Keď si v pokušení to vzdať

Božie slovo tvrdí, že je možné čeliť bolestivým životným udalostiam s radosťou, pretože skúšanie našej viery prináša vytrvalosť (Jk 1:2–3), a trápenie vedie k trpezlivosti (R 5:3). Ale trápenie neprináša príjemné veci automaticky. V skutočnosti, skúšky väčšinou pôsobia na ľudí tak, že sú stále viac zatrpknutí, zronení, netrpezliví, závistliví alebo nahnevaní. Ak reagujeme s nedôverou, trápenie so sebou prináša trpké ovocie. Ale ak sa nevzdáme, trápenie môže priniesť žatvu spravodlivosti (G 6:9; Jk 3:18).

Aké praktické kroky teda môžeme urobiť uprostred trápenia, aby sme zotrvali vo viere?

1. Neprestaň sa, prosím, stretávať so svojím zborom

Keď sa naši chlapci — dvojičky narodili s devastujúcou genetickou poruchou svalov, mali sme obdobie, keď sme nemali chuť pravidelne navštevovať spoločné bohoslužby. Nevravím teraz o chvíľach, kedy nám okolnosti neumožňovali odísť z domu, lebo sme mali dve bábätká odkázané na dýchací prístroj. Hovorím o chvíľach, keď v našom srdci bolo niečo, čo nechcelo mať blízko seba Boží ľud. Toto je druh postoja vyjadrujúceho nedôveru, pred ktorým sa musíme mať na pozore.  

Výhovorky sú vždy pocitovo oprávnené. Je príliš vyčerpávajúce mať blízko seba ľudí. Nechcem odpovedať dookola na tie isté otázky. Neznesiem tie dobre mienené, ale neužitočné poznámky. 

Ale pocity sú nespoľahlivými radcami. Nedostatok túžby zúčastňovať sa stretnutí tela Kristovho nie je dôvodom to nerobiť. V skutočnosti je to jasná a znepokojivá pripomienka, že to zúfalo potrebujeme. Ak chceme vytrvať, stane sa to za pomoci komunity evanjelia. List Židom 10:23–25 hovorí:      

„Pridŕžajme sa neochvejne vyznania nádeje, lebo verný je Ten, ktorý dal to zasľúbenie. A pozorujme sa vospolok, aby sme sa povzbudzovali k láske a dobrým skutkom. Neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako niektorí majú vo zvyku, ale napomínajme sa.“

Patriť k telu Kristovmu znamená patriť k spoločenstvu veriacich ľudí, ktorí sú povolaní k tomu, aby cieľavedome rozmýšľali o spôsoboch, ako nám pomôcť, nie vzdať sa. Spoločné bohoslužby sú miestom, kde stojíme bok po boku so svätými, dvíhame spolu náš hlas vo chvále a verejne vyznávame, že sa stále držíme Ježiša.

2. Neprestaň konzumovať Božie slovo

Trápenie poskytuje všetky možné výhovorky, prečo zanedbávať Božie slovo. Možno je môj kalendár tak dramaticky nabitý, že si nedokážem nájsť čas. Alebo slovo chutí zrazu ako starý chlieb a pri dopade na moju sivú dušu vydáva dutý zvuk. Keď útecha a nádej, ktoré sme kedysi poznali, sa nedajú nikde nájsť, je pokušením prestať si otvárať Bibliu.

Ale máme telo a dušu. Preto nežijeme len z chleba (Mt 4:4). Otázka neznie, či bude naša duša konzumovať duchovné kalórie; otázkou je, kde ich nájdeme. Namiesto vyhľadávania lacných spôsobov rozptýlenia, ktoré otupia našu dušu bez toho, aby ju nasýtili, musíme naďalej konzumovať slovo, akokoľvek sa to dá. Čítaj ho. Počúvaj ho. Uč sa ho naspamäť.

Jeremiáš 15:16 hovorí: „Keď sa vyskytli Tvoje slová, zjedol som ich, Tvoje slová boli mi radosťou a útechou môjmu srdcu.“ Neprestávaj konzumovať slovo Božie, či už máš z toho radosť a útechu, alebo nie. Neprestávaj ho konzumovať tak dlho, až sa stane radosťou a útechou. Ono nemení naše okolnosti, ale mení nás. Proaktívne plní našu myseľ pravdou, ktorá slúži ako hliadka brániaca prístupu plazivých lží nedôvery.

