Nech sa stane Tvoja vôľa

Otče, Tebe je všetko možné; odvráť odo mňa tento kalich, avšak nie, čo ja chcem, ale čo Ty (Marek 14:36).

Temnota sa uvalila na Jeruzalem. Občania dojedli jedlá k sviatku Pesach. Jahňa a nekvasený chlieb boli zjedené, sandále, barly a opasky odložené (Exodus 12:1–11).

V Kaifášovom dome prebiehala konferencia so sudcami Sanhedrinu, so strážnikmi chrámovej stráže, a s jedným z Ježišových najbližších priateľov. Na pokojnej časti svahu, v Getsemanskej záhrade za východnou stenou mesta oproti chrámu, sedel Ježiš so zvyškom jeho najbližších jedenástich priateľov. Tí jedenásti nemohli vydržať zostať hore. Ježiš nemohol spať.

Zavedenie Veľkej noci

Ešte skôr tohto večera Ježiš mal so svojimi učeníkmi najznámejšiu večeru všetkých čias. Učeníci si to uvedomili až neskôr. Ježiš si „túžobne žiadal“ jesť s nimi (Lukáš 22:15). A týmto sa zaviedla Veľká noc, ktorá sa dovtedy oslavovala ako sviatok Pesach.

Anjel smrti prichádzal po prvorodeného Syna (Kolosenským 1:15). Najhoršie Božie sužovanie už bolo na dosah. Ale prvorodený Syn, ktorý bol všetko vo všetkých (Kolosenským 3:11), bol taktiež baránkom Božím, ktorý mal byť zabitý, aby snímal všetok hriech sveta (Ján 1. 29; Zjavenie 5:6). Vždy poslušný prvorodený Syn, bezchybný baránok Boží, na seba vezme hriech všetkých neposlušných synov a dcér (Efezským 5:6). Jeho krv ich zachráni, dá im Jeho spravodlivosť (2. Korintským 5:21), a navždy budú chránení pred rukou anjela smrti (Ján 11:26).

Takže prvorodený medzi mnohými bratmi (Rímskym 8:29), najväčší obetný baránok, zobral chlieb a víno a povedal prvým jedenástim z bratov: „Toto je moje telo… Toto je moja krv… “ (Marek 14:22–25) A tak sa zo sviatku Pesach stala Veľká noc.

Od tohto momentu sa veľkonočná večera bude jesť na pamiatku Ježiša (1. Korintským 11:23–26) a toho, ako vyviedol všetkých bratov a sestry z otroctva hriechu a priviedol ich k sľúbenému večnému kráľovstvu milovaného Syna (Kolosenským 1:13).

Osem nepochopiteľných slov

Teraz sa ale Ježiš modlil medzi olivovými stromami. Veľakrát sa modlil na „pustých miestach“ (Lukáš 5:16). Avšak ešte nikdy sa necítil takto bezútešne.

V tejto známej modlitebnej záhrade sa Ježiš pozrel hlboko do Otcovej čaše, ktorú sa chystal vypiť a bol vydesený. Všetko ľudské v ňom chcelo utiecť pred očakávanými mukami ukrižovania. A jeho Duch Svätý stonal nad hrôzou toho, že bude opustený samotným Otcom.

Avšak presne kvôli tomuto prišiel na zem (Ján 12:27). No Ježiš vykríkol: „Otče! Tebe je všetko možné. Vezmi odo mňa tento kalich. No nie čo ja chcem, ale čo ty“ (Marek 14:36).

No nie čo ja chcem, ale čo ty. Osem slov. Osem nepochopiteľných slov.

Ježiš túžiac, dokonca prosiac, aby nemusel plniť Božiu vôľu, vyjadril v týchto ôsmich slovách pokornú vieru a poddal sa Božej vôli. A to bolo krajšie než všetka sláva neba a zeme dokopy. Skutočná záhada. Boh nevzal svoju rovnosť s Bohom do úvahy, ale poslúchol Božiu vôľu, aj keď to znamenalo hroznú smrť na rímskom kríži (Filipským 2:6, 8). Boh chcel, aby Božia vôľa panovala ako v nebi tak aj na zemi aj napriek tomu, že v týchto ťažkých časoch si Boh v tele prial, aby bolo možné Božiu vôľu vykonať iným spôsobom.

Poslušnosť v utrpení

V tomto momente sa ukazuje ďalšia záhada. Boh Syn, dokonalo poslušný Bohu Otcovi na celú večnosť, „sa tým, že trpel, naučil poslušnosti“ (Židom 5:8). Nikdy predtým žiaden človek necítil takú túžbu byť ušetrený Božej vôli. A zároveň nikdy predtým nikto neukázal takúto pokoru a poslušnosť vo viere v Božiu vôľu. „A keď dosiahol dokonalosť“ tým, že svoju vieru kompletne odovzdal Otcovi, „stal sa pôvodcom večnej spásy pre všetkých, ktorí ho poslúchajú“ (Židom 5:9).

A tak ako Syn prijal túto poslušnosť a volal na Otca, vystúpil mu pot ako kropaje krvi, ktoré stekajú na zem (Lukáš 22:44).

Ani nie kilometer ďalej, na kňazskom nádvorí, zradca z radu učeníkov viedol malú skupinku vojakov a služobníkov k modlitebnej záhrade.

Buď tvoja vôľa

Nikto nerozumie lepšie, ako sám Boh, aké ťažké je pre človeka prijať Božiu vôľu. A žiaden človek netrpel viac kvôli prijatiu vôle Boha Otca, ako Boh Syn. Keď nás Ježiš volá, aby sme ho nasledovali napriek všetkému, nevolá nás robiť niečo, čo by on sám neurobil alebo nezažil.

Žiaden človek netrpel viac kvôli prijatiu vôle Boha Otca, ako Boh Syn.

Preto sa pozeráme na Ježiša ako na pôvodcu a dokonávateľa našej viery (Židom 12:2). On je náš najvyšší kňaz, ktorý rozumie oveľa viac ako my, aké je to niekedy ťažké dobrovoľne nasledovať Jeho vôľu kvôli večnej radosti, ktorá na nás potom čaká (Židom 4:15;12, 2). A teraz žije a prihovára sa za nás, aby sme dokázali skrz neho prekonať bolesť a boli spasení (Židom 7:25).

Takže v tento zelený štvrtok sa pripájame k Bohu Synovi v modlitbe k Bohu Otcovi: „Buď tvoja vôľa“ (Matúš 6:10). A ak si myslíme, že to, čo od nás Boh chce, sa dá urobiť inou cestou, môžeme sa celým srdcom modliť s Ježišom: „Otče, Tebe je všetko možné, odvráť odo mňa tento kalich.“ Ale pridajme k tomu aj tých nádherne pokorných osem slov: „avšak nie, čo ja chcem, ale čo Ty“.

Pretože Božia vôľa, akokoľvek bolestivá, nakoniec vyústi v nevýslovnú radosť plnú slávy (1. Petra 1:8).