Modlitba bez radosti umiera

Kedy ste sa naposledy skutočne venovali modlitbe? Kedy ste zistili, že sa modlíte častejšie a s väčšou naliehavosťou a očakávaním? Čo vás pálilo v srdci a hnalo vás na kolená? Čo vás vyprovokovalo k modlitbe?

Pre väčšinu z nás to bola náhla alebo akútna potreba.

Život plynul, určite nie dokonale, ale relatívne hladko, a potom — bác. Možno váš rozpočet narušil nečakaný výdavok a vy ste začali panikáriť. Možno konflikt vyvolal požiar vo vzácnom vzťahu — s manželom, priateľom, kolegom alebo dieťaťom. Možno návšteva lekára dopadla veľmi zle. Možno vás prenasledovalo a zasiahlo pokušenie. Už ste vedeli, že Boha potrebujete vždy, ale potom ste znova pocítili túto potrebu v každom kúsku svojho tela. A tak ste sa modlili.

„Otče náš, ktorý si v nebesiach! Posväť sa meno Tvoje! Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja ako v nebi tak i na zemi! Chlieb náš každodenný daj nám dnes… “ (Mt 6:9–11). Poskytni to, čo potrebujem. Uzdrav z choroby. Urovnaj vzťah. Odpusť môj hriech.

Inštinktívne vieme, čo máme robiť, keď sme zúfalí.

Ale povedzte mi, aký je váš modlitebný život, keď život nie je taký zúfalý? Modlíte sa menej a s menším očakávaním? Modlíte sa vôbec? A čo vaše modlitby v čase pokoja naznačujú o účele modlitby?

Učme sa od ľudí, ktorí sa nemodlia

Boh povoláva proroka Jeremiáša, aby išiel a konfrontoval svoj ľud s tým, že sa nemodlia. Skôr než ich však pokarhá, Pán im pripomína iné, krajšie obdobie, ktoré s nimi prežíval:

„Spomínam si na vernosť tvojej mladosti,

     na lásku tvojich snúbeneckých čias,

keď si kráčala za mnou púšťou,

     krajinou neobsiatou.“ (Jer 2:2)

V jednom momente boli mladou a zbožňovanou nevestou. Spomína si na ich náklonnosť a oddanosť. A všimnite si, kde ich srdcia boli voči nemu také vrúcne: „keď si kráčala za mnou púšťou, krajinou neobsiatou.“ Najvrúcnejšie boli v tých najhorších podmienkach. Nemali domov. Boli zraniteľní voči nepriateľom a živlom. Mali len dostatok jedla na celý deň. A predsa milovali Boha. Priblížili sa k nemu, ich srdcia horeli.

Potom plameň zhasol: „Čo zlé našli na mne vaši otcovia, že sa vzdialili odo mňa, chodili za márnosťou a vyšli na márnosť?“ (Jer 2:5). A všimnite si, kde ich srdcia vychladli:

„Voviedol som vás do krajiny sadov,

     aby ste jedli jej ovocie a jej dobroty.

Keď ste však vošli, poškvrnili ste mi krajinu

     a moje vlastníctvo ste zohavili.“ (Jer 2:7)

Na púšti boli zbožňujúcou manželkou. V raji opustili svoju prvú lásku.

Kde je Hospodin?

Pán však poukazuje na konkrétny problém, obzvlášť závažný príznak ich duchovnej choroby:

Nepovedali: „Kde je Hospodin?“ (Jer 2:6, 8)

Inými slovami, hneď ako utiekli z púšte, prestali sa modliť. Keď pocítili, že potrebujú Boha — kvôli hladu, pre ochranu a pre vedenie — utekali ho hľadať. Ale len čo boli tieto potreby naplnené, už ho nehľadali. To Boha nahnevalo.

„Deste sa, nebesá, nad tým,

     zhrozte sa, užasnite veľmi — znie

     výrok Hospodinov… “ (Jer 2:12)

Boh vyzýva nebesá, aby ľahli do prachu a popola, pretože ľudia ho prestali hľadať v modlitbe. Zdá sa vám to ako prehnaná reakcia? Zaslúžime si znechutenie, keď sa nemodlíme?