3. Neprestaň žiadať o pomoc

Úzkosť, skľúčenosť, manželská hádka, zármutok — to všetko sme už zažili. Kým pýcha nám bráni priznať si, že potrebujeme pomoc, Božia milosť nás zahanbuje, keď nám pripomína, že naše pokušenia nie sú pre nás ničím výnimočným a že Boh sľubuje dať schopnosť vydržať a postará sa o východisko (1. K 10:13). Vedomie, že každý potrebuje pomoc, nás povzbudzuje k tomu, aby sme o ňu požiadali.

Boh zabezpečil aj všetky prostriedky potrebné na to, aby nás vo svojom slove učil, naprával a povzbudzoval (2. Tim 3:16–17), ale často potrebujeme pomoc múdrych veriacich ľudí, ktorí dokážu dopraviť pravdy evanjelia zvonka nášho utrpenia do našej duše. Bohu vďaka, že On aj vybavil cirkev ľuďmi, ktorí majú dar vyučovať, napomínať a radiť druhým.     

Jedným praktickým spôsobom, ako sa nevzdať, je vyhľadať múdrych poradcov, ktorí sú presvedčení, že Božie slovo je dostačujúce na každý neduh duše. Tak vo formálnom aj neformálnom prostredí sa chceme obklopiť ľuďmi, ktorí nám dokážu pomôcť citlivo rozpoznať naše postoje nedôvery a naše hriešne reakcie na trápenie, a potom nám šikovne pomôcť spomenúť si na všetko, čo Boh sľubuje o sebe a svojom diele pre nás v Kristovi.     

4. Neprestaň sa držať Božích zasľúbení

Keď sa na budúcnosť dívame cez objektív bolesti, ktorú sme okúsili v minulosti, alebo ju prežívame teraz, zúfalstvo bude to jediné, čo pocítime, pretože to, čo vidíme, vyzerá viac-menej rovnako. Ale skrze vieru získavame slávnu vyhliadku, ktorá naše trápenie vidí spätne vo svetle večnej slávy.     

Z tohto pohľadu vidíme, že naše trápenie zvýši našu večnú radosť v Božej sláve na najvyššiu mieru. A keď chápeme, že naše súčasné trápenie prináša večnú silu slávy, ktorá zatieňuje naše krátko trvajúce ťažkosti (2. K 4:17–18), môžeme teraz potvrdiť to, čo vyhlásime potom: „Nijako inak by sme k nej neprišli.“

5. Neprestaň slúžiť druhým

Utrpenie zaiste mení naše možnosti, ako slúžiť. Prevracia zabehaný život, podkopáva silu a negatívne ovplyvňuje emočné rozpätie. Ale nemení to slovo, ktoré vraví: „Nevyhľadávajte iba svoje záujmy, ale aj záujmy druhých“ (F 2:4). Slúžiť druhým je dôležitou súčasťou toho, ako sa nevzdávať, lebo nás to chráni pred toxickou sebaľútosťou a dáva nám príležitosť, aby sme uprednostnili potreby druhých.

Služba druhým nám umožňuje dostávať nebeskú silu. „Keď niekto slúži, nech to robí silou, ktorú dáva Boh, aby bol vo všetkom oslavovaný Boh skrze Ježiša Krista!“ (1. Pt 4:11). Utrpenie nás môže obmedziť v tom, ako sme schopní slúžiť, ale nemôže zrušiť poskytovanie Božej sily.

Vždy vzhliadaj k Ježišovi

Toto sú účinné metódy, ako vytrvať vo viere, pretože všetky predstavujú spôsob, akým upierame svoj zrak na Ježiša, ktorý je jediným zdrojom vytrvalosti pre tých, čo klesajú na duchu (Žid 12:1–3).      

Spoločné bohoslužby sú miestom, kde sa budujeme ako údy Kristovho tela (Ef 4:11–16) a kde sa naša duša živí telom a krvou Ježiša (1. K 11:23–26). Čítame Bibliu, pretože nám poukazuje na Ježiša (J 5:39). Hľadáme múdru radu zakorenenú v Božom slove, pretože sám Ježiš je našou múdrosťou a posvätením (1. K 1:30). Držíme sa každého prísľubu, ktorý povedal Boh, pretože všetky pre nás znamenajú áno v Ježišovi (2. K 1:20). A slúžime druhým, pretože toto zmýšľanie je naše v Kristovi Ježišovi (F 2:5).

Nech nám čokoľvek vstúpi do cesty, neprestaňme vzhliadať k Ježišovi.