Svet je proti vám

Skôr či neskôr si uvedomíte krutú pravdu, že tento svet vás chce zabiť. V Houstone a Bangladéši sa rozvodnia hnedé rieky, ktoré odplavia všetko, čo vlastníte, a ak si nedáte pozor, odplavia aj vás. Dokonca aj počas pokojného krásneho dňa na pláži sa vás spodné prúdy oceánu ticho snažia zachytiť a stiahnuť vás do mora pod vodnú hladinu, skôr než stihnete uvedomiť, čo sa stalo.

Zabudnite na žraloky. Naším skutočným nepriateľom v oceáne je jemný ťah spodnej vody. Stačí na chvíľu odvrátiť zrak a voda sa pokúsi o atentát — a to je jeden z dôvodov, prečo nikto nenamieta proti udeleniu vznešeného titulu „strážcovia života“ plavčíkom pri susednom bazéne.

Ale keď sme vysušení a stojíme na pevnej zemi, je to len o málo lepšie, pretože vzduch v tichosti prenáša neviditeľné častice, ktoré sa nám dostanú do pľúc a vypestujú si malé rakovinové ložisko, ktoré nás môže zabiť zvnútra. Alebo to isté môžu urobiť aj spaľujúce slnečné lúče zvonka.

A potom sú tu, samozrejme, oveľa menej rafinované formy nebezpečenstva. Približne stokrát za sekundu sa objavia bleskoví ostreľovači s neukojiteľnou túžbou rozhnevať mohutné stromy a vysoké veže, ktorí si občas berú na mušku arogantné tvory, odvážne chodiace po dvoch nohách. Pod nami môže kedykoľvek počas dňa alebo noci zadunieť a prasknúť zem a my môžeme spadnúť do trhliny v zemi spôsobenej zemetrasením. Celé domy môžu byť bez varovania vtiahnuté do diery alebo nás môže obrovský biely vír hurikánu, či mohutný hukot tornáda zahnať k veľmi rýchlemu úteku.

Svet nás chytí za jeden členok a my ho odtiahneme a unikneme. Zatiaľ. Svet — akokoľvek je plný zázrakov, a je plný neuveriteľných zázrakov — nás zo všetkých strán obklopuje smrteľnými nebezpečenstvami.

Smrť lásky

Podobne sa „tento zlý vek“ neustále snaží zabiť naše lásky — nie tupou silou, ale nátlakom prostredníctvom zvádzania. Svet nás denne zvádza, aby sme opustili väčšie lásky pre menšie žiadostivosti.

„Vo chvíli, keď nám na niečom hlboko záleží, sa svet — teda všetky ostatné rozličné záujmy — stane naším nepriateľom,“ napísal G. K. Chesterton. „V okamihu, keď niečo milujete, svet sa stáva vaším nepriateľom“ (Works 1:59–60).

Milovať niečo skutočne znamená okamžite čeliť všetkým druhým láskam, ktoré sa pokúšajú zabiť vašu prvú lásku. Je to žmurknutie cudzoložnice na ženatého muža. Je to pozvanie od falošnej skupiny priateľov, aby ste sa vzdali skutočného priateľstva. Je to ignorovanie známych darov okolo vás pri hľadaní ďalšej veci, ktorú si môžete kúpiť. Svetskosť zabíja, pretože vymieňa lásku. Svet sa stáva vaším nepriateľom.

Milovať znamená bojovať

Preto musí pravá láska bojovať. „V každom románe musí byť dvojitý prvok lásky a boja,“ píše Chesterton. „V každom románe musia byť tri postavy: princezná, ktorú treba milovať, drak, s ktorým treba bojovať, a svätý Juraj, ktorý miluje a bojuje.“ To isté platí pre všetky naše lásky. V skutočnosti „milovať nejakú vec bez toho, aby sme o ňu chceli bojovať, nie je láska; je to žiadostivosť“ (Works 15:255).

Muž, ktorý prestal bojovať o svoje manželstvo, nebude bojovať proti lákaniu nemravného flirtu, pretože ho poháňa pasivita žiadostivosti, a nie vrúcnosť lásky. To znamená, že za pravú lásku treba bojovať.

Nesprávne nasmerovaná láska

Z teologického hľadiska preto milovať svet znamená stratiť lásku k Bohu. Je to hrozný obchod, ale robíme to stále.

„Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nieto v ňom lásky k Otcovi. Lebo čokoľvek je vo svete, žiadosť tela, žiadosť očí a pýcha života, nie je z Otca, ale je zo sveta. Svet však hynie, aj jeho žiadosť (hynie), ale ten, kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky.“ (1. J 2:15–17)

Nesprávne nasmerovaná láska je hlavnou príčinou svetskosti. Svetskosť vysáva šťavu z našej najväčšej lásky, až sa z nej stane vyschnutá ratolesť.

Takže môžeme milovať a vážiť si deň, keď sa Kristus vráti. Alebo môžeme milovať svet. Ale nemôžeme sa stále snažiť milovať svet a milovať deň Kristovho návratu (2. Tim 4:8–10). Rovnako nemôžeme milovať tmu a milovať svetlo (J 3:16–21). Láska k svetlu zomrie, keď si srdce zamiluje tmu. A práve takto sa ukazuje, že svet je zabijakom našej lásky.

Srdce svetskosti

Keď hovoríme o svetskosti, v prvom rade nehovoríme o náhradách cudzoložstva, materializmu a peňazí. Nevarujeme len pred príliš názornými televíznymi programami, príliš oplzlými médiami a príliš krátkymi sukňami. Všetky tieto veci sú druhoradé. Liečba pravého srdca svetskosti nespočíva v zakazovaní alebo v tom, čo je zakázané; náprava pravého srdca svetskosti musí vždy začať nájdením základnej lásky, za ktorú sa oplatí bojovať — lásky takej vzácnej, že ju budeme strážiť s náležitou svätou žiarlivosťou, akú si zaslúži.

Problém svetskosti sa v našich životoch objaví so skutočnou jasnosťou až vtedy, keď objavíme svoju „prvú lásku“, základnú lásku, ústrednú lásku k nášmu Spasiteľovi Ježišovi Kristovi (Zjav 2:4).

Ak reči o svetskosti zažívajú ťažké časy a v našich myšlienkach a rozhovoroch sa príliš neobjavujú, nie je to znamenie, že nebezpečenstvo zmizlo. Je to znamenie, že sme prestali dbať na to, aby stredobodom kresťanského života bola výlučná radosť z Krista. A keď žiarlivá láska zmizne, nebezpečenstvo svetskosti sa stáva smrteľnejším a zároveň menej viditeľným.