Náš ohnivý jazyk (a prsty)

V jednom veľmi napätom rozhovore s farizejmi vyriekol Ježiš jedny z tých najdôležitejších slov, aké boli kedy vyslovené o dôležitosti slov, ktoré vravíme:

„Lebo z plnosti srdca hovoria ústa. Dobrý človek vynáša dobré z dobrého pokladu a zlý vynáša zlé zo zlého pokladu. Ale hovorím vám, že z každého prázdneho slova, ktoré ľudia vyslovia, budú vydávať počet v súdny deň. Lebo pre svoje slová budeš ospravedlnený a pre svoje slová budeš odsúdený.“ (Mt 12:34–37)

Dosť znepokojivá myšlienka. Slová, ktoré vravíme (a píšeme!), už či si to myslíme alebo nie, spoľahlivo odkrývajú, čo si naše srdce skutočne cení. Jedného dňa, keď budeme stáť „pred súdnou stolicou Kristovou, aby každý prijal dobré či zlé ako odplatu za to, čo konal v tele“ (1. K 5:10), budú naše slová — dokonca aj tie prázdne — použité ako svedectvo.

Čo prezrádzajú slová

Čo tým Ježiš myslel, keď hovoril o „plnosti“ nášho srdca (Mt 12:34)? Najlepší spôsob, ako zodpovedať túto otázku, je pozrieť sa na súvislosti.

Ježiš práve uzdravil muža posadnutého démonom. Dav, ktorý sledoval tento zázrak, sa pýtal, či nie je práve Ježiš tým dlho očakávaným Mesiášom, Synom Dávida. Farizeji, ktorí robili všetko preto, aby v ľuďoch túto myšlienku potlačili, už mali pripravenú odpoveď: „Tento nevyháňa démonov, iba ak Belzebubom, kniežaťom démonov.“ (Mt 12:24)

Ježiš odpovedal jedným so svojich najráznejších pokarhaní a ukázal tak do očí bijúce pokrytectvo, ktoré sa skrývalo v ich obvinení. Varoval ich pred strašným nebezpečenstvom rúhania sa Duchu Svätému (Mt 12:31–32) a potom poukázal na to, čo prezrádzajú slová.

Ježiš použil slová farizejov proti ním samotným, aby odhalil zlú silu, ktorá ich poháňala — zlo v ich vlastnom srdci. Starostlivo a zámerne volili svoje slová, aby nimi dosiahli chcený cieľ: odkloniť verejnú mienku proti Ježišovi zasiatím semienka podozrenia do ľudskej mysle nepodloženým obvinením. Zámerne nazvali zlom „dobré ovocie“, ktoré plodil Ježiš oslobodením človeka z útlaku démona a nespoznali „plané ovocie“, ktoré plodili, keď používali nečestné spôsoby, aby Ho zdiskreditovali (Mt 12:33).

Farizeji boli natoľko zaslepení vlastným zlom, že nespoznali duchovné nebezpečenstvo, v ktorom sa nachádzali. Nerozpoznali démonický vplyv, ktorý ich hnal, aby nazvali moc Ducha Svätého démonickou. Slová hovorili z plnosti srdca zlým pokladom.

Aj prázdne slová

V tej chvíli chceli asi všetci odstúpiť od farizejov o pár krokov ďalej, len pre istotu, ak by ich mal náhodou trafiť blesk. Ježišovo upozornenie o slovách bolo však zrazu určené všetkým:

„Ale hovorím vám, že z každého prázdneho slova, ktoré ľudia vyslovia, budú vydávať počet v súdny deň. Lebo pre svoje slová budeš ospravedlnený a pre svoje slová budeš odsúdený.“ (Mt 12:36–37)

Obvinenie farizejov proti Ježišovi sa nezdá byť príkladom prázdnych slov, keďže ho vytvorili dôkladne. Ježiš chcel, aby oni — a aj my sme — vedeli, že plnosť nášho srdca sa prezradí nielen slovami, ktoré vyberáme opatrne, ale aj prázdnymi slovami. To mení celú situáciu.

„Prázdne“ je dobrým prekladom gréckeho slova argon. Prázdne slová môžu byť ľahkomyseľné, márnivé, vopred nepremyslené. Môžu to byť slová, ktoré vyriekneme, keď stratíme trpezlivosť, alebo keď kážeme o veciach, o ktorých sme vopred veľa nepremýšľali. Môžu to byť nahnevané, hrubé, urážlivé slová, ktoré vyslovujeme pri témach, ku ktorým máme vzťah — či už verejne, alebo súkromne. A hoci je to zriedkavejšie, prázdne slová môžu byť aj trpezlivé, láskavé, rešpektujúce, mierumilovné a pokorné.

Ježiš zdôrazňuje, že záleží na všetkých slovách. Všetky budú použité ako svedectvo v náš prospech alebo neprospech. To, čo vravíme, je natoľko späté s naším srdcom, že dokonca aj naše prázdne slová hovoria. Prázdne slová sa často menia na prezrádzajúce, keď ich vyslovujeme v tajnosti.

Bolestivé podobenstvo

Podobenstvo o prezrádzajúcej moci prázdnych slov sa nedávno odohralo v médiách, keď sa pozoruhodná a lukratívna kariéra Jona Grudena zrazu otriasala v základoch.

