Načo svedčiť, keď nikto nebude počúvať? II.

Ale Boh nikoho nenúti! Boh nás volá a kričí, ale je to naša zodpovednosť, aký postoj zaujmeme, keď nás Boh volá k pokániu a k tomu, aby sme Ho hľadali. Prorok hlása pokánie a spasenie, ale ľud v Jeremiášovej dobe si nemyslí, že to potrebuje. Buď žijú v radosti, potešení a prepychu, alebo prídu časy hladu, trápenia a vojen, a oni si nemyslia, že riešenie je v pokání. Nechcú veriť, že človek musí zaplatiť svoj účet za hriech. Nechcú veriť, že keď nekonajú pokánie, sú pod Božím hnevom. Ako keby kniha Jeremiáš bola napísaná dnes, pretože ani dnes ľudia neveria, že Boh je svätý Boh, ktorý berie na zodpovednosť každého jedného z nás. Božie slovo však hovorí: „Každý človek umiera len raz a potom bude súd.“ (Žid 9:27)

Keď si však človek číta slovo o súde v kontexte, dozvedá sa aj o Božej láske a starostlivosti. A ako každý človek umiera len raz a potom bude súd, tak aj Kristus bol len raz obetovaný, aby vzal na seba hriechy mnohých, a druhý raz sa zjaví nie pre hriech, ale na spásu tým, čo ho očakávajú. (Žid 9:27–28)

Keď má človek viac slobody a peňazí, zrazu má menej miesta a času na Boha. Človek žije ako chce a nemyslí na to, že Božie Slovo hovorí, že dôsledky našich hriechov nás dobehnú. Budeme žať, čo sme zasiali. Podobne, ako za Jeremiáša, človek takúto reč nechce ani dnes počuť.

Jeremiáš prorokoval za čias kráľa Joziáša, za Joacháza, Jójakima, Jójakina a Cidkiju. Všetci títo sa pokúšali zlepšiť situáciu v Jeruzaleme. Každý z nich mal svoje plány a politické programy, ale nebolo nikoho, kto by načúval Božiemu prorokovi, Jeremiášovi. Títo vznešení pohŕdali Jeremiášovou správou — vysmievali sa mu, rúhali a obžalovali ho, že nekráča s dobou.

V istom zmysle slova mali pravdu. Jeremiáš nenasledoval „ducha času“, ale nasledoval Boha a zvestoval Slovo, ktoré mu bolo zverené. Dnes je to už viac ako 2500 rokov odvtedy, čo žil Jeremiáš. Mám teraz skutočne chuť spýtať sa, či dokážeš povedať niečo, čo napr. Cidkija dokázal, niečo, čo je hodné menovania… ? Alebo niečo, čo zostalo po Jójakimovi? Alebo po Jójakinovi? Predstavte si to, o týchto kráľoch sa nepíše nič dobré!

V dobe, keď žili, si však mnohí mysleli, že sú veľmi dôležití a dokázali niečo významné, ale nikto nejavil záujem počúvať Božieho proroka. Bol pre nich bezvýznamný. On im hovoril o spravodlivom Božom súde. To považovali za staromódne. Komu sa chce počúvať také veci? Takýmto veciam sme verili predtým… No dnes čítame o Jeremiášovi! Nie o kráľovi Jójakímovi alebo Cidkijovi! Jeremiášova správa prežila každého, kto ním opovrhoval. Jeremiášova správa prežila, lebo hlásal Božiu pravda.

Pravdivosť Božieho Slova bola potvrdená aj v Pánovi Ježišovi, keď povedal: „Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú.“ (Mt 24:35)

Možno to bola Jeremiášova vedomosť o tejto skutočnosti, že vytrval aj napriek tomu, že ho nikto nepočúval. Vedel, že jeho povolaním nie je len búrať a ničiť. Vedel, že keď bude zlo vytrhnuté aj s koreňmi a modly budú zničené, Boh ho použije, aby nanovo staval a sadil.

Božie Slovo delí ľudstvo na dvoje. Na tých, ktorí prijímajú Božiu správu o spasení a pokání a na tých, ktorí zahadzujú Božiu správu, pretože sami chcú byť pánmi svojich životov. Aj keď málo ľudí počúva, my musíme hovoriť o tom, čo Ježiš vykonal a čo urobil pre nás v našich životoch a čo urobí so životmi tých, ktorým svedčíme, keď Ho budú nasledovať.

Viera v seba samého nikoho nespasí, ale je to On, v ktorom máme skrze našu vieru útočisko. Ten, od koho závisí naša viera, Ježiš Kristus. On ti dokáže odpustiť hriechy a dať ti spasenie, radosť, nádej a večný život. Alebo, ako Ježiš svedčí Nikodémovi: „Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby ho spasil. Kto verí v neho, nie je odsúdený. Kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Božieho Syna.“ (J 3:17–18)

To je večná pravda. Preto ju musíme odovzdávať ďalej, buď ľudia naše svedectvo prijmú, alebo nie. Zažijeme aj to, že niekedy sa Slovo uchytí a bude prinášať ovocie práve u tých, u ktorých by sme to najmenej čakali. Preto budeme svedčiť o našom Pánovi Ježišovi!

Tak sa stane s mojím slovom, ktoré mi vyjde z úst. Nevráti sa ku mne naprázdno, pretože urobí to, čo som si želal, a dosiahne to, kvôli čomu som ho poslal. (Iz 55:11)

Preto budeme pokračovať a odovzdávať Božie evanjelium ďalej!