„Modlitebný život, ktorý skutočne ctí Boha, je modlitebný život, ktorý sa teší z Boha.“

My, samozrejme, vidíme jasne ich bláznovstvo. Izrael, ako by si mohol zanedbávať Boha, keď ťa cez toľko vecí previedol? Ale potom niektorí z nás robia to isté. Boh odpovedá na naše modlitby, poskytne nám útechu, a my sa prestávame pýtať: „Kde je Hospodin?“ — až kým opäť niečo nepotrebujeme. Boh hľadá ľud, ktorý sa k nemu utieka v núdzi i v hojnosti, na púšti i v raji.

Nasýť nás zrána

Tento druh modlitebného života nie je len o závislosti. Pamätaj, že Pán hovorí: „Spomínam si na vernosť tvojej mladosti, na lásku tvojich snúbeneckých čias.“ Nehnevá sa len na to, že sa prestali modliť; hnevá sa, že ho prestali uctievať. Ježiš varoval zákonníkov a farizejov: „Tento ľud ctí ma perami, ale jeho srdce je ďaleko odo mňa” (Mt 15:8). Vypočujte si zvyšok Jeremiáša 2:12–13:

„Deste sa, nebesá, nad tým,

     zhrozte sa, užasnite veľmi — znie

výrok Hospodinov,

lebo dvojaké zlo spáchal môj ľud:

opustili mňa,

     prameň živej vody,

aby si vykopali deravé cisterny,

     ktoré neudržia vodu.“

Prestali sa pýtať: „Kde je Hospodin?“ a prestali piť z prameňa. Boh sa im ponúkol ako nekonečný, všetko uspokojujúci prameň a oni sa od neho odvrátili a začali kopať diery v piesku. Taký je hriech: odmietame krásu a hodnotu Boha a snažíme sa nasýtiť svoju dušu niekde inde. John Piper hovorí: „Podstatou zla je stratiť chuť na Boha a uprednostniť čokoľvek viac než Boha, najmä keď nám ponúka, že je pre nás nekonečným prameňom života a radosti.“

Cieľom modlitby nikdy nie je len byť závislí. Ó, modlíme sa za to, aby Boh poskytol, uzdravil, zmieril, odpustil — počas celého dňa a každý deň. Modlíme sa, pretože sme závislí a dokonca zo zúfalstva, ale modlíme sa aj kvôli náklonnosti a uctievaniu. „Nasýť nás zrána svojou milosťou, aby sme každý deň radostne plesali“ (Ž 90:14, Ekumenický preklad).

Volanie závislosti a radosti

Tim Keller vo svojej vynikajúcej knihe o modlitbe, čerpajúcej zo stáročnej múdrosti o jej účele a sile vstupuje do tohto tanca medzi závislosťou a radosťou. Hovorí o spojení „modlitby za kráľovstvo“ (prosba o Božie pôsobenie vo svete) a „modlitby za spoločenstvo“ (radosť z Božej prítomnosti a vzťahu s Ním). Píše:

„Westminsterský kratší katechizmus nám hovorí, že naším cieľom je „naveky oslavovať Boha a tešiť sa z Neho“. V tomto známom výroku sa odráža modlitba kráľovstva aj modlitba spoločenstva. Tieto dve veci — oslava Boha a radosť z Boha — v pozemskom živote nie vždy prebiehajú v rovnakom čase, ale nakoniec musia byť to isté. Môžeme sa modliť za príchod Božieho kráľovstva, ale ak Boh nie je naším najväčším potešením, nebudeme Ho skutočne uctievať ako Pána.“ (Modlitba, str. 10)

Taký modlitebný život, ktorý skutočne ctí Boha, je modlitebný život, ktorý sa teší z Boha. Keď sa pýtame: „Kde je Hospodin?“ — na púšti a v blahobyte — je to preto, že ho chceme poznať, vidieť, vychutnávať. A keď to robíme, možno ho takmer počujeme hovoriť:

„Buďte nadšené, nebesá, z tohto,

     buďte nadšené, buďte úplne šťastné,

lebo môj ľud neúnavne prenasleduje mňa,

     prameň živej vody,

aj keď som im dal všetko.“