Presvedč svet nádejou

Jeden môj neveriaci priateľ, s ktorým sa už niekoľko rokov rozprávam o evanjeliu, sa vrátil zo služobnej cesty v Indii. Asi to nebola veľmi príjemná cesta, pretože keď som sa ho spýtal ako bolo, pozrel mi priamo do očí a povedal: „Tvoj Boh nemôže existovať. Ak by existoval, to veľké utrpenie, ktoré sužuje túto krajinu, by sa nemohlo stať.“

Nešpecifikoval, čo vlastne videl, ale niekedy môže číra váha hriechu a zla vo svete ľahko zničiť akýkoľvek entuziazmus pre evanjelizáciu, či pre obranu kresťanskej viery.

Lenže biblické okuliare vyžadujú, aby boli kresťania ľuďmi plnými nádeje.

Teologická cnosť nádeje

Živo si spomínam, ako som sa raz rozprával s jedným ostrieľaným apologétom, ešte keď som bol kresťanom iba krátko. Stále dookola som hovoril o stave sveta a o výzvach, ktorým čelíme pri obrane kresťanstva v tak nepriateľskom prostredí. Nikdy nezabudnem, ako sa na mňa tento kresťanský bojovník otočil a hroziac mi ukazovákom pred tvárou, povedal: „Žiaden kresťan nemá právo byť pesimistom.“ Toto bol muž, ktorý poznal a žil podľa nádeje Kristovej.

Okuliare Písma svätého menia náš pohľad na svet. Žiadne iné okuliare nám nedokážu dať správny pohľad na svet — určite nie denné správy, ani dojímavý film, ani skvelý román. Pozeranie sa cez iné okuliare sa podobá hľadeniu na seba v karnevalovom zrkadle — svet vyzerá byť pokrivený a všetko má pokrivené proporcie. Hľadieť na svet so zdravým zrakom je možné výlučne cez šošovky Písma.

Jedna z vecí, ktorá je v našom pohľade na Písmo príliš často zahmlená, je teologická cnosť nádeje. Spoločne s láskou a vierou priznáva cirkev kresťanskej nádeji špeciálne miesto (1. List Korintským 13:13).

Plnosť nádeje

Ale podobne ako každé prostredné dieťa, aj nádej je kvôli svojim ostatným dvom súrodencom — viere a láske, prakticky prehliadaná. Slovami o cnosti lásky boli zapísané stohy papiera. A tak to má byť. Láska je tou najväčšou z troch cností, ktoré nám spomína Pavol. Rovnako intenzívne sa zaoberáme vierou, ktorá k nám prichádza ako dar Boží (List Efezským 2:8). Voľkáme si v tom, ako efektívne nás dokáže zachrániť. Radujeme sa v jej jedinečnom spôsobe, ktorým nás ospravedlňuje pred Bohom. Aj toto je tak, ako to má byť.

Ale čo nádej? Keď sa nádej začne prehliadať, naša biblická vízia môže veľmi ľahko začať trpieť krátkozrakosťou. Bez kresťanskej nádeje máme problém vidieť ďalej než po prítomné okolnosti, ktoré stoja priamo pred nami.

Po Kristovom vzkriesení je realita nádeje daná cirkvi v celej jej biblickej plnosti. Tento dar nám hovorí veľmi veľa o tom, čo je našou skutočnou nádejou. Kresťanská nádej je zakorenená v istote vzkriesenia tých, ktorí sú zjednotení s Tým Jediným, ktorý vstal z mŕtvych. Daromnosť našej viery je zničená, lebo Kristus vstal z mŕtvych (1. List Korintským 15:17). Bez tohto vzkriesenia by viera nemala žiadnu nádej. Bola by pripravená o všetku istotu pre našu budúcnosť.

Nádej so skutočným obsahom

Spomínam si, ako som pred rokmi videl na nárazníku nálepku, kde bolo napísané: „Vzdal som sa nádeje a cítim sa omnoho lepšie.“ Mal to byť humorný výrok, ale v skutočnosti je tento humor tragický. Je to potvrdenie, že nádej, ktorá neukazuje na nič, je bezcenná. Môžeme ju rovno odhodiť preč.

