Ako sa modliť

Na stránkach Biblie nachádzame viac než dosť dôkazov o tom, že modlitba môže dramaticky meniť situácie, ľudí a niekedy dokonca aj prírodné javy. Len si vezmime do úvahy modlitby biblických postáv:

Jóšáfát

Jóšáfát, judský kráľ, robil všetko preto, aby potešil Boha (2. Kron 20:1–30). Náhle bez varovania dostal hrozivú správu: „Veľký dav spoza mora, z Edómska tiahne proti tebe!“ Vystrašený Jóšáfát sa zastavil a modlil: „Bože náš, či ich nebudeš súdiť? Veď nemáme dosť síl proti tomuto veľkému davu, ktorý tiahne proti nám, a sami nevieme, čo máme robiť; len na Teba hľadia naše oči“ (verš 12).

Tak ako sa modlil Jóšáfát, modlili sa aj obyvatelia Judska. „Všetci Júdejci stáli pred Hospodinom, aj ich deti, ženy a synovia“ (verš 13). Keďže Jóšáfát si vybral odovzdať problém Bohu, Boh reagoval mocne a odpovedal na modlitbu kráľa a jeho ľudu (pozri F 4:6).

Anna

Keďže Anna nemohla mať deti, modlila sa za syna (1. S 1:1–20). Boh vypočul jej modlitbu a porodila syna Samuela, ktorý sa mal jedného dňa stať jedným z najvýznamnejších Izraelských prorokov.

Samson

Napriek jeho predchádzajúcej neposlušnosti voči Bohu sa Samson modlil a Boh mu vrátil jeho silu (Sud 16:28–30).

Pavol a Sílas

Títo dvaja muži boli uväznení pre svoju vieru a vo väzení sa modlili. V okamihu prišlo zemetrasenie, ktoré ich vyslobodilo (Sk 16:22–26).

Peter

Keď bol Peter vo väzení a čakal na popravu, raná cirkev sa modlila za jeho prepustenie. Zatiaľ čo sa modlili, do väzenia prišiel anjel a vyprevadil Petra von (Sk 12:1–17).

Eliáš

Tento starozákonný prorok sa modlil a prestalo pršať. Znova sa modlil a dážď sa vrátil. Inokedy sa modlil a z neba zišiel oheň (Jk 5:17–18; 1. Kr 18:36–38).

Modlitba nie je len pre hrdinov viery

Keď čítame príbehy týchto veľkých mužov a žien viery, môžeme si myslieť, že boli superduchovní a že naše modlitby nemôžu byť vypočuté rovnakým spôsobom. Ale pozrime sa, ako Písmo opisuje Eliáša:

„Eliáš bol podobný človek ako my a keď sa naliehavo modlil, aby nepršalo, nepršalo na zemi tri roky a šesť mesiacov. A znova sa modlil a nebo dalo dážď a zem vydala svoj plod“ (Jk 5:17–18 — Botekov preklad).

Písmo nám vraví, že sa máme modliť, keď trpíme, keď sme šťastní, keď sme chorí, keď sme zhrešili a jeden za druhého. Je povedané: „mnoho zmôže v účinkoch modlitba spravodlivého“ (Jk 5:13–16). Je zrejmé, že modliť sa máme všetci!

Ako sa účinne modliť

Nikto nie je lepšie oprávnený učiť nás, ako sa modliť, než samotný Ježiš. Často čítame, ako strávil celú noc na modlitbách. Dokonca aj noc pred Jeho ukrižovaním Ho nachádzame modliť sa. Môže to byť jeden z dôvodov, prečo ho učeníci žiadali: „Pane, nauč nás modliť sa“ (L 11:1). Ježiš na to odpovedal tým, čomu sa dnes hovorí Modlitba Pánova (L 11:2–4; Mt 6:9–13). Ak by sme chceli byť úplne presní, volali by sme ju skôr Modlitba učeníkov. Skutočnú Modlitbu Pánovu nachádzame v J 17, kde sa Ježiš tesne pred svojím zatknutím modlí. Je to Ježišova najdlhšia zaznamenaná modlitba.

Zachovaj čisté motívy

Motív je v modlitbe všetkým. Ježiš v Mt 6:5 zdôrazňuje, že modliť sa neúprimne, je hriech. Rovnako ako ľudia, ktorých Ježiš kritizuje v tejto pasáži, môžeme byť v našich modlitbách stále vinní z pokrytectva a sústredenia na seba. Môžeme sa snažiť zapôsobiť na iných našou oddanosťou Bohu cez naše výrečné modlitby. Je to tragické, ale pravdivé: hriech nepozná hranice. Môže sa nás to držať až po samotný nebeský trón.

