Najťažší príkaz

Je to úchvatné vyhlásenie. Všetko, čo od nás Boh vyžaduje, všetko, čo Písmo obsahuje o „živote a zbožnosti“ (2. Pt 1:3), je zhrnuté do dvoch jednoduchých príkazov.

„Vo svojej jednoduchosti tieto dva príkazy zahrňujú všetko. Dodržať ich však vôbec nie je jednoduché.“

Vo svojej jednoduchosti tieto dva príkazy zahrňujú všetko. Dodržať ich však vôbec nie je jednoduché. A v tom je háčik. Pretože sú tieto príkazy také rozsiahle, môže sa zdať, že ich nedokážeme dodržať — že je to nemožné. V dôsledku toho môžeme predpokladať, že ich nemusíme brať tak vážne. A to je veľká chyba.

Dokážeme vôbec milovať?

Mohli by sme nesprávne predpokladať, že hoci bolo kedysi dodržiavanie týchto príkazov v rajskej záhrade možné, a znova to bude možné v našom oslávenom tele, tu a teraz v našom hriešnom tele to nie je možné. A tak sú to skôr vznešené ideály, nad ktorými nemusíme premýšľať. Mohli by sme dokonca predpokladať, že ich účelom je len odhaliť našu neschopnosť naplniť ich a našu potrebu Krista (R 7:22–25), a že ako súčasť Kristovej spravodlivosti, ktorá nám bola pripísaná, Ježiš dokonale poslúchol tieto príkazy v náš prospech (R 8:3–4). A preto Ježiš skutočne neočakáva, že ich teraz budeme dodržiavať.

Aj keď je pravda, že Ježiš získal naše ospravedlnenie svojou dokonalou poslušnosťou, to, čo Pavol napísal v R 13:9 a G 5:14 a čo Jakub napísal v Jk 2:8, objasňuje, že apoštoli verili, že Ježiš od nás očakáva, že sa budeme vážne snažiť milovať Boha celou svojou bytosťou a milovať blížneho ako seba samého — teraz, v tomto veku, a dokonca dnes.

Kto je pre vás vzorom učeníctva?

Komunita okolo nás buď potvrdzuje, alebo konfrontuje naše chybné predpoklady o láske. Často dovoľujeme svojim rovesníkom, aby za nás neprimerane určovali, ako by malo vyzerať učeníctvo. Ak mnohí kresťania okolo nás súhlasia s týmito dvoma veľkými prikázaniami, no neuplatňujú ich dôsledne, ich príklad nás môže ovplyvniť, aby sme predpokladali, že Ježiš chce, aby sme potvrdili správnosť Jeho prikázaní, ale v skutočnosti od nás neočakáva, že budeme tvrdo pracovať na ich dôslednom dodržiavaní.

Ale ako naznačuje Pavlove napomenutie Petra v Liste Galatským 2, vplyv rovesníkov nás môže priviesť k vážnej neposlušnosti. Celé svedectvo Nového zákona potvrdzuje, že práve radikálny spôsob, akým žijeme Ježišove prikázania lásky, ktoré sú v podstate výkladom týchto veľkých prikázaní, dokazuje, že sme Jeho učeníkmi (J 13:35).

„Morálne najkrajší, čarovne najpríťažlivejší príkaz, aký kedy Ježiš vyslovil, je zároveň najťažšie dodržať.“

Nie, nesmieme dovoliť, aby tieto fakty — že tieto príkazy je ťažké poslúchať, že nás naša poslušnosť v konečnom dôsledku neospravedlňuje, alebo že ostatní okolo nás ich neposlúchajú — vytvorili našu domnienku, že Ježiš neočakáva, že ich budeme vážne dodržiavať. Pretože on to očakáva. V skutočnosti od nás očakáva, že svoj život prispôsobíme tomu, aby sme ich poslúchali.

Ale ako?

To nás privádza späť k tomu, aké ťažké sa tieto prikázania môžu zdať. Ak ich berieme vážne, nútia nás pýtať sa: „Ako ich mám dodržiavať?“ To je presne tá správna otázka, ktorú si musíme položiť.

Strávili ste niekedy čas serióznym uvažovaním o týchto príkazoch milovať?

