10 otázok o modlitbe s Timothym Kellerom

Zo svojej pracovne v New Yorku sa s nami zhováral o tejto často prehliadanej činnosti, my sme mu ponúkli 10 rýchlych otázok.
Ponúkame vám mierne upravený prepis tejto konverzácie.

Otázka 1: Nemodlenie
Aké rozšírené je nemodlenie sa medzi dnešnými kresťanmi a čo to odhaľuje o našom duchovnom zdraví?

Zo sekulárnych empirických prieskumov vieme, že každý v našej západnej spoločnosti má menej samoty. Máme stále menej a menej dní, mesiacov alebo týždňov, počas ktorých by sme sa odpojili, kedy by sme čosi nepočúvali alebo sa s niekým nerozprávali, alebo si nepísali. Deje sa to z dôvodu rozšírenosti sociálnych médií, internetu a rozličných druhov elektronických zariadení. V minulosti sa väčšina ľudí nevedela vyhnúť samote. Teraz však neostala žiadna.

Je to iba anekdotický dôkaz, ale každý, s kým sa zhováram, sa zdá byť tak veľmi zaneprázdnený, komunikuje tak neprestajne a bez oddychu, že si naozaj myslím, že nemodlenie sa je čoraz rozšírenejšie. Máme stále menej času, kedy by ľudia šli na miesto, kde môžu byť sami, aby sa modlili. A som si istý, že sa modlíme menej, ako sme sa modlili v minulosti, a to nám hovorí, že naše duchovné zdravie zažíva voľný pád.

Otázka 2: Modlenie Žalmov
Vaša nová kniha hovorí jasne: Modlitebný život, ktorý prináša zisk, je nemožný bez samoty, ale tiež je nemožný bez Božieho Slova. Vysvetľujete, že ste v živote prežívali obdobie, keď ste boli zúfalstvom dotlačený modliť sa, a tak ste otvorili Žalmy a modlili ste sa nimi. Vysvetlite, ako ste to urobili a čo ste sa z tohto obdobia naučili.

Som rád, že o tom môžem hovoriť. Dospel som k názoru, že Žalmy sú pre modlitbu veľmi dôležité. Možno je to tým, že som pred rokmi čítal knihu od Eugena Petersona s názvom Answering God („Odpovedajúci Boh“ — pozn. prekl.) Tento autor presvedčivo argumentuje, že sa modlíme dobre jedine vtedy, keď sme ponorení do Písma. Svoju modlitebnú slovnú zásobu sa učíme tak, ako sa svoju slovnú zásobu učia deti — teda tým, že sa vhĺbime do jazyka a potom v ňom reagujeme. Hovorí, že modlitebnou knihou Biblie sú Žalmy a náš modlitebný život by bol neopísateľne obohatený, keby sme sa do Žalmov vhĺbili. Takže toto bol prvý krok. Uvedomil som si, že to potrebujem spraviť, ale nevedel som ako na to.

Strávil som potom niekoľko rokov štúdiom Žalmov. V istom momente som si uvedomil, že tam bolo dosť veľa Žalmov, pri ktorých sa zdalo, že sa opakujú alebo sú zložité na pochopenie, takže som ich nemohol použiť v modlitbe. Rozhodol som sa teda prejsť si všetkými 150-timi. Použil som krátke komentáre k Žalmom Dereka Kidnera (zo série Tyndaleových komentárov k Starej zmluve), komentáre k Žalmom od Aleca Motyera (séria „The New Bible Commentary“, edícia pre 21. storočie) a komentáre k Žalmom od Micheala Wilcocka (séria „Bible Speaks Today“).

Prešiel som všetkými 150-timi Žalmami a napísal krátku osnovu a krátky popis toho, o čom som si myslel, že bola podstata Žalmu, a tiež kľúčové verše, o ktorých som si myslel, že sa dajú použiť v modlitbe. Použijúc font s veľkosťou 9 bodov som vlastne všetkých 150 Žalmov rozčlenil na približne 20 strán, ktoré teraz používam, keď sa ráno modlím.