V októbri 2021 zverejnili dva známe časopisy škandál týkajúci sa emailov, ktoré napísal Gruden v rokoch 2010 až 2018, predtým ako sa stal hlavným trénerom tímu hráčov amerického futbalu Las Vegas Raiders. Boli to slová, o ktorých si očividne (a chybne) myslel, že ostanú v súkromí. Podľa jednej spravodajskej stránky ukázali tieto emaily sériu homofóbnych, misogýnnych a sexistických urážok, ako aj „hore bez“ fotografie roztlieskavačiek washingtonského futbalového tímu

11. október sa stal súdnym dňom pre Grudena na súde verejnej mienky, keď bol nemilosrdne odsúdený svojimi vlastnými, podľa jedného športového komentátora, „hlúpymi a prázdnymi“ slovami. Výsledkom bolo, že odstúpil z pozície hlavného trénera tímu.

Toto nám dáva malý obraz toho, čo Ježiš myslel tým, keď povedal:

„Preto, čo ste povedali potme, počujú na svetle; a čo ste do uší šepkali v komôrkach, budú rozhlasovať zo striech.“ (L 12:3)

Každý, kto stojí tvárou tvár obvineniu v USA, si vypočuje upozornenie: „Čokoľvek poviete, môže byť a bude na súde použité proti Vám.“ Ježiš nás však upozorňuje, že všetko, čo povieme, môže byť a bude použité proti nám, keď budeme stáť pred Jeho súdnou stolicou.

Vzhľadom na to všetko, čo sme povedali v tme a šepkali v komôrkach, vzhľadom na všetky hlúpe a prázdne slová, ktoré môžu byť odsudzujúcim svedectvom proti nám, je najmúdrejším krokom ísť sa čím skôr uzmieriť „so svojím protivníkom“, ešte predtým ako skončíme na súde (Mt 5:25), a modliť sa so žalmistom:

„Ak budeš počítať neprávosti, Hospodine, Pane, kto obstojí? U Teba je však odpustenie, aby sa Ťa báli.“ (Ž 130:3–4)

Pretože náš Sudca je „spravodlivý a ospravedlnil toho, kto verí v Ježiša.“ (R 3:4)

Daj si uzdu na jazyk (a prsty)

Časť pokánia — dôkaz, že pokánie je skutočné — je aktívna snaha o zmenu mocou Ducha Svätého. Čo sa týka našich slov, predovšetkým tých prázdnych, pokánie sa podobá dávaniu si uzdy na jazyk a v dnešnej dobe aj na prsty a palce.

Túto metaforu som si požičal od apoštola Jakuba, ktorý vo svojom dôraznom varovaní pred jazykom používa tri nápomocné prirovnania: (1) zubadlo pre kone, (2) kormidlo lode, (3) oheň (Jk 3:1–6).

Každé jedno z nich, ako aj jazyk a prsty, je malým objektom s veľkou silou. Prvé dve znázorňujú ovládače, ktoré produkujú dobro: malé zubadlo riadi silného koňa a malé kormidlo vedie silnú loď. Tretie však znázorňuje, ako môže málo kontroly — nazvime to prázdnota — napáchať obrovské škody. Malý oheň zapáli celý les.

Pointa je jasná: slová pod kontrolou môžu spraviť mnoho dobrého. Môžu byť pre ostatných „stromom života“ (Pr 15:4) a poslucháčom prinášať požehnanie (Ef 4:29). Nekontrolované a hlúpe slová môžu, naopak, spáliť do tla priateľstvá, rodiny, zbory a kariéry (Jk 3:9–10). Otázkou je, aké uzdy dávame na svoje slová, aby sme ich ovládali pre dobro.

Pravidlo 24 hodín

Chcel by som sa podeliť s jednou svojou osobnou uzdou: pravidlo 24 hodín. Predtým, než odpoviem človeku, ktorého slová vo mne vzbudili hnev, frustráciu a potrebu brániť sa, počkám minimálne jeden deň. Zistil som, že väčšina situácii si nevyžaduje okamžitú reakciu, aj keď ju ten dotyčný očakáva. Po 24 hodinách takmer vždy vymiznú emócie, ktoré by inak moju odpoveď zapálili a som schopný odpovedať rozvážnejšími a milujúcimi slovami. Dokonca vidím aj pohľad toho druhého oveľa jasnejšie než predtým. Toto pravidlo je veľmi nápomocné pri písanej reči, no funguje aj v hovorenej. Viem, že keď používam túto uzdu ako manžel a otec, prináša to vždy konštruktívnejší výsledok.

Každý z nás si musí nájsť uzdu, ktorá na neho bude fungovať. Je to kľúčová vec. Tí, ktorí sú pre Ježiša ochotní na tom tvrdo pracovať a dávať na uzdu slová, ktoré sú ako divoké kone, ukazujú svoju lásku pre Neho (J 14:15) a svoju túžbu milovať svojho blížneho ako seba samého (Mt 22:39). Slová ľudí, ktorí si uzdu na jazyk a prsty nedali, budú v deň súdu použité proti nim.

To, či si berieme, alebo neberieme Ježišove slová k srdcu, prezrádza o našom srdci niečo veľmi dôležité.