Biblia je živá a mocná

Západná spoločnosť bola kedysi rozdelená na ľudí, ktorí (1) rešpektovali Bibliu ako „pravdu”, ale neriadili sa ňou, (2) verili jej a oddane sa ňou riadili, alebo (3) ju jednoducho odmietali ako knihu legiend a mýtov. Nastáva zmena.

Predovšetkým treba povedať, že prvá skupina sa výrazne zmenšuje. A vzťah medzi druhou a treťou skupinou sa vyhrotil na inej úrovni. V minulosti, ak ste verili v absolútnu autoritu Biblie a vaši skeptickí susedia s tým nesúhlasili, vysvetlili vám, prečo nedokážu Bibliu akceptovať, prípadne sa z vás v súkromí možno aj vysmievali. Ale necítili potrebu skúmať, čo si o Biblii myslíte a ako ju chápete, a verejne vás za to zosmiešňovať či zahanbiť.

Dnes, ako nikdy predtým, je podstata Biblie verejne označovaná za krutú a tyranskú, a tí, ktorí sa stotožňujú s historickým stanoviskom o jej pravdivosti, sú vnímaní v rovnakom svetle. Kresťania dnes čelia enormnému spoločenskému tlaku, aby odmietli historické chápanie inšpirácie a autority Písma a úlohu, ktorú má v našich životoch zohrávať.

Preto v septembri zaradíme do programu krátku, trojtýždňovú sériu prednášok na tému Kresťanská doktrína o Božom Slove. 13., 20., 27. septembra sa pozrieme na spoľahlivosť, autoritu, úplnosť a právoplatnosť Biblie. Veriaci ani skeptici presne nevedia, ako cirkev v minulosti vnímala Písmo a čo o sebe píše sama Biblia. Vždy je dobré oboznámiť sa s týmito faktami, no v dnešnej dobe je to dôležitejšie než kedykoľvek predtým.

Túžba pochopiť doktrínu o Písme by nás ale nemala odpútať od jeho skutočnej úlohy v našich životoch. V cirkevnom zbore Redeemer nechceme rozmnožovať rady ľudí, ktorí principiálne prijímajú pravdivosť Biblie, ale nepoznajú jej moc v našich životoch. Ježiš povedal sadukajom svojej doby, že „nepoznajú Písmo ani moc Božiu“. (Mt 22:29) V Liste Židom 4:12 sa píše, že slovo Božie „je živé a mocné a je ostrejšie než ktorýkoľvek dvojsečný meč“. Ako vieme, že je živé a mocné? Je mnoho príkladov, ale tu sú aspoň dva.

Cez Božie Slovo sa v prvom rade dozvedáme pravdu o Bohu. Druhé z Desiatich Božích prikázaní zakazuje robiť si podobizeň — obrazovú reprezentáciu trojjediného Boha — pri Jeho uctievaní. Prečo je to tak? Ak nám obrazy a sochy Boha pomáhajú pri modlení, prečo by ich prikázania zakazovali? Po stáročia protestantská cirkev (a predovšetkým presbyteriánska a reformovaná cirkev) tvrdila, že práve skrze čítanie a učenie Božieho Slova má Svätý Duch plnú moc osvietiť myseľ a srdce pravdou. Obrazy odpútavajú pozornosť od pravdy a ponúkajú predpripravenú verziu Božskej podstaty.

Denník The New York Times nedávno uverejnil článok „Turn the Page, Spur the Brain“ (Obráť stranu, povzbuď mozog), kde predstavil empirické zistenie, že čítanie deťom, dokonca bábätkám, je nevyhnutné pre vývoj ich mozgu. Prišlo sa na to, že prehrávanie videí alebo ukazovanie obrázkov potláča rozvíjanie predstavivosti u dieťaťa. Jeden z expertov povedal: „Nie sú nútené si príbeh (samé) predstaviť; dostanú ho na tácke. Ďalší zasa poukázal na to, že mozog detí, ktorým sa nahlas čítalo „bol oveľa aktívnejší v tých častiach, ktoré spracúvajú vizuálne asociácie, hoci deti príbeh iba počúvali a nevideli žiadne obrázky“. Skrátka, verbálna komunikácia núti vašu myseľ aj srdce pochopiť a predstaviť si príbeh po svojom. Obrázky zvyknú vnucovať to, čo vytvorila predstavivosť iného človeka.
Nechcem očierňovať vizuálne umenie ako také. Ale tento jednoduchý článok o čítaní deťom sa prikláňa k protestantskému chápaniu moci Slova upútať naše srdcia pravdou, tak ako by to inak nebolo možné. Druhý list apoštola Pavla Korintským 3:18; 4:6 pozoruhodne hovorí, že skrze vieru môžeme práve teraz „vidieť slávu Pánovu“. A toto videnie je spojené so skutkami Ducha v našich srdciach, keď čítame a počujeme Božie Slovo. (2. K 3:12–16)

Po celé roky som si myslel, že Boh môže byť aktívny v mojom živote prostredníctvom Ducha a že Biblia je kniha, ktorej sa musím podriadiť, ak má Boh prísť do môjho života. Teraz chápem, že práve Biblia umožňuje, prostredníctvom Ducha, aby Boh mocne pôsobil v mojom živote.