Mimochodom, vychádzam z časového rozvrhu Book of Common Prayer1. Čítam Žalmy ráno a večer a potom sa modlím. Niekedy sa modlím priamo žalmom, ale často si žalm len prečítam a modlím sa potom. Robím to ráno a večer a každý mesiac si prejdem všetkými 150-imi Žalmami. Takže toto som sa naučil a týmto sa riadim.

Páči sa mi tento cieľavedomý a disciplinovaný prístup. Predpokladám, že po čase ste zistili, že Peterson mal pravdu v tom, že tento zvyk formuje váš modlitebný jazyk?

Áno. To je dôvod, prečo nemusíte doslova zobrať žalm a použiť ho ako modlitbu, hoci aj to dokáže mať často silu. Len obyčajné prečítanie všetkých Žalmov do konca každý mesiac a potom modlitba po prečítaní žalmu, mení vašu slovnú zásobu, váš jazyk, vaše postoje.

Na jednej strane vám Žalmy ukazujú, že môžete byť v Božej prítomnosti nešťastný. Žalmy vám v istom zmysle dávajú povolenie vyliať svoje sťažnosti spôsobom, o ktorom si môžeme myslieť, že je nevhodný, pokiaľ by nebol v Písme. Ale na druhej strane, Žalmy vyžadujú, aby ste sa na konci sklonili pred zvrchovanosťou Boha spôsobom, ku ktorému by vás moderná spoločnosť nepriviedla.

Alec Motyer povedal, že Žalmy sú písané ľuďmi, ktorí o Bohu vedeli oveľa menej ako my, ale ktorí ho milovali omnoho viac, než my. Mal tým na mysli to, že keďže nevedeli o kríži, je mnoho miest, kde môžete povedať, že nevedia tak veľa o Božích spasiteľských plánoch, ako viem teraz ja. Ale hovorí, že hoci mnoho žalmistov nepoznalo Boha tak dobre ako ho poznáme my, milovali Boha viac než my.

Otázka 3: Meditácia
Na viacerých miestach vo vašej knihe o modlitbe varujete čitateľov, aby neskákali zo štúdia Biblie priamo k modlitbe a nevynechávali tak jeden dôležitý krok medzi nimi — meditáciu. Prečo cez meditáciu tak rýchlo preskakujeme?

Je možné, že tento bod rýchlo preskakujeme preto, že žijeme v kultúre, ktorá sa vyhýba samote a reflexii. Je tiež rovnako možné, že evanjelikalizmus je až príliš formovaný racionalitou racionalizmu. Takže náš prístup k Biblii je niekedy taký, že skúšame zistiť, čo hovorí cez gramatickú a historickú exegézu a v momente, keď pochopíte význam, je to všetko, čo ste potrebovali a nemusíte to zapracovať do vášho srdca.

Trápi ma taký prístup k čítaniu Biblie, kde vám povedia: prečítate si Bibliu, ale nerozmýšľajte o teológii, len nechajte k sebe hovoriť Boha. Trápi ma to, pretože Boh k vám cez Bibliu hovorí potom, keď vykonáte dobrú exegézu a prídete na to, čo ten text hovorí. Martin Luther veril, že potrebujete vziať tú pravdu, ktorú vás naučila správna exegéza a vo chvíli, keď jej porozumiete, musíte sa naučiť, ako ňou ohriať vaše srdce — ako ju dostať do vášho srdca.

A keď sú naše srdcia chladné vtedy, keď sa dostávame k modlitbe, zmenšuje to náš modlitebný život. Bez meditácie máte tendenciu prejsť priamo k prosbám a žiadostiam, a len veľmi málo venujete vzdávaniu úcty alebo vyznaniam. Keď je vaše srdce zohriate, začnete vzdávať Bohu chválu a potom sa dostanete k vyznaniam. Keď je vaše srdce chladné, aké je, keď si len prečítate Bibliu a potom skočíte na modlitbu, je oveľa pravdepodobnejšie, že len strávite svoj čas pri modlitebnom zozname, a v skutočnosti nezapojíte svoje srdce.

