4 pravdy o Božej starostlivosti

Keď vložíš svoju dôveru do Krista, Boh sa zaväzuje, že ťa bude chrániť a postará sa o tvoje potreby (Flp 4:19). Boh sa vždy postará o svoje deti, napriek tomu, že spôsob, akým to robí, často nie je taký, aký očakávame alebo v ktorý dúfame.

Uvedomiť si Jeho starostlivosť, aj keď prichádza inak, ako sme si predstavovali, je pre nás výzvou. Keďže Boh je Bohom, jeho cesty prevyšujú naše cesty (Iz 55:9). Avšak — v Písme nám milostivo ponúka náhľad do toho, čo robí.

John Piper hovorí: „Boh v tvojom živote vždy robí 10 000 vecí, ale možno si uvedomuješ iba tri z nich.“ Ježišovým učeníkom opätovne unikalo, čo robil priamo pred ich očami. Unikla im podstata zázrakov. Unikol im zmysel Jeho vyučovaní. To by nám malo prinášať nádej v nejasnostiach, ktoré máme. Tu sú na povzbudenie štyri fakty o Božej starostlivosti.

1. Božia starostlivosť môže prísť inak, ako očakávame

Keď Izraelci utiekli z otroctva v Egypte, museli čeliť viacerým prekážkam na púšti. Jednou z najväčších výziev pre takú obrovskú skupinu kočovníkov bolo nájsť dostatok jedla. A Boh sa znovu a znovu nadprirodzene postaral o svoj ľud. Ak sa Boh mohol postarať o tisícky Izraelcov uprostred púšte, nepochybne sa dokáže postarať o teba a potreby tvojej rodiny. Jedným zo vzácnych svedectiev v Písme je: „Mladý som bol, a zostarel som, no spravodlivého nevidel som opusteného, ani jeho potomstvo žobrať chlieb“ (Ž 37:25).

No aj napriek nadprirodzenej Božej starostlivosti Izraelci na púšti neprestávali reptať a sťažovať sa. Túžili po jedle, aké zanechali v Egypte. Boh doslova posielal chlieb z neba — dostatok na každý deň –, ale oni si žiadali Jeho starostlivosť iným spôsobom. Chceli ju podľa svojich predstáv.

Už niekoľko rokov vnímam slová: Žiadaj Boha, aby sa o teba postaral spôsobom, aký vyhovuje Jemu. Nešomri na Božie nadprirodzené, neočakávané spôsoby.

Možno v zamestnaní robíš inú prácu, ako si si predstavoval alebo po akej si túžil. Neželaj si neprestajne niečo odlišné. Nechci byť neustále na inom mieste, nechci nepretržite robiť niečo iné. Buď prítomný. Do svojho terajšieho zamestnania vlož všetko a buď vďačný (1. Tes 5:18). Neznamená to, že nemôžeš ísť za prácou svojich snov, ale svoju vieru môže posilniť tak, že sa prestaneš sťažovať na spôsob, akým sa Boh o teba momentálne stará, a namiesto toho budeš žiť naplno v situácii, v ktorej sa nachádzaš.

„Čo je skutočnou príčinou tvojej radosti? To, čo ti Boh dáva? Alebo to, kým pre teba je?“

2. Boh nám dáva viac seba samého

Našou najväčšou potrebou je mať viac Boha, a to je niečo, čo nám On s radosťou dáva.

„Alebo či je medzi vami človek, ktorý by dal synovi kameň, keď si prosí chleba? A keď si prosí rybu, či mu podá hada? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať svojim deťom dobré dary, o čo skôr dá dobré veci váš Otec nebeský tým, čo Ho prosia!“ (Mt 7:9–11).

Písmo nás nabáda, aby prvoradým cieľom našich životov bolo hľadanie Boha. Matúš 6:33 hovorí: „Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané.“ V Žalme 37:4 sa píše: „Raduj sa v Hospodinovi a dá ti, po čom ti srdce túži.“

John Piper sa pýta: „Čo je skutočnou príčinou tvojej radosti? To, čo ti Boh dáva? Alebo to, kým pre teba je?“ Boh nás svojou milosťou privádza k poznaniu, že našou hlavnou potrebou je viac Jeho slova, viac jeho ciest — viac Neho.

3. Božia starostlivosť nám v najväčšej miere už bola daná skrze evanjelium

Pýtame si od Boha množstvo vecí, ale to najväčšie, čo od Neho môžeme prijať, nám už bolo dané. To, čo nám Boh dal v evanjeliu, niekoľkonásobne presahuje akúkoľvek potrebu, ktorú by sme uňho mohli hľadať. Keď dôverujeme Kristovi, už sme si zabezpečili každú dobrú vec, ktorú môže dať. Je to len otázkou času.

Jakub 1:17 nám pripomína: „Len dobrý údel a len dokonalý dar pochádzajú zhora od Otca svetiel, u ktorého nieto premeny ani zatienenia pre odvrátenie sa.“ Každá skutočne dobrá vec v našich životoch prichádza priamo od Otca. Najväčšie dobro, ktorým nás zahrnul, a cez ktoré prichádza množstvo iných dobrých vecí, je Ježiš. Ježiš je tým najväčším pokladom.

4. Vo večnosti sa Boh postará už dokonale

11. kapitola Listu Židom nám ponúka dva rôzne pohľady na Božiu starostlivosť o nás. Niektorí — skrze vieru — vyšli z tohto života ako víťazi, kým ostatní životy stratili. Jedných aj druhých Biblia vyzdvihuje pre ich silnú vieru.

Boh sa o nás nie vždy stará podľa našich očakávaní. To nám Biblia nesľubuje. Peter, Jakub, Ján a Pavol za evanjelium položili svoje životy. Na evanjelium sa pozerali ako na poklad, o ktorý nemožno prísť za žiadnu cenu. Vďačne trpeli, pretože v evanjeliu mali niečo s oveľa vyššou hodnotou.

Náš život je prchavý. Náš život je krehký. Náš život je iba lístie vo vetre. Budúci život, doba, ktorá príde, bude čas, keď všetka Božia starostlivosť dá zmysel — bude jasná celá.

Možno v tomto živote nebudeme uzdravení, ale vo večnosti dostaneme dokonalé uzdravenie. Možno v tomto živote nezískame odpovede na naše najväčšie modlitby, ale vo večnosti ich dostaneme v plnosti. Niektoré dni sa Božia starostlivosť môže zdať vzdialená, ale vo večnosti bude vždy prítomná. Túžime, aby náš svet prestal zúriť a aby zavládol pokoj, ale dokonalý pokoj príde iba vo večnosti.

Naše srdcia stenajú pod tlakmi v tomto živote, ale to iba preto, že sme boli stvorení pre iný svet. Sme len dočasnými obyvateľmi a cudzincami na zemi. „Ale vy ste vyvoleným rodom, kráľovským kňazstvom, svätým národom, ľudom Jemu vlastným, aby ste zvestovali cnostné skutky Toho, ktorý vás povolal z tmy do svojho predivného svetla“ (1. Pt 2:9).