Boh chce tvoju slabosť

Nedávno som počula niekoho porovnávať smelosť a odvahu. Hovoril, že smelosť je schopnosť zvládnuť ťažké situácie bez strachu, zatiaľ čo odvaha je vziať na seba ťažké situácie, aj keď sa bojíte.

Keď rozmýšľam o odvahe, spomeniem si na Gideona.

Gideon mi je blízky. Žil svoj život v strachu. Nájdeme ho, ako „mlátil v lisovni pšenicu, aby ju zachránil pred Midjáncami“ (Sud 6:11). Keď k nemu prichádza anjel Pánov, Gideon okamžite vyjadrí svoje pochybnosti o Božej vernosti Izraelitom (Sud 6:13). Keď si Gideon uvedomí, kto s ním hovorí, trvá na tom, že keďže je najmenším členom svojho najchatrnejšieho rodu (Sud 6:15), jemu nemôže byť pridelená úloha.

Gideon si nie je istý, že urobí čokoľvek sám. Rád sa posťažuje na to, aké to je všetko zlé, ale keď ho požiadajú, aby urobil niečo na zlepšenie situácie, tak sa stiahne. Je jednoduchšie sa sťažovať ako konať.

Keď Boh zjavuje, že On sám povoláva Gideona, Gideon chce znamenie — len aby si bol istý (Sud 6:17). Keď Gideon dostane znamenie, poslúchne Boha a zbúra Baalov oltár. Ale neurobí to otvorene a cez deň, lebo sa bojí obyvateľov mesta, a dokonca aj svojej rodiny, takže ho zničí v noci  (Sud 6:27). Neskôr, keď za ním prídu nahnevaní obyvatelia mesta, Gideon nechá svojho otca, aby ho bránil. Gideon nebol smelý.

Boh vie, že sme prach

Je ľahké kritizovať Gideona za jeho pochybnosti, ale aj ja som pochybovala. Videla som, ako Boh v mojom živote koná, uschopňuje ma robiť veci, ktoré som považovala za nemožné. Ale po tom všetkom ešte stále pochybujem, že dokážem urobiť ďalšiu vec. Keď pozerám na seba a svoje zdroje, tak sa znova cítim neschopná a som presvedčená, že nedokážem splniť to, čo je predo mnou. Viem, že keby to záležalo len na mne, pravidelne by som zlyhávala a bojovala so svojou telesnou slabosťou. Keď uvažujem o budúcnosti, často volám: „Pane, nemôžem to urobiť. Nie som taká silná, ako si myslíš.“

Pán chcel zachrániť Izrael Gideonovou rukou, ale Gideon chcel dôkaz. Dvakrát. Najprv chcel, aby bolo rúno vlhké na suchej zemi, a potom chcel vidieť suché rúno na mokrej zemi, aby si bol úplne istý. Z nášho pohľadu sa môže zdať Gideon príliš skeptický. Prečo stále žiada o dôkaz? Ale potom premýšľam o všetkých tých situáciách, keď ja neustále žiadam uistenia od Boha. Keď sa cítim neschopná čeliť niečomu, žiadam si náznaky znamenia, povzbudenia od priateľov, verše, ktoré sa vzťahujú na moju situáciu. Boh chápe moju krehkosť; zaoberá sa mojimi slabými stránkami rovnako ako Gideonom — bez opovrhnutia alebo trestu. Pán si pamätá, že som prach.

„Pán nehľadá tvoju silu, smelosť ani prirodzené dary; chce, aby si sa spoliehal na Neho.“

Potom, čo dal Boh Gideonovi všetky znamenia, ktoré požadoval, pripravil ho na to, aby viedol Izraelitov do boja proti Midjáncom. Dvadsaťdva tisíc ľudí prišlo bojovať, čo Pán vyhlásil za príliš veľa (Sud 7:2–3). S takou armádou by si Izraeliti mohli vziať uznanie za víťazstvo sami. Pán povedal Gideonovi, aby nechal bojazlivých bojovníkov odísť domov a vybral si do boja len tých, ktorí nekľačania pri pití vody a dali si ruky k ústam. To malo za následok armádu v počte len tristo mužov, aby víťazstvo nebolo pripisované sile Izraelitov. Samotná Božia moc vyslobodila jeho ľud.