Takže kľúčom k modlitbe, ktorá prináša ovocie, je presvedčenie, že Biblia bola skutočne a pravdivo napísaná pre mňa osobne.

Áno, je. 5. kniha Mojžišova 29:28 hovorí: „Tajomné veci patria Hospodinovi, nášmu Bohu, a zjavené veci nám i našim synom až naveky, aby sme plnili všetky slová tohto zákona!“ Biblia je tou časťou Božej vôle a mysle, ktorú chce, aby sme poznali. Ale ten spôsob, ktorým zistíte, čo vlastne hovorí, je použitie správnej teologickej exegézy. Ale potom, keď už prídete na význam, musíte to zapracovať do svojho srdca, aby ste sa uistili, že sa to stane pre vás osobným slovom a nie iba konceptom, ktorý máte vo svojej mysli.

Otázka 4: Rozptyľovanie pri modlitbe
Minulý december sa Vás na Twitteri spýtali: „Prečo si myslíte, že mladí dospelí kresťania vedú najhlbší zápas s predstavou Boha ako osobnej reality v ich živote?“ Odpovedali ste: „Šum a rozptýlenie. Je ľahšie ,tweetovať´, než sa modliť.“ Smutná pravda. Sme naozaj nestáli ľudia. Napriek mnohým benefitom digitálnych technológií, sme v pokušení podliehať rozptýleniu od modlitby tweetami, našou Facebookovou komunikáciou a textovaním a e-mailmi na našich telefónoch. V istom zmysle si prajeme byť rozptyľovaní! Už skôr ste to označili za problém. Takže akú radu by ste ponúkli kresťanom a kresťankám, ktorí zistia, že ich to ťahá k rozptýleniam, keď sa pokúšajú modliť?

Možno som práve odpovedal na otázku. Myslím tým, že neexistuje žiaden iný spôsob okrem jednoduchej pravdy: Toto je niečo, čomu musím venovať čas.

V knihe rozprávam o tom, ako na mňa moja manželka použila na ilustráciu tento príklad: Ak by doktor povedal, že máš smrteľnú chorobu a pokiaľ by si každý večer medzi 11:00 a 11:15 nebral lieky a neprehltol tieto pilulky, do rána by si bol mŕtvy. Pokiaľ by to tak bolo, povedala, nikdy by si nezmeškal. Nikdy by si nebol povedal, bol som príliš unavený, alebo nedostal som sa k tomu, alebo pozeral som film a nezvýšil mi čas. Nikdy by si to nepovedal.

A tak, keď sa ľudia pýtajú: Ako sa prinútim k modlitbe? Ako sa vyrovnám s rozptýleniami? Odpovedám: možno neveríte, že skutočne potrebujete modlitbu. A toto je teologický, duchovný problém a neexistuje nič viac, čo môžem spraviť, iba vám povedať, aby ste svoje srdce a svoju myseľ zameral priamo na toto.

S ohľadom na to, čo som povedal, v momente keď si uvedomíte, že to musíte robiť, je občas ťažké nebyť počas času vyhradeného na modlenie rozptyľovaný. Tu pomáha meditácia. Martin Luther povedal, že pokiaľ zohrejete svoje srdce meditáciou nad Písmami tak, že vaše srdce sa skutočne rozohrieva, prechádzate k modlitbe, pretože sa chcete modliť, pretože Ho chcete chváliť za to, čo vidíte, a chcete vyznávať svoje hriechy.

Meditácia nad pasážou v Písme mi zabraňuje rozptýliť sa pri modlitbe. Poviete: Okej, čo to znamená pre mňa? Ako za toto chválim Boha? Ako sa vyznávam z tohto? Ako prosím o toto? Meditácia rozohrieva srdce a pohlcuje myseľ, takže nie som rozptýlený.

Takže odpoveď je dvojaká. Musíte dospieť k rozhodnutiu, že modlitba je niečo, čo musíte robiť a neexistuje nič, čo by som mohol spraviť, aby som vám s tým pomohol. Ale už keď ste dospeli k tomuto, meditácia zabraňuje vašej mysli zatúlať sa.

