Štedro dávajte peniaze svojho Pána

„Matúš, ty vieš o týchto veciach viac ako ja. Prečo Majster pochválil prefíkanosť nespravodlivého šafára?“

Šimonova otázka trocha zabolela a z Matúšovho pohľadu sa to dalo vyčítať.

„Och, nemyslel som to tak, ako to vyznelo,“ povedal rozpačito Šimon.

Nikto by nepredpokladal, že Šimon a Matúš budú priatelia. A zo začiatku sa ani nemali veľmi radi.

Šimon bol horlivec a nenávidel Rimanov až na smrť. Kedysi sa zaprisahal svätej veci, ich vyhnaniu z Izraela. Ešte viac ako Rimanov však Šimon nenávidel Židov, ktorí pomáhali cisárovi utláčať a drancovať Boží ľud. Židov ako bol Matúš.

Matúš vyberal dane pre Rím — a pre seba. Považoval to jednoducho za šikovný a výnosný kariérny krok. Predtým, ako ho Ježiš povolal z jeho stánku, Matúš nemal čas na idealizmus hlúpych horlivcov, ako bol Šimon. Bola to utopická ilúzia — hŕstka rozhnevaných Židov sa postaví cisárovým légiám. Bolo to želanie smrti, stretnutie s rímskym krížom.

Bývalý horlivec a bývalý vyberač daní sa rýchlo spriatelili. To sa mohlo stať len vďaka Ježišovi.

„Čo si tým chcel povedať?“ spýtal sa Matúš.

„Chcel som len povedať… že si bol… “

„Prefíkaný nespravodlivý šafár?“

„Nehovorím, že si bol práve taký… “

„Už sa toľko nesnaž, Šimon,“ povedal Matúš a odložil zvyšky svojej pýchy, „bol som rovnako prefíkaný a nečestný, možno aj horší. Ja to viem. Len je bolestné spomínať si na to, aký som býval. Takže, ktorý pán podľa teba pochválil šafára?“

„No, práve z toho som zmätený,“ odpovedal Šimon. „Znelo to takmer tak, akoby Ježiš pochválil konanie šafára, ktorým sa chcel ochrániť. Ale ja viem, že to nie je správne. Ako má byť tento skorumpovaný darebák príkladom pre ‚synov svetla‘?“

Matúš sa usmial a povedal: „Štedrosť.“

„Štedrosť?“ povedal Šimon neveriacky. „Jediné, čo bol ochotní štedro dávať, boli peniaze jeho pána!“

„Presne tak, Šimon. O to nášmu Pánovi ide. Šafár použil peniaze svojho pána, aby si získal priazeň tých, ktorí mu mohli poskytnúť bývanie, keď prišiel o prácu.“

„A to má byť dobrá vec?“ povedal Šimon zmätene.

„Nie, Ježiš nehovorí, že nečestnosť toho človeka bola dobrá. Hovorí, že ako ‚syn tohto sveta‘ ten muž vedel, ako tento svet funguje. Použil svetskú bystrosť, aby sa nestal bezdomovcom, a dokonca aj jeho svetský pán ocenil jeho bystrosť. Ježiš hovorí, že ‚synovia svetla‘ musia byť aspoň takí bystrí, aby vedeli, ako funguje kráľovstvo.“

„Čo je niečo úplne iné,“ povedal Šimon.

„Úplne,“ súhlasil Matúš. „Ale to, čo robíme my, je podobné tomu, čo robil ten nespravodlivý šafár.“

„Myslíš tým, že sme ochotní štedro dávať peniaze nášho Pána?“

„Presne tak.“

Šimon sa na chvíľu zamyslel. Takže v istom zmysle je to iný spôsob ako povedať: „predajte, čo máte, a rozdajte ako almužnu,“ aby ste mali „nehynúci poklad v nebesiach“ (L 12:33). Rozumní „synovia svetla“ rozdávajú „nespravodlivú mamonu“ a priatelia sa s Bohom, ktorý je naším večným príbytkom (5. M 33:27).

„Presne tak. To je finančná prezieravosť, ktorú náš Majster chváli.“

---

Náš nebeský Majster nás všetkých urobil správcami „nespravodlivej mamony“ (L 16:9). Ako hovorí John Piper:

Vlastníctvo peňazí na tomto svete je skúškou pre večnosť. Dokážete so svojimi peniazmi prejsť skúškou vernosti? Používate ich ako prostriedok na dokazovanie Božej hodnoty a radosti, ktorú máte z podpory jeho veci? Alebo spôsob, akým ich používate, dokazuje, že to, čo vás skutočne teší, sú veci, a nie Boh? (Príprava na prijatie Krista)

Tieto otázky si musíme klásť všetci, pretože Ježiš chce, aby sme s peniazmi nakladali rozumne (L 16:8–9). Kráľovská prezieravosť vyzerá takto:

„Neboj sa, malé stádočko, lebo zaľúbilo sa vášmu Otcovi dať vám kráľovstvo. Predajte, čo máte, a rozdajte ako almužnu. Získajte si mešce, ktoré sa nezoderú; nehynúci poklad v nebesiach, kam sa zlodej nepriblíži, ani moľ nekazí; lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce.“ (L 12:32–34)