Ako mohol Boh vnímať popravu žien a detí v Starej Zmluve ako spravodlivú?

Môže byť niečo také vôbec spravodlivé?

Pre Boha môže byť spravodlivé stínať ženy a deti, kedykoľvek sa mu zapáči. On život dáva, On ho aj berie. Každý, kto zomrie, zomrie preto, že to bola Jeho vôľa.

Boh berie život človeka denne. Aj dnes môže vziať 50 000 životov. Život je v Božích rukách. On rozhodne, kedy zaznie posledný úder tvojho srdca, aj či to bude rakovinou alebo guľkou v tele. Boh nad tým vládne.

Takže, Boh je Boh. Vládne nad všetkým a riadi všetko. A všetko, čo robí, je spravodlivé, správne a dobré. Boh nám nič nedlží.

Keby som mal teraz zomrieť alebo keby sa teraz dole vo vestibule v tejto chvíli odpálil nejaký samovražedný atentátnik a mňa by rozmetalo na márne kúsky, Boh by mi nijako neukrivdil. Nikomu sa nedeje krivda, keď mu Boh berie život, či je to vo veku 2 týždňov, alebo 92 rokov.

Boh nám nie je nijako zaviazaný. Nič nám nedlhuje.

Teraz k tomu ešte pridajme, že my všetci sme hriešnici a že len za náš včerajšok si nezasluhujeme nič iné než smrť — a skutočnosť, že dnes sme ešte tu a dýchame, nie je nič iné, než číra Božia milosť.

Táto otázka by sa dala skomplikovať ešte viac. Ako som už povedal, pre mňa toto nie je vec, ktorá sa dá len ťažko pochopiť: Boh je jednoducho ten, kto je v otázke života a smrti „konateľom“. Mohol by som ju tu teraz ďalej rozvíjať a otázku skomplikovať, no odpoveď by zabrala viac ako tri minúty, a to by ste asi nechceli.

Moja odpoveď na túto otázku teda v zásade znie, že Starý aj Nový zákon prezentujú Boha ako toho, kto má absolútne právo na môj život aj na moju smrť.

„Hospodin dal, Hospodin aj vzal, nech je požehnané meno Hospodinovo.“ (Jób 1:21) Ako to Boh robí, je len Jeho vec. Nikomu tým nekrivdí.

Tak ako by ste túto otázku preformulovali, aby sa ešte viac skomplikovala?

To, čo robí celú túto citlivú tému ešte citlivejšou, je, že Boh povoláva ľudí, aby to preňho robili. Prikázal Józuovi, aby popravil iných ľudí, je tak? Ľudské bytosti vraždia iné ľudské bytosti a zrazu tu máme morálnu otázku toho, čo je v skutočnosti správne.

Biblia hovorí: „Nezabiješ!“, no Boh napriek tomu prikazuje Józuovi: „Choď a vyčisť dom, a nenechaj nič nažive! Neponechaj ani somára, ani dieťa, ani ženu, starca či starú ženu. Zotri Jericho z povrchu zeme.“

Moja odpoveď na túto ťažkú otázku je, že sú momenty v histórii, obdobia, kde sa Boh stáva v prvom rade priamym, najvyšším vládcom národa izraelského, kde vládne odlišne od spôsobu, akým vládne v cirkvi — ktorú tvoria všetky kmene Izraela — tu Jeho vládnutie nezahŕňa aspekt politickosti či etnickosti.

V prípade Józuu tam bola obsiahnutá táto politická, etnická dimenzia. Boh je najvyšším kráľom a používa svojich ľudí ako nástroj na naplnenie jeho súdu vo svete v danom čase. A ako hovorí Biblia, Boh nechal Amorejcov, aby hromadili svoj hriech bez trestu 400 rokov, kým dosiahol plnosť (Genezis 15:16), no potom posiela svojich ľudí ako nástroj súdu.

Takže, na obranu Józuu by som povedal, že v danom prostredí, v danom čase a v danom vzťahu, aký bol medzi Bohom a jeho ľudom, bolo správne, že šiel a poslúchol, čo mu Boh povedal, aby spravil — teda zničil tento národ.

Morálne ide teda o oveľa komplexnejší problém, než len jednoduché konštatovanie, že Boh niečo také robí. Viete, On môže zoslať na celý svet potopu, pri ktorej zomrie každý, až na ôsmich ľudí, a pritom nikomu z nich neukrivdil. Toto ale urobil sám, nežiadal nikoho, aby to spravil zaňho. Keď sa však rozhodne poslať človeka, hneď je to zložitejšie.

Príkladom toho v dnešnom svete by mohlo byť to, že Boh dal naším vrchnostiam „meč“ (Rímskym 13:4). Preto verím, že vláda má právo uvrhnúť násilníka alebo vraha do väzenia alebo ho aj popraviť.

Myslím, že trest smrti je v súlade s knihou Genezis (9. kapitola) a v súlade s Božím charakterom, vďaka hodnote, ktorú má ľudský život: „Ak niekto prelieva ľudskú krv, tomu nech človek preleje jeho krv, lebo Boh učinil človeka na Boží ob­raz.“(Genezis 9:6) To zas ale neznamená, že hocikto môže len tak ísť a zabiť, koho sa mu páči.

Takže, Boh má čas, kedy demonštruje svoju autoritu — dáva a berie život. A dnešná cirkev nie je Izraelom a my nie sme politická entita. Preto slovo, ktoré znie dnes nám, je: „Miluj svojich nepriateľov. Modli sa za tých, ktorí ti zle činia. Polož svoj život za svet. Nezabíjaj, aby si šíril evanjelium, ale obetuj svoj život, aby sa mohlo šíriť.“