Otázka 5: Nešťastný pred Bohom
Späť k téme nešťastia v Božej prítomnosti: V knihe hovoríte o žalospevoch k Bohu — k sťažovaniu sa Bohu — preto, ako sa vyvíjajú veci na zemi. Vieme, že Boh má vládu nad všetkými vecami. Takže kedy a ako by sme mali vyjadriť žalospev v modlitbe, podobne ako žalmista? Inými slovami, ako sa dobrý kalvinista sťažuje?

Verím, že kalvinisti rozumejú, že hoci je Boží príkaz konečným dôvodom všetkého, čo sa deje, je tu aj istá miera spoločnej práce. To znamená, že Božia vôľa a naše zodpovedné voľby idú dokopy. Boh predurčuje veci cez naše rozhodnutia. Nechcete zjednodušiť veci do takej miery, že vlastne veríte, že na našej snahe, našom volaní, našich prosbách a našich činoch v skutočnosti nezáleží. Písmo hovorí, že záleží. Kniha Dona Carsona Divine Sovereignty and Human Responsibility (Božia zvrchovanosť a ľudská zodpovednosť — pozn. prekl.), rovnako ako klasika od J.I. Packera Evangelism and the Sovereignty of God (Evanjelizácia a Božia zvrchovanosť — pozn. prekl.) poukazujú na fakt, že tieto dve veci, ktoré sa v našej mysli zdajú byť v napätí, v Božom poňatí vecí nie sú.

Nesmieme zjednodušiť jedno v prospech druhého alebo povedať, že keďže je to všetko aj tak Božia vôľa, nie je žiaden dôvod volať o pomoc. Boh spraví to, čo chce spraviť. Tak načo sa modliť?

Ak si vezmete istý druh zjednodušeného kalvinizmu a poviete, že Boh má pod kontrolou všetky veci, potom sú všetky modlitby zbytočné. Takže ak nie je zbytočná modlitba, prečo by boli žalospevy? Ak nie je zbytočné prosiť Boha o váš každodenný chlieb, prečo by volanie o pomoc a sťažovanie na to, čo sa práve deje malo byť zbytočné? Nie je. Takže musíte tieto veci udržať pokope.

Takže ako sa Vám to celé javí? Viete sa s nami podeliť o nejaké obdobie vášho života, kedy ste sa sťažovali v modlitbách Bohu? Ako vyzerá váš žalospev?

Keď umrú ľudia a ono to naozaj nevyzerá tak, že by to mohlo nejako pomôcť kráľovstvu. Ťahá sa to so mnou už dlhšiu dobu. Kresťanskej cirkvi veľkí lídri nerastú na stromoch. A keď niečo príde do cesty a zoberie nejakého lídra z jeho povolania, či už skrze smrť alebo niečo iné, môžem s tým zápasiť a povedať: Bože, nezdá sa, že vieš, čo robíš.

Povedať niečo také je hrozná vec, ale Žalmy sú plné takýchto druhov záležitostí. Takže vo svojom živote zažívam veci, keď zápasím a bojujem a hovorím: „Vieš, Pane, ty to vieš najlepšie, ale, úprimne, zápasím. Nerozumiem tomu čo robíš, ale nech sa stane tvoja vôľa.“

Otázka 6: Vstup do Božej radosti
Kniha je naplnená radosťou zameranou na Boha. Na strane 68 píšete: „Modlitba je pre nás spôsob, ako vstúpiť do radosti samotného Boha.“ Rozviňte pre nás túto vetu.

Prichádzam s tým na mieste, kde hovorím o veľkom diele Jonathana Edwardsa The End for Which God Created the World (Cieľ, s ktorým Boh stvoril svet — pozn. prekl.) Edwardsova téza v knihe, ktorú, samozrejme, John Piper pretláča a popularizuje svojím vlastným spôsobom desiatky rokov je, že Boh je šťastný pretože prežíva svoju vlastnú slávu. Trojjediný Boh Otec, Syn a Duch Svätý oslavujú jeden druhého navzájom.

