Vytláčať Krista zo stredu

Naši protivníci na základe tohto verša hovoria: Hovoríte, že nemáme robiť dobré skutky, aby sme získali večný život — pozrite! Tu sa hovorí presný opak! Tak ako je to teda? Tu a tam nájdeme verše o tom, aké budeme mať zásluhy. Nimi chcú vyvrátiť Božiu milosť a zaviesť nás, aby sme sa snažili vyrovnať Božej spravodlivosti dobrými skutkami.

Buďte ostražití! Držte sa Božej čistej milosti a zľutovania, a povedzte: „Som úbohý hriešnik, ó Bože, odpusť mi moje hriechy. Rád nechám svoje zásluhy bez povšimnutia, ak nebudeš venovať pozornosť svojmu súdu nado mnou.“

Dávid hovorí podobne v Žalme 143:2: „Nesúď sa so svojím služobníkom; veď nikto živý nie je spravodlivý pred Tebou.“

A toto je dôvod, prečo bol Kristus poslaný ako Prostredník. Ak teda chceme vstúpiť na Boží súd so svojimi dobrými skutkami, vytláčame Krista zo stredu a nemôžeme obstáť pred Bohom. Nechajme ho teda, nech je prostredníkom a ostaňme pod jeho krídlami, ako sa píše v Žalme 91:4: „Peruťou svojou prikryje ťa, a nájdeš útočisko pod Jeho krídlami.“ Povedzte teda toto: „Ó Bože, nič si pred Tebou nechcem svojimi skutkami zaslúžiť, no obráť ich smerom k službe môjmu blížnemu a ja sa budem pridŕžať iba tvojej milosti.“

Toto je dôvod, prečo si musíš uvedomiť, že večného života sa týkajú dve veci: viera a to, čo z viery vyplýva. Ak ideš, veríš a k blížnemu sa správaš dobre, večný život musí nasledovať, aj keď na to nikdy nepomyslíš. Rovnako ako musí nasledovať dobrá chuť po tom, ako vypiješ chutný nápoj. To isté platí o pekle: odsúdený ho nehľadá, no prichádza nevyhľadávané a nežiadané, a on musí vstúpiť, či chce, alebo nechce… Takto teda Písmo myslí, že máme robiť dobro, aby sme boli zachránení. Neznamená to, že si to máme najskôr zaslúžiť svojimi skutkami. Čo sa snaží povedať, je, že keď veríme, bude to nasledovať samé od seba. No všimnite si, že to platí v prípade, ak nehľadáme výsledok tejto snahy a budeme sa držať bokom od zásluh, ktoré sú postavené na dobrých skutkoch. Mal by nám Boh dať nebesá ako výmenu za naše skutky? Nie, nie; už ho slobodne daroval a spravil to z milosti.

Takže, dávajte chudobným, aby mohol nasledovať večný stánok, nie aby ste si ho svojou štedrosťou zaslúžili. Všimnite si, že tieto verše sa dajú pochopiť dvomi spôsobmi: Prvý je, že skutkami sa máme usilovať o večný život, čo nie je správne; druhý je, že by sme to mali považovať za výsledok. Toto je dôvod, prečo by ste sa nemali snažiť o nebo tým, že budete niečo robiť, ale mali by ste konať slobodne, výsledkom čoho bude, že večný život príde sám, bez vášho snaženia… Nech ide všetka sláva Bohu, nie mojim zásluhám; On dal svojho Syna, aby zničil hriech a peklo.