Boh nás formuje prostredníctvom zlyhania

Sme tiež obklopení ľuďmi a inštitúciami, ktoré posilňujú túto kultúru dokonalosti. Tieto hlasy nám hovoria, aby sme získali ďalší titul, vystúpili na ďalšiu priečku firemného rebríčka, pridali ďalšiu odrážku do svojho životopisu. Úspech je všetko, neúspech neprichádza do úvahy.

Nečakaným bojovým pokrikom v našom modernom svete sa stalo: „Robte to lepšie!“ Lepšie technológie na zlepšenie nášho života. Viac inštitucionálnej a korporátnej zodpovednosti. Neustála snaha o sebazdokonaľovanie. Dokonalosť, úspech a neustály pokrok sa stali svätou trojicou veľmi úspešných ľudí.

Ale čo sa stane, keď sa nám to nepodarí? Čo keď úplne zlyhám? Čo ak sklamem sám seba a nedosiahnem ani primeranú úroveň? Čo potom?

Dokonale nemožné

Na začiatku by sme si mohli uvedomiť, že ako hriešnici od prírody všetci dobre poznáme zlyhanie.

Hoci Boh prikazuje: „Buďte teda svätí, lebo ja som svätý“ (3. M 11:45), zaostávame za Jeho slávou (R 3:23). Nemáme na to, aby sme sa mu vyrovnali. Nie sme prirodzene poslušní ani nekonáme jeho vôľu. Nedokážeme zaťať zuby, aby sme všetko zvládli. Neprekonávame hriech silou vôle a odhodlaním. Nie sme dokonalí. Potrebujeme milosť.

Naša nedokonalosť nám pripomína potrebu Kristovej dokonalosti. Potrebujeme jeho spravodlivosť v náš prospech (2. K 5:21). Mimo neho zaostávame za tým, kým sme a čo robíme. Vo svojej sile sa nemôžeme páčiť Bohu (Žid 11:6). Naša nedokonalosť zvestuje, že potrebujeme Boha.

Sklamanie je nepopierateľnou súčasťou života v našom padlom svete. Vysádzame záhrady, ktoré požierajú choroby, chrobáky, hlodavce a jelene. Alebo sa pustíme do pracovných projektov, ktoré sa skončia veľkolepým neúspechom. Alebo sa učíme naspamäť, skúšame a študujeme, len aby sme zlyhali. Sklameme seba aj druhých. Nespĺňame svoje vlastné štandardy. Taký je život v padlom svete. A to by nám malo pripomínať, že my nie sme Boh, ale On je. Aj keď neúspech prichádza bez nášho zavinenia, môže nám pripomenúť, že sme hriešnici a že sme nedostatoční. On jediný je dokonalý a my potrebujeme jeho milosť.

Popri tejto základnej pripomienke nás však Boh chce naučiť aj viac, keď sa nám nedarí. Zamyslite sa nad niektorými ďalšími lekciami, ktoré sa môžeme naučiť z neúspechu.

1. Boh ukazuje svoju moc prostredníctvom našej slabosti

Apoštol Pavol bol uchvátený do tretieho neba a videl nevýslovnú slávu, ale Boh mu dal do tela tŕň, aby ho uchránil pred povýšenosťou (2. K 12:2–4, 7). Nebola to obyčajná nespavosť alebo drobná bolesť chrbta, ale skôr mučivý tŕň — satanov posol, ktorý obťažoval a sužoval. Táto bolesť prenikala akoby z pekelnej jamy.

Tŕň však pochádzal od Boha, aby v Pavlovi uskutočnil svoj dobrý zámer: „Dosť máš na mojej milosti; lebo (moja) moc sa v slabosti dokonáva“ (2. K 12:9). Boh robí svoj ľud slabým, aby ukázal svoju silu a moc. Sme alergickí na zlyhanie a slabosť. Prosíme Boha, aby nás urobil silnými. Prosíme ho, aby obnovil našu silu, aby sme mohli bežať a neunavili sa (Iz 40:31). Boh však môže na takúto modlitbu odpovedať tak, že odhalí naše slabosti a obmedzenia. Pavlov tŕň ukázal Božiu všetko prevyšujúcu veľkosť spôsobom, akým by to inak Pavlova sila nedokázala.

Preto sa nehnevajte na nedokonalosť, zlyhanie a slabosť. Boh vám možno práve v týchto chvíľach prejavuje svoju milosť a dobrotu. Naše limity nás učia ťažkej lekcii pokornej závislosti.

2. Boh používa rôzne miery úspechu

Boh nemeria úspech tak, ako to robí svet: veľké bankové účty, luxusné ubytovanie, plakety, trofeje, ocenenia alebo tituly. Ježiš varuje pred tým, aby sme získali celý svet — bohatstvo, pôžitky, pohodlie, slávu a úspech — a pritom stratili svoju dušu (Mt 16:26). Strata vlastného života pre Kristovo meno prinesie nekonečnú odmenu. Svetský úspech nie je meradlo, ktoré používa Boh.

Namiesto toho Ježiš hovorí svojim dobrým a verným služobníkom: „nad mnohým ťa ustanovím; vojdi v radosť svojho pána!“ (Mt 25:21). Boh meria úspech podľa vernosti: „Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom“ (L 16:10).

