Kradmý materializmus

Väčšina ľudí si myslí, že materializmus je túžba po mnohých veciach, po drahých veciach alebo po jedinečných veciach (prípadne kombinácia všetkých troch možností). Pravdou však je, že materialistom sa môže stať človek s akýmkoľvek príjmom, ba dokonca aj človek bez príjmu. Stačí, že hľadá šťastie v materiálnych veciach tohto sveta.

C. S. Lewis vo svojej známej knihe Rady skúseného diabla odhalil rozmer obžerstva, keď poukázal na to, že hriešny vzťah k jedlu nemá len formu prejedania sa. Náš hriech môže spočívať aj v tom, že chceme „len trocha čaju, slabého, ale nie zase príliš slabého, a ten najmenší, najtenší kúsok skutočne chrumkavej hrianky“ bez ohľadu na to, čo nám bolo ponúknuté.^[1]

Podobne je to aj s materializmom. Neprejavuje sa len túžbou po enormnej kvantite či mimoriadnej kvalite svetských vecí. Prejavuje sa tým, že postavíme svoje šťastie na veciach tohto sveta. Možno vôbec netúžiš po značkovej móde, výrazných šperkoch, autách, jachtách alebo iných symboloch elity. No skús sa sám seba spýtať: Aká časť mojej spokojnosti závisí od tohto sveta? Sú to veci ako: Zmestiť sa do oblečenia veľkosti 34 (hoci som ho kúpila v lacnom obchode). Môcť vziať rodinu na večeru do reštaurácie bez toho, aby som rátala každý cent. Láska domáceho zvieratka. Nestratiť svetlo a výhľad z môjho okna, ktorý zakrýva novopostavená budova. A tak ďalej…

Strata takýchto bežných drobností nás pravdepodobne zamrzí, no môže zničiť tvoje šťastie a radosť? Ak áno, si materialista. Materializmus skrátka znamená, že naše šťastie, radosť, spokojnosť sa viaže na niečo z tohto materiálneho sveta. Možno plat, nech je akokoľvek nízky. Postavenie, nech je akokoľvek nízke. Majetok, nech je akokoľvek skromný či opotrebovaný. Ak sú naše srdcia neprimerane naviazané na niektorú z týchto vecí, za hranicou bežných citov, ktoré ľudia prechovávajú k tomu, čo je im známe, potom sme materialisti.

A keďže svet sa pomíňa, materializmus spadá do rovnakej kategórie ako stavba domu na piesku či konzumácia jedla, ktoré nenasýti — je to odsúdené na neúspech.

K starému prísloviu „Nič si so sebou nemôžeš vziať,“ by sme mali doplniť aj „Nemôžeš na tom ani lipnúť, kým si ešte na tomto svete.“ Keď nás trápenie, vek či iná strata pripraví o niektoré z materiálnych potešení, nám materialistom už nič neostane.

V bezpečí sme iba v prípade, že sme sa už naučili stavať našu radosť na Božom kráľovstve, na Jeho prítomnosti a láske. Pavol radí Korinťanom, aby sa nenechali odradiť rôznymi problémami či stratou. Namiesto viditeľného majú hľadieť na neviditeľné. „Viditeľné je totiž dočasné, ale neviditeľné je večné.“ (2. K 4:18)

Všetko, čo nás zbavuje závislosti od tohto sveta, je vítané. Kresťania kedysi vravievali, že máme byť odstavení od tohto sveta ako bábätko, ktoré matka prestane dojčiť. Ani jedno bábätko sa neteší na deň, keď bude odstavené. Nedokáže pochopiť slastnú chuť zmrzliny, jahôd, lazaní či guacamole, ktorá naň čaká, ak prejde z dočasného na trvalé.

Tak je to aj s nami. Lipneme na veciach, ktoré nás nedokážu uspokojiť, namiesto toho aby sme kráčali vierou ako občania neba a užívali si bezpečie dedičstva, ktoré sa nikdy neotrasie. Čo je však ešte horšie, obviňujeme Boha z nespravodlivosti, bezcitnosti a nedostatku lásky, keď sa nás vo svojej milosti snaží odstaviť od nezdravej závislosti na tomto svete. Presne tak by reagovalo aj bábätko, ktorému berú útechu maminho prsníka a nahrádzajú ho jedlom, keby to všetko dokázalo vyjadriť slovami.

Priznávam, že aj ja som materialista. Môj nábytok je starý desiatky rokov, môj šatník objednaný z katalógov, moje koberce sa na okrajoch párajú a v strede majú dieru, no všetko je to moje, a nedopustím ani nepatrnú zmenu vo svete, ktorý som si okolo seba utkala. Aj napriek tomu hlboko vo svojom vnútri túžim túžiť vidieť Božiu tvár a žiť s Ním naveky v radosti. Len nechcem nič zmenené, chápete…

Nech ma Pán zachráni z môjho materializmu. Nech nás Boh všetkých zachráni a pripraví na Jeho kráľovstvo, kde s Ním budeme žiť v radosti naveky.

---

[1] C. S. LEWIS: Rady skúseného diabla, 2007, s. 57.