Ako zistiť, či to, čo sa chystáte urobiť, je hriech?

Ježiš nás naučil modliť sa: „I neuvoď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého!“ (Mt 6:13) Čo to však znamená? Naznačuje to, že Boh by nás zaviedol na cestu, na ktorej by sme boli pokúšaní? Alebo, čo je ešte horšie, znamená to, že by nás Boh pokúšal?

Určite nie. Biblia nám hovorí: „Nech nikto nehovorí v pokúšaní: Boh ma pokúša. Veď Boha nemožno pokúšať na zlé, a ani On nepokúša nikoho. Ale každý je pokúšaný tým, že ho vlastná žiadosť zachvacuje a zvádza. Žiadosť potom, keď počala, porodí hriech, a hriech — vykonaný — splodí smrť“ (Jk 1:13–15).

Keď sa teda modlíme: „a neuvoď nás do pokušenia,“ prosíme Boha, aby nás viedol, aby sme nešli mimo jeho vôle a nevystavili sa pokušeniu. V podstate sa modlíme: „Pane, nedopusť, aby som bol pokúšaný viac, než je moja schopnosť odolať. Daj mi zdravý rozum. Pomôž mi vidieť nástrahy a oblasti, v ktorých môžem byť zraniteľný, a pomôž mi vyhnúť sa im.“

Každý je náchylný na pokušenie

Nikto nie je mimo pokušenia. Možno si myslíte, že po určitom čase štúdia Biblie alebo po niekoľkých rokoch kresťanstva budete vždy schopní rozpoznať pokušenie. Nie je to však pravda. Problém je v tom, že pokušenie často racionalizujeme.

Povieme si: „Toto nie je hriech. Je to v poriadku.“ Potom vymenujeme takzvané dôvody, ktoré sme si v mysli vypracovali. Keby sme však svoje vlastné pokušenia videli tak jasne, ako vidíme hriechy iných, nebolo by pre nás také ťažké ich identifikovať.

Môžeme napríklad vidieť niekoho, kto podľahol pokušeniu, a zdá sa nám to také očividné a hlúpe. Myslíme si: „Ako to len mohol urobiť?“

Na druhej strane, keď to isté urobíme my, dokážeme si to nejako zdôvodniť. Ale potom, keď sa jedného dňa náš domček z kariet zrúti, uvidíme, aký je náš hriech.

Identifikácia hriechu

Našťastie, existuje niečo ako lakmusový papierik na určenie toho, či sme zvádzaní k hriechu. Najprv sa za to modlite. Môžete požiadať Boha o požehnanie pre to, čo sa chystáte urobiť?

Ak sa za to neviete modliť s dobrým svedomím, potom sa pravdepodobne vystavujete pokušeniu.

Po druhé, spýtajte sa sami seba, ako by to vyzeralo, keby sa takémuto pokušeniu poddal iný kresťan. Keby ste videli kresťanského priateľa robiť to, o čom uvažujete, zdalo by sa vám to ako správna vec? Ak nie, potom je to pravdepodobne nesprávne aj pre vás.

Problémom je, že podľahneme pokušeniu a potom sme na ňom závislí. A ani si to neuvedomujeme.

Keď napríklad niekto rozdáva vzorky v obchode s potravinami, nerobí to len kvôli svojmu dobrému srdcu. Vie, že keď ochutnáte to, čo ponúka, budete si to chcieť kúpiť. Je to z ich strany veľmi múdra investícia.

Taký je aj hriech. Stačí, aby sme sa len trošku zahryzli, a zrazu sme vtiahnutí; bez zaváhania a výhrad.

Ako to presne vyjadruje klasický hymnus: „… náchylný blúdiť — Pane, cítim to — náchylný opustiť toho, koho milujem.“

Prosba Boha o pomoc

Biblia nás prirovnáva k ovciam, a v ich prirodzenosti je blúdiť a zablúdiť.

Pastor John MacArthur napísal, že keď prosíme Boha, aby nás neuviedol do pokušenia, „je to prosba k Bohu, aby vo všetkom, čo vidíme, počujeme alebo hovoríme, a na akomkoľvek mieste, kam ideme, a vo všetkom, čo robíme, nás ochránil pred hriechom.“

Preto je dobré modliť sa niečo v tomto duchu: „Prosím ťa, aby si ma ochránil pred mocou hriechu. Pomôž mi robiť správne rozhodnutia a vyhýbať sa všetkému, čo by ma od Teba odvádzalo.“

Apoštol Pavol napísal: „Pokušenie, ktoré vás zachvátilo, je len ľudské, ale Boh je verný, On nedopustí pokúšať vás nad možnosť, ale s pokušením spôsobí aj vyslobodenie, aby ste ho mohli zniesť“ (1. K 10:13). Utekajte pred pokušením a nenechávajte mu svoju adresu.

Možno je vo vašej minulosti nejaký hriech, ktorý zostal nevyznaný. Môže to byť niečo, čo ste urobili pred rokmi, ale nikdy ste to nenazvali tým, čím to je. Povedali ste si: „To nie je moja vina. Urobil som to kvôli tomu, ako som bol vychovaný.“ Alebo: „Urobil som to, lebo som nemal na výber.“

Možno je vo vašom živote niečo, na čo sa musíte pozrieť a povedať si: „Bol to hriech, a nikdy som ho nepredložil pred Boha a nepriznal sa mu. Musím sa očistiť.“ A ak ste niekomu týmto hriechom ublížili, tak to podľa možnosti napravte.

Možno sa práve dopúšťate hriechu, ktorý nepovažujete za hriech. Modlite sa za to. Predstúpte s ním pred Boha. Žalmista Dávid sa modlil: „Preskúmaj ma, ó Bože, poznaj moje srdce; skúmaj ma a poznaj moje myšlienky! Viď, či som na ceste do trápenia, a veď ma cestou večnosti“ (Ž 139:23–24).

Ste ochotní povedať: „Pane, zasvieť mi do srdca svetlom svojho usvedčenia. A ak je tam niečo, čo tam nepatrí, ukáž mi to, prosím, aby som to mohol vyznať ako hriech a zbaviť sa toho“?

Niekedy sa takto nechceme modliť, pretože sa bojíme, čo nám Boh ukáže. Ale ak tam niečo je, prečo by ste sa toho nechceli zbaviť? Jediný hriech, ktorý Boh neodpustí, je hriech, ktorý nevyznáme.