„Naša nedokonalosť nám pripomína potrebu Kristovej dokonalosti.“

Usilujeme sa o taký úspech, ako ho definuje Boh? Snažíme sa byť verní všetkému, čo nám zveril — času, talentom a pokladom? Alebo sme si osvojili lživé váhy a miery nášho sveta? Bude výsledkom našej práce to, že budeme počuť slová: „Správne, dobrý a verný sluha“ (Mt 25:23)?

Odložte snahu o dokonalosť podľa predstáv sveta.

3. Božia milosť nás robí tým, čím sme

V Kristovi nás nedefinuje náš úspech alebo neúspech. Naša hodnota nespočíva v tom, čo vlastníme. Naša povesť, životopis alebo dôchodkové účty neurčujú našu hodnotu. Sme tým, čím sme vďaka Božej milosti.

Pavol píše: „Ale z milosti Božej som, čo som, a Jeho milosť nebola pri mne daromná. Veď viac som sa napracoval ako oni všetci, no nie ja, ale milosť Božia, ktorá je so mnou“ (1. K 15:10). Tak ktoré z toho, Pavol? Pracoval si tvrdo alebo to bolo z milosti? Pavlova odpoveď znie: áno, oboje. Pracoval, ale robil to z milosti. Aj my sa máme usilovať a pracovať — s vedomím, že je to Boh, kto v nás pôsobí, aby sme chceli aj konali pre jeho dobrú vôľu (F 2:12–13).

Nie sme definovaní úspechom alebo neúspechom. Definuje nás Boh a jeho milosť, ktorá v nás pôsobí. Táto milosť nás posilňuje a dáva nám silu tvrdo pracovať, aj keď nám pripomína, že úspech pochádza len od Boha. Takže pracujeme, ale naša nádej nespočíva v našich schopnostiach. Žijeme a pracujeme vďaka Božej milosti, ktorá v nás pôsobí.

4. Boží Duch inšpiruje k dobrému dielu.

Aj keď nemôžeme byť dokonalí, nie sme stvorení na to, aby sme sa zmierili s priemernosťou. Neuspokojte sa s nekvalitným spracovaním. Nesnažte sa byť podpriemerní. Nevyrábajte to, čo je sotva postačujúce. Keď sa mal stavať stánok, Boh povedal Mojžišovi, že Becáléla naplnil Duchom Božím, „múdrosťou i chápavosťou a zručnosťou v každej práci, aby vymýšľal návrhy na spracovanie zlata, striebra a bronzu, na brúsenie osadzovaných drahokamov, na vyrezávanie dreva a vôbec na vykonanie všetkých prác“ (2. M 31:3–5). Boží Duch pripravil najlepších remeselníkov na stavbu svojho pozemského príbytku.

Podobne Boh svoje deti naplnené Duchom uschopňuje, aby budovali, tvorili a podnikali veľké diela. Boh dáva tieto schopnosti nie preto, aby vyvolal pozemské ocenenia, ale aby zjavil krásu toho, ktorý všetko stvoril. On je hlavným architektom, ktorý nás vyzýva, aby sme ho napodobňovali a prevzali vládu nad týmto veľkým svetom.

Dobrá práca je nakoniec pre Boha. V Liste Kolosenským Pavol pripomína služobníkom, že čokoľvek robia, nech robia „ako Pánovi, a nie ako ľuďom… veď Pánovi Kristovi slúžite“ (Kol 3:23–24). Odkladáme lož o dokonalosti a odmietame aj lož o priemernosti. Naopak, pracujeme srdcom — zo všetkých síl, zručností a schopností — aby sme potešili Ježiša.

Nedokonalo dokonalé

Boh nepotrebuje našu dokonalosť. Takéto úsilie podkopáva jeho milosť a posilňuje našu sebestačnosť. Namiesto toho Boh prijíma pokorných, ktorých vo vhodnom čase povýši (Jk 4:10; 1. Pt 5:6). V našich zlyhaniach dôverujeme, že Boh s nami naplní svoje zámery podľa svojej vytrvalej lásky (Ž 138:8). Hoci nie sme dokonalí, máme dokonalého Spasiteľa, ktorý nás pozýva, aby sme prijali jeho dokonalé dielo v náš prospech. Dáva svojho posilňujúceho Ducha, aby nám umožnil pracovať v sile, ktorú poskytuje na svoju slávu. Nepracujeme pre ľudskú chválu alebo ukazovatele pozemského úspechu. Namiesto toho pracujeme pre Krista a vytvárame to, čo je krásne na jeho česť.

A tak, keď sklameme samých seba — opäť — s radosťou hlásame svojim dušiam, že sme ukrytí v Kristovej dokonalosti. Ako Duchom obdarené deti sa zo všetkých síl, schopností a vedomostí usilujeme, aby sme v čomkoľvek, čo máme pred sebou, čo najviac vyzdvihovali Krista. Spočívame v tom, že sme nedokonalí, milovaní, pokrytí Kristovou krvou a zmocnení oslavovať Boha v celom živote.