnosťou pre manžela či manželku (otca či matku).

Pavol Timoteovi píše: „ No ak sa niekto nestará o svojich blízkych, najmú o členov rodiny, ten zaprel vieru a je horší než neveriaci“ (1. Tim 5:8). Staráme sa najprv o prvú povinnosť, našu vlastnú domácnosť? Dávame správnou mierou — čas, energiu a financie? Pavol inde píše: „A tak teda, kým máme čas, robme dobre všetkým, ale najmä členom rodiny veriacich“ (Gal 6:10). Vynímajúc našu rodinu, staráme sa najprv o veriacich a potom o tých mimo cirkvi? Slúžime v správnej miere mimo domova?

Kresťan sa stará o iných a je ochotný pomôcť vždy, keď je to potrebné — či už v domácnosti, alebo mimo nej, blízkym priateľom, alebo úplným cudzincom. Takto sme slobodní pre pomoc komukoľvek, kto ju potrebuje. Ďalšia možná nesprávna cesta, po ktorej by kresťanské manželstvo mohlo kráčať, je podriadiť manželstvu alebo rodine celý život, v zmysle že manžel alebo manželka, alebo obaja nebudú nikdy, alebo iba zriedkavo pomáhať núdznym.

Celý náš život a výsledok našej lásky by sa mali vyznačovať pokorou, nesebeckosťou a biblickými prioritami. Potrebujeme sa len spýtať, či jestvuje prepojenie medzi naším plánom a rozhodovaním sa v službe.

Nájsť vykúpenie v disfunkcii

U niekoho, kto je ženatý, hoci len zopár týždňov, nás táto potreba neprekvapí. Od svadobného dňa sa môžu „drôty“ prekrížiť mnohými spôsobmi. Zviazať dvoch hriešnych ľudí, tak blízko spolu, môže riziko disfunkcie viac, než zdvojnásobiť. S Kristom môže byť disfunkcia krásne a rutinne vyriešená a odpustená, ale je na to potrebný čas a energia. Ale takto slúžiť takmer nikdy nevyhovuje nášmu pôvodnému, predstáv plnému plánu.

Musíme byť ochotní vyhradiť si čas, pravidelne a nenútene, ktorý venujeme manželke/manželovi a deťom. Na začiatku to bude pravdepodobne viac času, hlavne v prvom roku manželstva alebo rodičovstva, ale tým sa to nekončí. Je to každodenná, každotýždenná, každoročná a celoživotná snaha.

Táto snaha zahŕňa aj ochotu povedať nie pre dobro domova, a to dokonca aj dobrým veciam.

Nepovedal Ježiš, aby sme nenávideli svoju manželku?

Áno, povedal: „Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno, i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom“ (Lk 14:26). Čo tým Ježiš myslel? Znamená to, že služba v cirkvi by mala byť vždy pred rodinou?

Širší prehľad Ježišovho učenia to dostatočne objasňuje. Ježišovo slovo nás nepovoláva, aby sme zatratili našu rodinu alebo, dokonca, aby sme sa k nej správali ako k ostatným. On vytkol farizejom, že si vytvorili zadné dvierka v prikázaní o starostlivosti o rodinu (Mt 15:3–6). Ježišove slová sú o láske a vernosti k ostatným. Na to, aby sme mohli v tomto živote niekoho milovať, musíme najprv milovať Ježiša. Ak uprednostňujeme našu manželku/manžela, deti alebo vnúčatá pred Kráľom, urážame Kráľa a zraňujeme naše rodiny.

Záväzok Kráľovi prichádza s povolaním uprednostňovať svoju rodinu, nie však za každých okolností, ale nesebecky a dôsledne.

Služba sa začína doma

Zložitá, ale rozhodujúca pravda je, že naše Nie hlása evanjelium často viac než naše Áno. Moja manželka potrebuje pravidelne počuť moje nie ostatným ľuďom pre svoje dobro — tak spoznáva Ježiša. Moji priatelia a spoluslužobníci potrebujú pravidelne počuť nie pre jej dobro — tak sa dozvedajú o Ježišovi oni.

Tých desať mesiacov v manželstve a službe dokopy svedčí o tom, ako nakladať s prioritami správne, teda keď svoju službu konáme efektívne u nás doma i mimo nášho domova. Staráme sa jeden o druhého a vytvárame si v tom akýsi rytmus, cítime čerstvý vietor, ktorý sa opiera do plachiet, viac snívame a investujeme do ostatných a vítame ich viac v našich domovoch. Keď sa naučíme povedať nie dobrým veciam, Boh znásobí príležitosti (a energiu) na robenie dobra.