Čo Boh v tebe vidí

Keď zostane Gideon s tristo mužmi, má strach. Aj keď nemusí vyjadrovať strach, Boh pozná jeho srdce a uisťuje ho tým, že ponúka: „Ak sa bojíš zostúpiť, choď najprv so svojím služobníkom Purom dolu do tábora a vypočuj, čo hovoria. Vtedy získaš odvahu zostúpiť do tábora. Nato Gideon zišiel so svojím služobníkom Purom až k predným strážam na okraji tábora (Sud 7:10–11). Človek by si myslel, že keby vám Boh jednoznačne povedal, čo máte robiť, verili by ste Mu bez dôkazu. Gideon však nie. Samozrejme, že ide okamžite do tábora a musí si vypočuť, prečo je zaručené víťazstvo. Nakoniec Gideon uverí a pohne sa vpred (Sud 7:15).

Počas tohto stretnutia Gideon pochybuje, má strach a cíti sa nedostatočný a slabý. Koná iba vtedy, keď má dôkaz o tom, že uspeje. Chce dôverovať Bohu, ale stále pochybuje o sebe. Boh ho však od začiatku vidí ako „silného hrdinu“ (Sud 6:12), čo sa zdá, že protirečí Gideonovej neistote a pochybnostiam. Boh vidí, akí sme v Ňom, nie sami v sebe.

Ak sa dnes cítiš nedostatočný, slabý alebo sa bojíš, odhodlaj sa. Boh si vyberá hlúpeho, aby „zahanbil múdrych“ (1. K 1:27). Jedny z najväčších záväzkov v Biblii boli vykonané slabými ľuďmi, ktorí mali pocit, že nepatrili do svojho povolania.

„Pane, vyber niekoho iného“

Mojžiš rozdelil Červené more a vyslobodil Izraelitov od egyptských prenasledovateľov, ale keď Boh prvýkrát povolal Mojžiša, povedal: „Ach, Pane, pošli niekoho iného“ (2. M 4:13). To bolo hneď potom, ako Boh ubezpečil Mojžiša: „ja budem s tvojimi ústami a poučím ťa, čo máš hovoriť.“ (2. M 4:12). Keď Boh povolal proroka Jeremiáša, jeho prvá reakcia bola: „Ach, Pane, Hospodine, veď neviem hovoriť, lebo som primladý.“ (Jer 1:6).

„Boh vidí, akí sme v Ňom, nie sami v sebe.“

Pavol chcel, aby Boh odstránil tento osteň v tele, ale Pán mu pripomenul: „Dosť máš na mojej milosti; lebo (moja) moc sa v slabosti dokonáva.“ Pavol potom povedal: „Najradšej sa teda budem chváliť slabosťami, aby prebývala vo mne moc Kristova. Preto mám zaľúbenie v slabostiach, pohaneniach, súženiach, prenasledovaniach, v úzkostiach pre Krista; lebo práve keď som slabý, som mocný.“ (2. K 12:9–10).

Všetko, čo požaduje

Ak ťa dnes Pán volá k úlohe, pre ktorú sa necítiš dostatočný, nezabudni, že Pán nehľadá tvoju silu, smelosť ani prirodzené dary. On chce, aby si sa na Neho spoliehal. Jeho moc sa dokonáva v našej slabosti. Vieme, že Boh videl Gideona ako mocného. V slávnej židovskej „siene viery“ nám pripomína, že Gideon dobyl kráľovstvá a Pán ho urobil silným v jeho slabosti (Žid 11:32–34).

Keď vložíme svoju dôveru do Pánových rúk, tiež budeme silní vo svojej slabosti. Ako nám chválospev Príďte hriešnici krásne pripomína: „Všetko, čo On požaduje, je cítiť tvoju potrebu po Ňom.“