Je to ten istý druh beznádejnosti, aký je vyjadrený v Shakespearovom Macbethovi: „Život,“ hovorí Macbeth, „je príbeh rozprávaný hlupákom, plný hluku a besnenia, ktorý nič neznačí.“ Beznádejné vyznenie tohto výroku je možné vidieť vo fráze „nič neznačí“. Znak je niečo, čo ukazuje na niečo za ním samotným, na nejaký plán alebo cieľovú stanicu. Pokiaľ život nič neznačí, pokiaľ nemá žiaden význam, nemá žiaden plán a žiadnu cieľovú stanicu, neostáva nič, len hluk a besnenie, obyčajný šum.

Keď nemáš žiadnu nádej, znamená to, že žiješ život, ktorý celkom doslova nič neznačí, je to život, ktorý nemá žiaden znak ukazujúci na niečo za ním. Neexistuje nič, iba zvuk a besnenie. Lenže život kresťana ukazuje na Krista. A Kristus je vzkriesený. A keďže je Kristus vzkriesený, tí, ktorí sa nachádzajú v Ňom, s Ním budú žiť v novom nebi a na novej zemi na veky. Život v Kristovi je nádejou so skutočným obsahom, s obsahom, ktorý zahŕňa jedinú realitu, ktorá je večná — realitu nekonečnej existencie s naším vzkrieseným Spasiteľom.

Obraňuj vieru s nádejou

Keď apoštol Peter písal istej skupine roztrúsených trpiacich kresťanov povedal im, ako majú reagovať na prenasledovanie, ktoré zažívajú. Uprostred svojej duchom inšpirovanej rady im hovorí, že musia byť pripravení brániť svoju vieru:

„Pána, Krista, posväcujte v srdciach! Každému, kto by vás bral na zodpovednosť pre vašu nádej, buďte stále pripravení vydať počet“ (1. List Petrov 3:15).

Keď k tebe pristúpia nepriateľskí ľudia, hovorí Peter, mal by si byť pripravený brániť to, v čo veríš. Ale všimni si, ako Peter charakterizuje obsah tejto obhajoby. Nehovorí im, že majú vydať počet toho, prečo veria, dokonca ani toho, v čo veria, hoci aj jedno aj druhé môže byť obsiahnuté v našej obrane. Peter im prikazuje, aby boli pripravení vydať počet pre nádej, ktorá je v nich.

Príjemcovia Petrovho listu boli pravdepodobne prenasledovaní svojou vládou. Uprostred tohto prenasledovania neznačil život pre ich prenasledovateľov nič viac, než poslušnosť cisárovi. Možno si tí prenasledovatelia všimli, že kresťania, ktorých prenasledovali, žili pre viac než len pre ich životy tu. Možno, že predtým, ako im ich životy boli zobrané, objasňovali to, že smrť nad nimi nebude mať konečné víťazstvo. Možno sa rozšírila správa, že títo nasledovatelia Ježiša majú skutočnú nádej. Peter hovorí: „Buďte stále pripravení vydať počet.“

Ponúkame skutočnú nádej

Keď sa angažujeme vo svete, keď sa ocitneme v situácii, že potrebujeme obrániť naše kresťanské presvedčenie, jedno z tých najsilnejších svedectiev, ktoré môžeme vydať tým, ktorí s nami nesúhlasia, je skutočná nádej. Môžeme im hovoriť o existencii a živote, ktoré sú tým, čím majú byť jedine vtedy, keď ukazujú mimo seba na život Toho, ktorý je životom a na Toho, ktorý je našou jedinou skutočnou nádejou.

Môžeme im ukázať skrze naše biblické šošovky, ako vyzerá život, nielen tu a teraz, ale s pohľadom do ďaleka až na koniec času. Vieme im dať dobré dôvody nádeje, ktorú máme v sebe. Môžeme ich priviesť k jedinej skutočnej nádeji — k Ježišovi Kristovi.

Preto opášte si bedrá svojej mysle, buďte dokonale triezvi, dúfajte v milosť, ktorá vám bude daná pri zjavení Ježiša Krista. (1. List Petrov 1:13)