Ale faktom je, že Boh je nekonečne šťastný pre to, kým je, a je skrátka šťastný vo svojej vlastnej sláve. Keď oslavuješ špeciálne jeho, keď mu vzdávaš úctu a oslavuješ ho, to je ten čas, kedy v istom zmysle vstupuješ do jeho radosti, pretože robíš to, čo robí on a zakúšaš rovnakú radosť, akú zakúša on. Takže na tom mieste o tom hovorím.

Otázka 7: Modlenie sa k Otcovi
Máme pasáže, ako napr. Lukáš 11:11–13, ktoré naznačujú, že pre modlitebný život, ktorý prináša ovocie potrebujeme mať základné presvedčenie, že Boh je môj Otec, že je tu pre mňa kompletne, bez váhania na jeho strane, je úplne pre moje dobro. Aké kľúčové je toto presvedčenie pre náš modlitebný život?

Musí byť základným, inak by Ježiš nebol začal modlitbu Pánovu slovami „Otče náš“. Možno by sa našiel nejaký biblický učenec, ktorý by našiel výnimku z toho, čo sa teraz chystám povedať, ale nemyslím si, že by niekedy Ježiš hovoril k Bohu bez toho, aby ho oslovil Otec. A tak toto musí byť základom. A ja by som povedal, že je to základom, pretože slovo Otec — že ty si môj Otec — je evanjeliom v skratke. Ak je Boh mojím šéfom alebo zamestnávateľom, tak hoci môže byť dobrým šéfom alebo dobrým zamestnávateľom, napriek tomu mi v konečnom dôsledku nie je bezpodmienečne oddaný. Ak sa budem správať zle, možno mi raz, dva razy odpustí, ale nakoniec ma zruší.

A tak ak zabúdam, že Boh je môj Otec, prichádzam k nemu v modlitbe ako obchodník, hovoriac: „Spravím toto a toto a tamto, a tak mi dlhuješ toto a hento a ono.“ Po prvé, toto ničí schopnosť vzdávať Bohu chválu. V zásade ste totiž v nastavení prosby. Po druhé, robí z modlitby nástroj manipulácie Boha.

Mám troch synov, a keď vyrastali, boli vždy na odlišných miestach. Ale ak jeden z nich zlostil, ak jeden z nich bol o čosi viac neposlušný, trochu viac rebelujúci alebo niečo také, moje srdce, ako jeho otca, s ním bolo viac. Vlastne ma to prinútilo starať sa oňho viac, pretože nie som jeho šéfom, som jeho otcom. A tak mám poznanie, že keď volám Boha Otec, viem že prichádzam v Ježišovom mene. Prichádzam jedine vďaka Božej milosti. Viem, že preto, že Ježiš za mňa umrel, je mi teraz Boh oddaný.

Mimochodom, tvrdiť, že preto, že Boh je mojím Otcom, ma stále vypočuje a môžem byť v pokoji a môžem mu vzdávať chvály, neznamená, že si môžem v pokoji hrešiť. A dôvodom je, samozrejme, že pokiaľ porušíte pravidlá svojho šéfa, šéfa samotného to nebolí tak veľmi, ako keď porušíte pravidlá svojho otca, pretože to je pošliapanie srdca vášho otca.

Takže by som povedal, že nazývať Boha Otcom znamená na jednej strane, že mám istotu milosti a že mám istotu, že ma stále vypočuje. Toto teda robí moje prosby silnejšími. Ale na druhej strane, rovnako to znamená, že musím vyznávať svoje hriechy, pretože tento úžasný Boh, ktorý pre mňa toto všetko urobil a priviedol ma do svojej rodiny za nekonečnú cenu obete Ježiša Krista, toho musím pre jeho veľkú milosť počúvať.

Takže oslovovať Boha Otec zosilňuje všetko, čo robíte v modlitbe. Ak neviete, že Boh je vaším Otcom, zjednodušuje, redukuje, zmenšuje to každú modlitbu.

Otázka 8: Modlitba a poznanie samého seba.
Tu je jedna z vecí, ktorú som najmenej očakával, že by som sa mohol naučiť a veľmi ma prekvapilo, že ju vidím vo vašej knihe. Hovoríte, že modlitba nám dáva presné poznanie nás samotných. Vysvetlite to. Ako modlitba vedie k sebapoznaniu?

