Najstrašidelnejšia modlitba, akú by som sa mohla modliť pre svoje deti

Najstrašidelnejšia modlitba, akú by som sa mohla modliť pre svoje deti, je tá, ktorú potrebujú najviac.

Vždy sa modlím za ich správanie, zdravie, pokrok v škole a ich priateľstvá. Modlím sa tiež za ich budúcnosť a ich povolania. Modlím sa, aby sa moji chlapci oženili s „milými kresťanskými dievčatami". No úprimne, keď sa modlím za svoje deti, najjednoduchšie je prosiť, aby ich životy boli hladké a bez stresu. Je ľahké modliť sa za ich pohodlie a jednoduchosť, za to, aby ich životy boli bez bolesti a náreku.

Keď to začína byť nepohodlné

Keď sa však zamyslím nad svojím vlastným životom a obzriem sa na svoju vlastnú cestu viery, vidím všetky výzvy a skúšky, ktorým som na tej ceste čelila, a to, čo prostredníctvom nich dobrý Boh uskutočnil. Vidím bolesť srdca, ktorú som prežívala, a utrpenie, ktoré ma priviedlo na kolená. Vidím tiež hriechy, s ktorými som bojovala, a modly, ktoré mi Boh milostivo vzal z rúk. Vidím, ako Boh použil všetky tie údolia a bolestivé okolnosti, aby ma pritiahol bližšie k Sebe, aby ma prečistil a aby ma naučil spoliehať sa na Neho.

Boli to tie najdôležitejšie udalosti môjho života, ale nie je jednoduché prosiť o to isté pre moje deti. Je ťažké žiadať, aby im Boh odhalil ich vlastný hriech, aby videli svoju potrebu Spasiteľa, aby boli zlomení nad svojou porušenosťou a naozaj sa naučili priľnúť k evanjeliu.

Tento druh modlitby je nepohodlný.

Cesta k väčšej časti z Neho

Znamená to, že sa budú musieť prekopať skalnatým terénom, ktorý som predtým zakúsila ja. Budú musieť prejsť svojím vlastným príbehom hriechu a pokánia — učenia sa, čo to znamená mať prázdne ruky. Pre mňa ako matku je strašidelné uvedomiť si, že ich životy nebudú hladké, pohodlné či bezpečné — nie v tom prípade, ak sa najhlbšie naučia, čo to znamená spoliehať sa na Boha. Moje deti vlastne budú možno musieť vydržať veľké skúšky, prechádzať temnými údoliami a zakúsiť obrovský smútok. To môže byť Božia cesta, ktorou im dá viac zo Seba.

Nechcem, aby moje deti brali Boha ako automat alebo ako poistenie pred ohňom. Chcem, aby k Nemu mali vášnivú lásku, ktorá je živá a vystupuje z nich, aby sa skláňali v Jeho nadvláde a aby boli radostne zakotvení v Jeho evanjeliu. Chcem, aby milovali Božie slovo a pevne sa ho držali v časoch neistoty. Chcem, aby ukazovali Ježiša svetu. To je to, čo chcem.

Nechcem, aby moje deti brali Boha ako automat alebo ako poistenie pred ohňom. Chcem, aby k Nemu mali vášnivú lásku, ktorá je živá a vystupuje z nich, aby sa skláňali v Jeho nadvláde a aby boli radostne zakotvení v Jeho evanjeliu.

Nič dôležitejšie

A bude to znamenať, že moje deti budú musieť vidieť, že zhrešili proti svätému Bohu a že iba cez milosť a obetu Jeho Syna im môže byť odpustené. Ježiš povedal, že tí, ktorým bolo odpustené málo, budú milovať málo (Lukáš 7:47). Moje deti potrebujú vedieť, čo to znamená. Musia vidieť obrovské hĺbky svojej hriešnosti a to, že bez Ježiša sú beznádejní. A musia dôverovať Ježišovi ako svojmu jedinému zdroju nádeje a spravodlivosti. Iba ak si uvedomia svoju potrebu Jeho a Jeho odpustenia, budú rásť, aby milovali Boha spôsobom, aký pre ne najviac chcem.

Táto cesta môže byť ťažká a modliť sa za toto môže byť strašidelné, ale naozaj nie je nič dôležitejšie… Otče, daj mojim deťom viac z Teba.