10 VEĽKÝCH Ježišových výrokov, na ktoré často zabúdame (2)

6. Už si viac nepamätáme, že máme robiť párty pre nehodných a nevhodných.

„Keď robíš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých! A budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť, a tak dostaneš odplatu pri vzkriesení spravodlivých.“ (Lukáš 14:13–14)

Títo ľudia si získali srdce nášho Boha. Sú preňho špeciálni. „Kto sa zľutuje nad biednym, požičiava Hospodinovi,“ hovorí Písmo v Prísloviach. Čím sme Ježišovi bližšie, tým viac nám bude záležať na týchto.

7. Obyčajne zabúdame, že „Ježiš zachraňuje“.

Vieme, že odpúšťa, a radi o tom spievame. No čo sme odsunuli úplne na kraj, je fakt, že prišiel zachrániť hriešnikov (pozri Matúš 1:21 a Lukáš 2:11) a to má byť aj naše poslanie.

My, ktorí dávame samých seba na službu druhým — sýtime hladných, obliekame nahých a tak ďalej, si niekedy myslíme, že tým sme splnili našu úlohu. No ani z diaľky nie. Nestačí, že ľuďom dáme chlieb a o našom Spasiteľovi budeme mlčať. Veď to je On, ktorý môže naplniť ich skutočné potreby, ich najhlbší hlad a vyliečiť ich najväčšie zranenia.

8. Zabúdame, že s Ježišom sú zmeny normou.

Lukáš 5:36–39 prezentuje nové víno ako Boží vzor pre svojich učeníkov: silní, flexibilní, verní, rastúci atď.

Máme radi náš status quo. Fyzici to nazývajú „inertia“, tendencia tela pokračovať v robení toho, čo robilo predtým. No napriek tomu s nami Boh túto hru nehrá. Neprestajne nás volá opustiť naše komfortné zóny, von z našich obvyklých metód, do nových rozmerov videnia a robenia a dosahovania. Nikto, kto sa odmieta neprestajne meniť a prispôsobovať, nebude schopný Ježiša nasledovať dlho.

9. Zabúdame na to, že zámerom nie je dodržiavanie pravidiel.

Zámerom je byť poslušný Bohu, nie otrocky plniť pravidlá. Mnoho Božích detí, ktoré to myslia dobre prehliadajú rozdiel medzi týmito dvomi vecami.

Máme naše náboženstvo radi, keď je jednoduché a chutné, pohodlné a nevyžadujúce veľa, s okamžitými odmenami a žiadnym priestorom pre „outsiderov“, pokým sa rýchlo nestanú takými, akými sme my.

„Lebo litera (slovo zákona) zabíja, ale Duch oživuje.“ (2. Kor 3:6) Ktokoľvek, kto vyžaduje dôkaz tohto tvrdenia, potrebuje navštíviť nejaký formálny kostol a ostať tam pár týždňov. On či ona bude mať zlomené srdce z toho, ako ľudia dodržiavajúci zákon „zanedbávajú, čo je závažnejšie v zákone“, aby dávali „desatiny z mäty, kôpru a rasce“ (Matúš 23:23).

Minule, keď som prednášal v kostole blízko početnej komunity Amishov, pastor mal príbehy o zaujímavých spôsoboch týchto susedov. Jeden muž vydedil svojho dospelého syna kvôli tomu, že si kúpil auto. No ten istý muž si predtým raz prenajal auto a šoféra, aby svojho syna dostal do Nashville, kde nastúpil do lietadla, ktoré letelo okolo celého sveta.

Pre farizejov, ktorí prekrúcali Boží zákon na okovy pre svojich blížnych, náš Boh povedal: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu.“ (Marek 2:27)

Bez strachu a neskoršieho popierania tvrdím, že každý jeden zbor má členov (a často aj lídrov) , ktorí si toto potrebujú pripomínať deň čo deň.

10. Zabúdame čítať celé Slovo Božie, a nie len vyberať verš či dva z kontextu.

„Tu verš, tam verš.“ Stojím tu dnes pred vami a hovorím, že som vinný rovnako ako ktokoľvek, koho poznám. Milujeme naše veršíky, však? Tak dobre pasujú na nálepky a do statusov.

Aké množstvo ľudí pozná a miluje Jeremiáša 29:11 („Lebo ja poznám úmysly, ktoré mám s vami… “) a tvrdia, že to je ich verš, bez toho, aby rozumeli, čo sa v danej kapitole deje alebo komu bola adresovaná.

Tu je ďalší: V Lukášovi 9:3, Ježiš hovorí svojim učeníkom: „Nič si neberte na cestu, ani palicu, ani kapsu, ani chleba, ani strieborné peniaze, ani dve košele.“ Celkom zrozumiteľné, nie? Nesprávne.

Nedávno jeden významný kresťanský fejtonista citoval Lukáša 9:3 ako základ toho, čo od nás Boh vyžaduje — chudobu. Napriek tomu to Boh v Lukášovi 22:35–36 poprel.

Je to jednoduchá a bežná chyba, kým nie sme poctivými študentmi Slova.

Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty — znie výrok Hospodinov — (Izaiáš 55:8).

Máme naše náboženstvo radi, keď je jednoduché a chutné, pohodlné a nevyžadujúce veľa, s okamžitými odmenami a žiadnym priestorom pre „outsiderov“, pokým sa rýchlo nestanú takými, akými sme my.

Teraz ste na konci článku a usúdili ste, že váš zbor je vinný za zabúdanie na Ježišovo učenie a že funguje primárne len pre seba. Tak čo robiť?

1) Uznaj samého seba za člena tých, ktorí idú začať robiť zmeny.

2) No nikdy sa nezačni hnevať, či trápiť ostatných členov za ich nedbalosť.

3) Namiesto toho všetkým naokolo preukazuj súcit (to znamená robiť skutky lásky).

4) Potom, neskôr, povedzme po štyroch mesiacoch aktívnej lásky začni hovoriť niektorým priateľom v zbore — možno vo vašich skupinkách či iných zhromaždeniach — o svojom presvedčení a povedz svoje vlastné svedectvo. Vidíš to? „Tvoje svedectvo.“ Nikomu nehovor, čo má robiť. (Je to veľké pokušenie, no dá sa premôcť.) Len im povedz, čo ti Boh ukázal a ako si sa rozhodol.

5) Potom čakaj na Boha. Buď pri Ňom blízko, neprestajne sa modli za svoje vedenie a členov a buď poslušný.

6) Buď trpezlivý. Úpadok nezačal len minulý týždeň a ani zhnité drevo sa tam nezjavilo zo dňa na deň. To znamená, že zmeny neprídu okamžite len preto, že jeden člen niečo včera čítal.

Nech vám Boh žehná a dá obrovskú radosť do sŕdc z toho, že mu slúžite a žehnáte ostatným v mene Ježiša Krista.

Končím s jedným z najsilnejších a nejprehliadanejších veršov k tejto téme: Jeremiáš 22:16.

„Či tvoj otec (Joziáš) nejedol a nepil? On prisluhoval právo a spravodlivosť a dobre sa mu vodilo; dopomáhal k právu biednemu a chudobnému. Vtedy bolo dobre. Či práve toto neznamená mňa poznať? — znie výrok Hospodinov.“