Poznáte svoje povolanie?

Nedávno som sa ocitol na pohotovosti s bolesťami žalúdka. V priebehu týždňa sa zhoršovali, a tak som sa rozhodol navštíviť lekára pre prípad, že by to bolo niečo vážne. Po piatich hodinách kontroly krvi, röntgenu, CT, EKG, rôznych vyšetrení a odberov prišiel lekár a povedal: „Nevieme povedať, čo vám je, ale môžeme povedať, čo vám nie je“.

Úžasné.

Poslali ma domov, pretože som nebol v ohrození života a odporučili mi, aby som si nechal urobiť ďalšie testy u môjho praktického lekára. Bolo to trochu frustrujúce. Veľmi som chcel vedieť, čo mi je, aj keby to bolo niečo zlé. Chcel som vedieť, že tá bolesť a úzkosť, ktorú som cítil v posledných týždňoch, bude podložená nejakou diagnózou.

Nebola to rakovina ani srdce, nebolo to zablokovanie ani prietrž, ani nič podobné, čo by bolo dôležité. Nechceli mi ani naznačiť, čo by to mohlo byť, asi preto, že by museli povedať, že sú to len zastavené vetry a nechceli ma strápniť.

Slová „Nevieme povedať, čo vám je, ale môžeme povedať, čo vám nie je“ priniesli ešte viac zmätku a neistoty ako čokoľvek iné. Chcel som sa s celou záležitosťou popasovať, aby som našiel odpoveď, ktorá by mi priniesla nejakú istotu.

Často sa ocitnem v takejto situácii.

Nie na jednotke intenzívnej starostlivosti, ale v stave úzkosti, určitej bolesti a zúfalej snahe nájsť odpoveď, ktorá vyrieši všetky moje problémy, najmä keď ide o moje povolanie. Keby som len vedel nájsť „správnu“ odpoveď, všetko by dávalo zmysel a ja by som sa začal cítiť oveľa lepšie.

Väčšinou nám život nedáva „správnu odpoveď“. Najlepšie v tomto prípade je to, čo vtedy urobili pre mňa lekári — a to proces eliminácie. Nepoznali „správnu“ odpoveď, ale postupne vylúčili, čo je nesprávne, a to je vždy lepšie ako nič.

Správne?

Keď som bol v siedmej triede, „zamiloval“ som sa do Connie Sperling. Bola krásna, športový typ a populárna, mala všetko, čo som hľadal u svojej budúcej manželky. Bol som si taký istý naším prípadným vzťahom, že som si napísal „J.J. + Connie“ na všetky svoje tenisky značky Chuck Taylors.
Avšak bol tu jeden malý problém: nikdy sa so mnou nerozprávala. (OK, bolo tam oveľa viac väčších problémov, ale bavme sa o tomto).

Nie som si celkom istý, či vôbec vedela, kto som, až kým jej niekto nepovedal o tom „bláznovi“, ktorý má jej meno napísané na teniskách. Je to zvláštne, že veci nám niekedy nevychádzajú podľa našich predstáv. Niekedy je to tak, že na fungujúci vzťah je potrebné viac ako krása, športový vzhľad a popularita.

Kto to mohol tušiť?

Pri hľadaní toho správneho partnera, niektorí ľudia vedia presne, čo chcú a idú za tým. Pre nás
ostatných to niekedy predstavuje postup pokusu a omylu.
Keď hľadáme, čo „máme“ spraviť so svojím životom, máme tendenciu prechádzať tým istým procesom. Bezpochyby niektorí ľudia pociťujú vo svojom živote „povolanie“ už vo veľmi mladom veku a ani na chvíľu neváhajú. Pre nás ostatných to môže trvať trochu dlhšie, kým zistíme, kto sme, čo je pre nás dobré a čím sme obdarovaní.

Väčšinu času trávime zisťovaním, k čomu nie sme povolaní.

Keď si čítam Bibliu, nevidím Boha, ako tlačí ľudí do nejakej špeciálnej kariéry, ale vidím Ho, že volá ľudí do nového spôsobu života. Nevyzýva ľudí, aby sa stali právnikmi alebo lekármi. Volá ich, aby boli špecifickým druhom lekára alebo právnika.

Chce, aby boli tí, ktorí konajú spravodlivo, milujú milosrdenstvo a v pokore chodia s Bohom;
On tvorí mier, je spravodlivý a nadovšetko nás miluje.

Vybrať si povolanie nie je o nájdení „správneho" povolania. Je to o hľadaní zamestnania, ktoré vám umožní hlásať milosť, uzdravenie a lásku do tohto uboleného sveta čo možno najhlasnejšie. Niekedy to môže znamenať postup pokus a omyl. Môžete stráviť oveľa viac času zisťovaním, čo sa skrýva za odpoveďou „nie“ ako za odpoveďou „áno“.