C.S. Lewis má jeden obraz. Ak ste pyšnou osobou, nikdy nebudete schopný vidieť Boha, pretože pyšná osoba vždy na každého hľadí zhora a nedokáže vidieť to, čo je nad ňou, väčšie ako ona. A z tohto obrazu zisťujem, že v Božej prítomnosti sa učím pokore. Nikdy skutočne neviem, aký hriešny som, pokiaľ nie som v prítomnosti svätého Boha. Toto sa stalo Izaiášovi. Keď je Izaiáš v prítomnosti „Svätého, svätého, svätého Boha“ v Izaiášovi 6, čo je prvá vec, ktorú povie? Nehovorí: „Och, ty si taký svätý.“ Hovorí: „Som mužom nečistých perí“ (Izaiáš 6:5). Takže úplne od počiatku vníma svoj hriech, úplne ako keď pri čoraz jasnejšom svetle lepšie vidíte špinu na svojich rukách.

Čím krajšia je nejaká osoba, tým viac my, ľudia menej pekní, vidíme, že nevyzeráme dobre. Inými slovami, keď vidíte niečo viac dokonalé, vidíte svoje chyby. A tak neexistuje absolútne žiaden spôsob, ako skutočne existenciálne zistíte, že ste hriešnik a čo je s vami zle, pokiaľ sa nedostanete do blízkosti svätého Boha v modlitbe.

Je toto dôvod, prečo sa nemodlíme? Nechceme vidieť na sebe špinu?

Áno. Modlitba je pokorujúca. Napríklad, ak som nahnevaný, je pre mňa ťažké zostať nahnevaný v Božej blízkosti, pretože poviem: „Pane, ty si múdry. Vieš čo robíš. Ja nie.“ Je ťažké byť pyšný na to aký som spravodlivý v Božej blízkosti. Modlitba pokoruje.

Otázka 9: Modlitby, ktoré nefungujú.
V pasážach ako Jakub 4:3 máme napísané, že existuje druh modlitby, ktorý nefunguje, modlitba zameraná na modly, ktorá žiada niečo so zlým motívom. Viete to vysvetliť? Aký druh modlitby nefunguje?

Keď Jakub hovorí o modlitbách, v ktorých o niečo prosíme sebecky alebo v ktorých to žiadame použiť na sebecké túžby, povedal by som, že je to len podnadpis hlavného nadpisu.

Boh ti nedá niečo, čo je pre teba zlé, rovnako ja ako otec by som nedal svojim deťom niečo, čo si žiadajú, pokiaľ si neuvedomujú, že by to nebolo bezpečné a že by im to mohlo možno ublížiť. J. I. Packer vo svojej knihe o modlitbe hovorí, že v konečnom dôsledku nie je žiadna taká vec ako nevypočutá modlitba. A dokonca aj Ján Kalvín hovorí, že Boh vypočuje našu modlitbu dokonca aj vtedy, keď práve nereaguje na konkrétnu podobu našej prosby. Pre Kalvína je vcelku úžasné, keď niečo také povie.

Takže to, čo Packer a Kalvín hovoria, je, že môžeme prosiť o niečo, čo nie je pre nás dobré a Boh tým, že je dobrý Otec, sa nám pokúsi dať niečo, o čo by sme prosili, keby sme vedeli všetko, čo vie On, alebo nám dá to, čo chceme, aj keď nám to nedá v takej forme, v akej si to žiadame.

Sú však aj veci, o ktoré prosíme so zlým motívom. V tom konkrétnom čase si to neuvedomujeme. Môže to byť pre sebectvo alebo z pýchy, alebo možno sú nejaké veci, pri ktorých príliš vysoko zhodnotíme naše vlastné dary. A tie veci, o ktoré žiadame so zlou motiváciou nám Boh nemôže dať, pretože to by len podporilo našu pýchu. Je to niečo, čo by pre nás nebolo dobré.

