Jurský svet

Milujem príbehy. Milujem možnosť preniesť sa na chvíľu do iného sveta. Uvedomujem si, že to nie je realita, a preto im občas dokážem odpustiť veci, ktoré nedávajú zmysel. Chcem im uveriť.

Jurský svet je neuveriteľný príbeh. To je jeho problém. Takmer žiadna jeho scéna nedáva zmysel. Ak som napríklad strážnik nebezpečného dinosaura a termokamery nedokážu zachytiť žiaden zdroj tepla, predpokladám, že to je chyba systému. Nepredpokladám, napriek jemným ryhám v železobetónovom plote, že ho dinosaurus preskočil. Stále je to dinosaurus a nie Sergej Bubka. Nepôjdem osobne skontrolovať do voliéry či naozaj zmizol, najmä keď má v sebe čip podľa, ktorého ho môžu vystopovať z velína. Dvere do voliéry obrovského mäsožravého dinosaura nemôže okamžite otvoriť jeden človek. Bezpečnostné systémy tak nefungujú. A tak ďalej a tak ďalej. Problém nie je občasné nelogické posunutie príbehu, problém je, že hlúposť je jediný hnací motor. Toto je viac pokračovanie filmu Blbý a blbší ako príbeh o dinosauroch.

Pred dvadsiatimi dvoma rokmi tragicky skončil sen excentrického milionára Johna Hammonda, ktorý chcel na odľahlom ostrove z dinosaurej DNA vytvoriť Jurský park so živými exponátmi. Od tej doby sa toho veľa zmenilo, park ide na plné obrátky, ročne ním prejdú milióny nadšených návštevníkov, ktorí sledujú v akcii desiatky „vyhynutých“ živočíchov. Lenže vedenie parku neustále hľadá nové spôsoby, ako túto jedinečnú atrakciu ešte viac zatraktívniť. A v tej chvíli prídu komplikácie. Vedecké experimenty s novými druhmi veľmi podporuje manažérka parku Claire Dearing (Bryce Dallas Howard), ktorá v zvieratách vidí predovšetkým čísla. Na rozdiel od nich biológ Owen Grady (Chris Pratt zo Strážcov Galaxie) vidí hlavne nebezpečenstvo, zvlášť vo tvoroch, ktoré nestvorila príroda, ale laboratórium.

Každý Hollywoodsky veľkofilm musí zjavne obsahovať rodinné problémy, nelogickú a zbytočnú romancu (ich pohľady sa stretli), veľkolepé efekty a príbeh, ktorý je často poháňaný situáciami, pri ktorých sa zastavuje rozum. Jurský svet všetko toto spĺňa. To posledné až vrchovate.

Trochu mi uniká aj to, komu je tento film určený. Je odporúčaný pre deti od 7 rokov, ale hoci kamera vždy v poslednej chvíli láskavo uhne, počet mŕtvol a spôsob ich úmrtia je nezanedbateľný. Scénu, pri ktorej sa pár dinosaurov naťahuje o to, ktorý zje vedľajšiu postavu, po ktorej nasleduje vtip a chvíľka romantiky pokladám za primeranú ratingu a napriek tomu za absolútne nevkusnú a necitlivú. Niekto okúsil krutú smrť, haha, cmuk. Pre dospelých je film hlúpy. Podľa recenzií a hodnotení to je asi len môj názor, ale keby som ho pozeral v telke, tak to prepnem. Možno to zachraňuje 3D verzia a veci vyskakujúce z obrazovky. Ja som sledoval 2D verziu, takže to neviem posúdiť. Ak máte radi veci vyskakujúce z plátna, dokážete dve hodiny nerozmýšľať a milujete dinosaury, potom si možno tento film dokážete vychutnať.

Efekty sú vynikajúce, Chris Pratt je svetlým zábleskom uprostred nemastných-neslaných postáv. Bryce Dallas naozaj dokáže bežať v topánkach na vysokom opätku — čo je určite schopnosť zasluhujúca si rešpekt.

Príbehy sú dôležité. Deťom rozprávame rozprávky, aby sme ich naučili láskavosti, odvahe a že zlo môže byť porazené. Príbehy nielen počúvame a pozeráme, ale aj rozprávame. Naše životy rozprávajú príbeh. Príbeh o tom, čo pokladáme za hodnotné. Príbeh o tom, čo hľadáme. Príbeh o tom, za čo a proti čomu bojujeme. Daj Pane, nech to nie je hlúpy príbeh.