Keď prichádzame k Bohu v modlitbách „očisťme sa od všetkých poškvŕn tela i ducha a v bázni Božej dokonajme svoje posvätenie“ (2. K 7:1). V opačnom prípade naše modlitby nebudú účinné. Ako žalmista Dávid píše: „Keby som nevidel vo svojom srdci neprávosť, Pán by ma nevyslyšal“ (Ž 66:18).

Nech sú tvoje osobné modlitby dlhšie než tvoje verejné modlitby

Môžeme sa poučiť z Ježišovho modlitebného života. Ježišove modlitby boli krátke na verejnosti, ale dlhé, keď bol so svojím Otcom osamote. Príliš často sú naše verejné modlitby dlhé, zatiaľ čo osobné modlitby sú krátke — alebo vôbec žiadne. V skutočnosti nám Ježiš ukázal, že by to malo byť naopak. Povzbudzuje nás, aby sme to takto robili, keď hovorí: „Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky, zamkni dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe“ (Mt 6:6).

Spoznaj zámer modlitby

Ježiš nám ponúka hodnotné preniknutie do podstaty modlitby, keď hovorí: Veď Boh, váš Otec, vie, čo potrebujete, skôr, ako Ho prosíte“ (Mt 6:8).

Modlitba nie je o nariaďovaní alebo informovaní Boha či nakláňaní jeho ruky.

Zámerom modlitby nie je meniť Božiu vôľu na našu, ale zosúladiť našu vôľu s Božou. Pravé modlenie nie je prekonávanie Božieho zdráhania niečo vykonať, ale držanie sa Jeho vôle. Martin Luther raz povedal: „Modlitbou nariaďujeme viac sebe než Bohu.“ Boh odpovedá iba na prosby, ktoré sú inšpirované Ním.

Zostávajte v Kristovi

Ježiš nám dal úžasný sľub, ktorý sa týka zodpovedania modlitby: „Ak zostávate vo mne a moje slová zostávajú vo vás, proste, čo chcete, a stane sa vám“ (J 15:7).  

Tento verš môže byť doslovne preložený takto: „Ak zachovávaš živé spoločenstvo so mnou a moje slová sú u teba doma, nariaďujem ti, aby si ihneď požiadal, čokoľvek chceš. Bude to tvoje.“

„Zostávaj vo mne“

Ak zostávame v Ježišovi, automaticky budeme poznať Božiu vôľu, a tak o ňu budeme žiadať. Zostávať znamená „zachovávať živé a stále spoločenstvo s Ježišom Kristom.“ Budete ako dvaja priatelia, ktorí sa vo svojej spoločnosti cítia úplne bezpečne. Necítiš sa nepohodlne a nehľadáš príležitosť, aby si odišiel od toho človeka. Namiesto toho sa tešíš, že s ním môžeš byť a chceš počuť, čo sa ti chystá povedať.

Nehovorím, že by mal byť náš vzťah s Bohom nadmieru neformálny. Ako Ježiš vo svojej vzorovej modlitbe v  Mt 6:9–13 poukazuje, modlitbu by sme vždy mali začať tým, že si uvedomíme, že oslovujeme Všemocného Boha, ktorému patrí zbožná úcta, chvála a poslušnosť. A predsa je aj naším Otcom v nebesiach, ktorý nás vo veľkej miere túži vypočuť a chce byť naším najbližším a najintímnejším priateľom.

„Moje slová zostávajú vo vás“

Znamená to, že Božie slovo má v našich srdciach svoj domov. Modlitby nemôžu byť odtrhnuté od našich životných štýlov. Vyplývajú z blízkeho kráčania s Bohom. Ak tvoj život neteší Boha, v podstate nebudeš mať skoro žiaden modlitebný život. Poslušnosť Bohu určite hrá vo vypočutých modlitbách svoju úlohu: „A o čokoľvek prosíme, berieme od Neho, pretože zachovávame Jeho prikázanie a robíme, čo Mu je milé“ (1. J 3:22).

Ak nakloníme ucho k Božím prikázaniam pre náš život, Boh nakloní svoje ucho k všetkým našim modlitbám.