Čo vidí Pán Boh, keď sa na teba díva

https://www.pexels.com/photo/woman-girl-street-city-25349/

  • 4. Apr '16
  • 3 minúty
  • 3216
  • 79

Keď som mal 25 rokov, dal som 15 000 dolárov za svoj prvý dom.

Keď som mal 25 rokov, dal som 15 000 dolárov za svoj prvý dom. Pýtali 20 000, ale ochotne prijali moju ponuku.

Ak by ste ho videli, pochopili by ste prečo.

Niekoľko okien bolo rozbitých, v kuchyni bol len drez (žiadne skrinky) a podlaha sa zvažovala od múrov smerom k stredu domu (to preto, lebo predchádzajúci majitelia sa rozhodli odstrániť hlavný podlahový nosník a umiestniť tam vetraciu mriežku).

Hoci predchádzajúci majitelia odišli, dom obývala početná rodina myší a malý netopier.

Dal som mu meno Nikodém, lebo vychádzal len v noci.

Dom bol taký ako jeho okolie.

Ten môj patril na ulici k tým lepším. Bola to jedna z tých štvrtí, ktorú obchádza hlavná cesta aj pokrok. Keď som sa nasťahoval, zistil som, že mám tých najfascinujúcejších susedov. Čoskoro sa z nás stali priatelia.

Vedľa bývala „Sis“ a jej manžel Walter, tichý alkoholik. Jej mama „Mama“ bývala krížom cez ulicu. Požičiavala mi kosačku pod podmienkou, že pokosím aj jej trávnik.

Mary — operátorka v AT&T — bývala naľavo. Jej manžel Everett bol taxikár a radšej šoféroval, ako bol doma. Pani Nicholsová, ktorá pravidelne kandidovala za starostku, žila o niekoľko domov nižšie. (Vždy dostala len 8 hlasov, všetky od susedov.)

Oproti cez ulicu v bytovom dome býval Veľký Malcolm. Ten mal zjavne veľa priateľov. Deň čo deň sa uňho každých pätnásť minút striedali návštevníci a odchádzali s darčekovou taštičkou.

A potom tam bola žena, ktorej meno som nikdy nespoznal.

Tiež bývala v bytovom dome. Na ošľahanej tvári mala jazvy trpkého života a jej krehká postava pôsobila labilne. Tiež mala často návštevníkov — samých mužov. Všetci sme vedeli, ako si zarába, a nemali sme ju veľmi radi.

Raz večer sme sedeli s mojím spolubývajúcim Eddiem vpredu na verande tak, ako to robievajú správni južania. Začal hrať na gitare a zanedlho sa k nášmu večernému gospelovému koncertu pridali aj susedia. Prišli Sis, Mama, Mary, jej mama a niekoľko ďalších čudákov. Spievali sme spolu staré chválospevy.

Nakoniec sme došli aj k nášmu najobľúbenejšiemu — „Na vrchu vzdialenom“.

Zaspievali sme prvý verš, refrén, druhý verš, refrén a potom sa to stalo. Ku koncu refrénu sa k domu potme priblížila postava.

Bola to ona. Žena, ktorej sme sa vyhýbali.

Vyšla na verandu, usalašila sa na zábradlí a pri treťom verši sa pridala. A keď sme prišli k refrénu, od srdca zaspievala druhý hlas skoro ako Vince Gill.

Bola to tá najkrajšia a najpríjemnejšia harmónia, akú som kedy počul.

Preto milujem hrubý ten kríž,
dokiaľ života trvá mi čas.
Nikdy nepustím hrubý ten kríž,
až ho zamením v koruny jas.

Zaspievala štvrtý verš aj posledný refrén a potom tíško odkráčala do svojho bytu. Stratil som reč. Aký som bol nadutý a ako posudzoval. Z očí mi vyhŕkli slzy.

Kým som pohŕdal prostitútkou, úplne mi unikla hlbšia pravda — tá žena za cestou bola kedysi malé dievčatko, chodila na besiedku a spievala piesne o nádeji a vykúpení. No niekde stratila cestu a dlho-predlho blúdi.

Jediné, po čom túži, je vrátiť sa domov.

Spomenul som si na verš z Nového zákona z Listu Rímskym (4: 17). V podstate hovorí: „On je Boh, ktorý vidí to, čo nie je, akoby bolo.“ Inými slovami, Pán Boh má fantáziu, keď ide o ľudí.

Pán Boh pozerá za to, čo je, na to, čo by mohlo byť.

Zamysli sa nad tým. V Jeho očiach neboli Abrahám a Sára bezdetní manželia, ale videl v nich zakladateľov nového národa. V Pavlovi nevidel vraha kresťanov, v Mojžišovi koktajúceho človeka ani v Márii Magdaléne pobehlicu. Nie, On si ich predstavil takých, akí by mohli byť.

Od toho večera na verande sa učím takto myslieť. A povzbudzujem aj teba, aby si si to osvojil. Never tomu, čo vidíš. To je nuda. Radšej rozvíjaj svoju fantáziu, o sebe aj o ostatných. Tak sa naučíš súcitu a láskavosti.

Uvidíš, že každý má svoju pieseň, ktorú potrebuje spievať a ktorú pozná naspamäť.

Al Andrews
Pôvodný článok nájdete na: storylineblog.com

4,2/5 (6 hlasov)

Stránka chcemviac.com je zadarmo. Ak sa Vám náš obsah páči, podporte nás. Pribudne viac dobrého obsahu. Ďakujeme.

Chcem podporiť

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.

Kliknutím na tlačidlo „Odoberať novinky“ vyjadrujete svoj súhlas so spracovaním osobných údajov.