Nemyslím tým len počúvanie kázní, prednášok a podcastov alebo čítanie mnohých kníh a článkov a vytváranie správnych teologických odpovedí. Pre kresťanských učiteľov, ktorí produkujú takéto zdroje (a to píšem aj sám pre seba), nemám na mysli len namáhavú prácu historicko-gramatického a hermeneutického výskumu a rozvíjanie efektívnych homiletických alebo literárnych komunikačných zručností s cieľom presne porozumieť tomuto textu a učiť ho v rámci svojho systematického teologického rámca. Nechápte ma zle: sú dôležité. Ale nemusia nevyhnutne viesť k prísnej poslušnosti v skutočnom živote.

Strávili ste niekedy hodiny serióznym premýšľaním a konkrétnou prácou na tom, čo pre vás znamená úmyselne sa usilovať milovať Boha celou svojou bytosťou v tej maličkej časti sveta, kde vás Boh umiestnil, a milovať svojho blížneho ako seba samého medzi pre večnosť dôležitými dušami, ktoré tam Boh tiež umiestnil — najmä núdznych, dokonca možno „nepriateľa“ (Mt 5:44), na ktorého možno takpovediac natrafíte (L 10:25–37)? Ježiš nechce, aby sme boli paralyzovaní týmito prikázaniami, ale aby formovali náš základný prístup k životu. Chce, aby sme sa vážne zamysleli nad otázkou, ako ich dodržiavať a aby sme sa usilovali prostredníctvom modlitby rozlišovať, čo konkrétne pre nás môže znamenať poslušnosť.

A v žiadnom prípade nás nenechal bez pomoci. Dal nám dar Ducha Svätého, aby nás viedol (J 16:13), dar Nového zákona, aby nám poskytol množstvo príkladov, ako tieto rozsiahle príkazy konkrétne aplikovať, a dar spoločenstva, aby sme si navzájom pomáhali kráčať po „ešte lepšej ceste“ života (1. K 12:31).

Spočítajte náklady

Až keď sa zamyslíme nad tým, čo od nás tieto prikázania skutočne vyžadujú, môžeme určiť, či sme skutočne ochotní zaplatiť cenu, ktorú nás to bude stáť. Ježiš hovorí toľko:

„Lebo keď niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nezasadne a nespočíta náklad, či má z čoho dostaviť?“ (L 14:28)

Ježiš to povedal po tom, čo vyhlásil, akú cenu majú Jeho prikázania: učeníci sa musia zriecť všetkého. Je to vysoká cena.

Ale samotná cena je prejavom lásky. Naše odriekanie nie je primárne o tom, koľko asketizmu sme ochotní zniesť pre Ježiša; ide o to, kde je náš poklad a ako veľmi ho milujeme (Mt 6:21). Preto Pavol napísal: „A čo by som rozdal všetok svoj majetok, i telo si dal spáliť, a lásky by som nemal, nič mi to nepomôže“ (1. K 13:3). Ak by sme parafrázovali Jima Elliotta, Ježiš nás vyzýva, aby sme sa vzdali toho, čo si nemôžeme ponechať, aby sme získali to, čo nemôžeme stratiť.

Ak ma milujete

Ježišove príkazy milovať — tieto morálne najkrajšie, čarovné príkazy — sú najťažšie a najdrahšie slová, ktoré treba poslúchať.

Preto na konci svojej kázne na vrchu, po uvedení konkrétnych príkladov, ako vyzerá život v láske, Ježiš povedal: „Ale do života vedie úzka cesta“ (Mt 7:14). A preto jedna z posledných vecí, ktorú Ježiš povedal svojim učeníkom pred ukrižovaním, bola (J 15:12–13):

„To je moje prikázanie, aby ste sa vzájomne milovali, ako som vás ja miloval. Nikto nemôže väčšmi milovať, ako keď život položí za svojich priateľov.“

Keď čítame tento výrok, najmä vo svetle niečoho, čo povedal len pár minút predtým — „Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázanie“ (J 14:15) –, môžeme počuť ozvenu dvoch veľkých Ježišových prikázaní, ako aj Jeho očakávanie, že ich budeme brať s maximálnou vážnosťou, ktorá formuje život.

Pre tých z nás, ktorí túžia po „radikálnom učeníctve,“ už naozaj nie je nič radikálnejšie ako láska podobná Kristovi.