Nevychovávajte dobré deti

Rodičia, nevychovávajte dobré deti. Som zotavujúce sa dobré dieťa a som tu, aby som vám povedal, že evanjelium nie je pre dobré deti.

Mojim rodičom som sa vychovával dosť ľahko. Bol som všeobecne poslušný, mal som príjemnú osobnosť, nedostával som sa do žiadnych vážnych problémov, väčšinou ma učitelia mali radi, zvyčajne som sa v škole správal obdivuhodne, bol som vedúcim v skupinke v kostole a mal som veľa priateľov. Moje pokusy o adolescentné, divoké správanie zvyčajne vyvolávali len úškrn a prevracanie očí.

Moji rodičia a väčšina dospelých v mojom živote ma považovalo za dobré dieťa a ja som tomu veril. Čo pre mňa predstavovalo problém. Mal som problém prijať evanjelium.

Ja? Peklo?

Hoci verím, že moje predpubertálne obrátenie bolo skutočné — Boh je milostivý a produkuje a váži si malé semienko skutočnej viery — bolo ťažké prehltnúť fakť, že som taký zlý. To, že mi Boh preukazuje láskavosť vo vykúpení, dávalo zmysel, pretože ostatní mi preukazovali láskavosť. Ale bolo pre mňa ťažké vidieť, že táto láskavosť nebola uznaním dobrého dieťaťa, ale ospravedlnením odsúdeného hriešnika. Naozaj? Ja a zasluhovať si peklo?

Trvalo to dosť dlho — v skutočnosti sa stále zotavujem — kým som videl, že v skutočnosti som (bol) hlboko skazený. Mnoho z môjho vonkajšieho dobrého správania bolo motivované zlými, sebeckými motívmi. Pod rúškom dobrého dieťaťa bola slávu kradnúca, závistlivá, žiadostivá, modloslužobnícka, chlípna osoba.

Čo úplná skazenosť naozaj znamená

To je dôvod, prečo si myslím, že jednou z najlepších vecí, ktoré môžeme urobiť pre svoje veci, je naučiť ich doktrínu úplnej skazenosti. Takto to John Piper podáva v novej knihe Five Points: Towards a Deeper Experience of God's Grace (Päť bodov: K hlbšej skúsenosti s Božou milosťou):

„Úplnosť skazenosti určite nie je v tom, že človek robí toľko zlého, koľko by mohol. Človek by bezpochyby mohol vykonať viac zlých činov voči svojim blížnym, ako robí. Ak je však zastavený od konania viacerých zlých činov motívmi, ktoré nevychádzajú z jeho radostného podriadenia sa Bohu, potom je aj jeho „cnosť“ v Božom pohľade zlou.

Rímskym 14:23 hovorí: „Všetko, čo nie je z viery, je hriech.“ Toto je radikálne obvinenie všetkej prirodzenej „cnosti“, ktorá nevychádza zo srdca pokorne sa spoliehajúceho na Božiu milosť.“ (Five Points, strana 17–18)

Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí; (Ježiš) neprišiel volať spravodlivých, ale hriešnych.

Pekelníci v prijateľnom prestrojení

To je kľúč: „čokoľvek nevychádza z viery, je hriech“. Dobrotou nie je správanie, ktoré sa zaradí nad priemernú úroveň relatívnu k ostatným hriešnym ľuďom. Dobrota je ovocím viery (Galatským 5:19). Keď správanie dobrých detí nevychádza z hlbokej dôvery v Boha, sú dobré zo zlých dôvodov. Sú to len pekelníci v prijateľnom prestrojení.

Dobrou správou je, že Ježiš prišiel zachrániť pekelníkov! Ale je kľúčové, aby pekelníci vedeli, že sú pekelníkmi, pretože „Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí; (Ježiš) neprišiel volať spravodlivých, ale hriešnych“ (Marek 2:17, parafráza).

Takže rodičia, uistite sa, že istotne chápete skutočnú doktrínu úplnej skazenosti, takže nebudete podporovať zlú dobrotu vo svojich deťoch. Pretože okrem Ježiša v nich neprebýva nič dobré (Rímskym 7:18).