Mohli by ste si prosiť o niečo, čo pre vás nie je dobré aj s tými najlepšími úmyslami. Nie ste sebecký. Nie je to riadené modloslužbou. Je to len nemúdre a On vám to proste nedá. A potom, tie druhy požiadaviek, ktoré sú poháňané modlami, by boli ešte horšie a on ich jednoducho nevypočuje.

Otázka 10: Nová kniha
Samozrejme, je veľa kníh, ktoré sa venujú modlitbe a niektoré z nich sú špeciálne dobré. Čo si teda myslíte, že vašich čitateľov na vašej knihe najviac prekvapí? Alebo čo si myslíte, že robí vašu knihu o modlitbe unikátnou?

Dám Vám tri dôvody a myslím, že ľudia prídu minimálne s jedným z týchto troch:

Po prvé, je to oveľa komplexnejšia kniha. Dôvod, prečo som ju napísal, je ten, že je veľa skvelých kníh o modlitbe, ale knihy o modlitbe sa buď venujú teológii modlitby, alebo sa venujú praktizovaniu modlitby, alebo riešia problémy s modlením. A nemal som jednu konkrétnu knihu, ktorú by som mohol dať ľuďom, ktorá by zahŕňala všetky témy — biblický pohľad na modlitbu, teológia modlitby a spôsoby modlitby. Takže niektorí ľudia môžu povedať , že je vyvážená a komplexná, ale nie pridlhá.

Po druhé, a toto môže byť prekvapivé, skutočne idem hlboko do Johna Owena, nielen do jeho knihy o úlohe Ducha Svätého v modlitbe, ale taktiež do jeho knihy o milosti a povinnosti byť duchovne uvedomelý. John Owen je mystický. Skutočne verí tomu, že môžete duchovným zrakom vidieť Ježiša Krista — skutočne vidieť slávu Božiu, nie svojimi fyzickými očami, ale očami svojho srdca. Hovorí, že tvoja náklonnosť musí byť prítomná tiež. V modlitbe musí byť hlboká, hlboká, hlboká radosť. Takže v tomto zmysle je mystický. Ale zároveň je praktický ohľadom katolíckeho mysticizmu a praktický ohľadne toho veľkého množstva spôsobov, ktorými sa evanjelikáli snažia osvojiť si katolícke kontemplatívne praktizovanie modlitieb.

Toto je na knihe nezvyčajné. Väčšina kníh, ktoré poznám a sú kritické voči kontemplatívnej modlitbe, ako aj ja, sa nepremenia a nedajú vám robustný reformovaný a protestantský prístup k náklonnostnej modlitbe a meditácii. Martin Luther, Jonathan Edwards a John Owen Vám to dajú. Ale veľa ľudí sa snaží úplne vyhnúť praktizovaniu kontemplatívnej modlitby a boja sa hovoriť o hlbokých zážitkoch a stretnutiach s Bohom. Ja sa pokúšam povedať: „Nie, musíme sa tam dostať. A títo chlapíci sú dobrí chlapíci.“ Ale zároveň musíme byť dosť kritickí voči množstvu spôsobov praktizovania kontemplatívnej modlitby, ktoré sú dnes prinášané do cirkvi. Myslím, že to je to, čo by veľa ľudí mohlo považovať za vcelku zaujímavé.

Po tretie, na konci je kniha praktická. Zisťujem, že hrozne veľa kníh sa bojí povedať: Tu je spôsob, ako skutočne stráviť 15 — 20 minút v modlitbe. Snažím sa byť na konci celkom praktický. Myslím, že niektorí ľudia by od reformovaného evanjelikálneho typu, ako som ja, čakalo trochu viac takého: Tu je exegéza a teraz choď a aplikuj si ju sám.

Kniha je prekvapivo praktická a komplexná. S touto knihou ste dosiahli niečo pozoruhodné. Prayer: Experiencing Awe and Intimacy with God (Modlitba: Prežívanie úžasu a intimity s Bohom) vyšla 4. novembra. Získajte ju, prečítajte si ju a možno si ju dokonca prečítajte s priateľom alebo skupinou priateľov.