Boh svätého smiechu

A ak máte uši na počúvanie, zachytíte ho vo výkrikoch bezbožníkov, ktorí sa dostali do pasce svojich vlastných nápadov. A vnímate ho v chválach spravodlivých, ktorí sa radujú zo svojho Vykupiteľa a jeho dokonale načasovanej záchrany.

Je to Boží smiech. Áno, On sa smeje. A ako sa smeje! „Ten, ktorý býva v nebesiach, sa smeje“ (Ž 2:4). Všemohúci Boh, vysoko na svojom nebeskom tróne, pevný vo svojej absolútnej zvrchovanosti, otcovský vo svojej sile, nežný vo svojej láske a súcite so svojou rodinou, sa nahlas smeje, aby upokojil svoje deti.

Jedným zo spôsobov, ako si vychutnať úsmev nášho neskutočne šťastného Otca, je naladiť svoje uši na zázraky jeho smiechu.

Z bezhraničnej radosti

Samozrejme, Boží smiech nie je taký istý, ako keď sa pubertiak smeje na lacnom vtipe. Nie je to ani zlovestné rehotanie sa masochistu, ktorý si vychutnáva spôsobovanie bolesti. Nie je to ani chichot nervózneho pritakávača, ktorého zastrašuje jeho šéf.

Je to smiech Boha všetkej milosti. Je to bohatý, hlboký, zrelý, nákazlivý, stabilný smiech nášho nekonečne šťastného Otca — toho, ktorého smiech je vždy svätý, spravodlivý a dobrý. Smiech dobrého otca, ktorý sa ozýva v jeho domácnosti, je zvukom istoty a radosti. Jeho smiech, ktorý sa dá počuť, utíši obavy celej rodiny.

Odkiaľ pochádza Boží smiech? Z jeho stáleho, energického šťastia. Z jeho nezničiteľnej božskej radosti. Z jeho nekonečne plnej, neotrasiteľne odolnej blaženosti.

Jeho nepriatelia sa proti nemu môžu sprisahať a cestou sa smiať. Ale nakoniec sa smiať nebudú. Dokonca, aj keď sa proti nemu sprisahali, Boh sa smeje ich nápadnej hlúposti: „Ale Pán sa mu smeje, lebo vidí, že príde jeho deň“ (Ž 37:13). Smeje sa tým, ktorí sa stavajú proti jeho pomazanému (Ž 59:8).

„Boží smiech nám pripomína, že si nikdy nerobí starosti. Nikdy sa nebojí. Nikdy nie je v ohrození.“

Zatiaľ čo sa Boh smeje hriešnikom, spravodliví sa učia smiať sa so svojím Bohom. Jeho smiech nám pripomína, že si nikdy nerobí starosti. Nikdy sa nebojí. Nikdy nie je v ohrození. Jeho smiech vzbudzuje našu dôveru a napĺňa naše srdcia obdivom a odvahou.

Keď sa Boh smeje, robí to kvôli nám, aby to oznámil všetkým, ktorí to môžu počuť. Smeje sa, aby naznačil prichádzajúce hrôzy pre svojich nepriateľov a prichádzajúcu slávu pre svojich priateľov. A zo všetkého smiechu, ktorý môžeme počuť v jeho slove, najpamätnejší prichádza v Druhom žalme.

Keď sa Boh smeje

Situácia je čiernobiela: Na jednej strane stoja Boží nepriatelia, na druhej strane jeho priatelia. Jeho „pomazaný“ je vyvolený ľudský vládca jeho ľudu, na ktorého on položil svoju priazeň (Ž 2:2). S Božím pomazaným sú jeho verní poddaní — pôvodne izraelský ľud prvej zmluvy, dnes novozmluvná Kristova cirkev.

Najprv počujeme, ako sa hnevajú Boží nepriatelia. Nešťastní, hľadajúc spoločnosť, sa spolu radia. Kujú pikle proti Kristovi a jeho cirkvi (Ž 2:1–2). Ale potom… počujete to? Príval ich sprisahaneckého jedu prekoná najšťastnejší a najviac upokojujúci zvuk na svete, ktorý sa ozýva zo samotného neba: mohutná Božia radosť v spravodlivom smiechu.

„Ten, ktorý býva v nebesiach, sa smeje.“ (Ž 2:4)

Pre Boží ľud znie jeho smiech ako veľká útecha. On sa smeje nahlas, aby rozptýlil naše obavy. Smeje sa, aby nám pripomenul, že žiadny jeho zámer nemôže byť zmarený. My, jeho ľud, sa nebojíme spolu so vzbúrenými národmi, pretože sme počuli jeho neskutočne šťastný hlas. Dostali sme jeho prísľub. Čuduj sa svete, nezaslúžime si to, ale on nám vo svojom Synovi preukázal svoju priazeň, a kto sme my, aby sme ho zneuctili tým, že neprijmeme prísľub jeho slova?

Čoskoro budú aj naši nepriatelia počuť jeho hlas tak ako my, ale namiesto útechy od Otca ich bude desiť božský hnev (Ž 2:5). Nebudú len porazení, ale poslúžia jeho zámerom, aby sa jeho ľud stal niečím viac než len víťazmi (Ž 2:8; R 8:37).

Bozkávajte Mu nohy

Tým, ktorí sa stavajú proti Božiemu vyvolenému, jeho Synovi, oznamuje blížiaci sa zvuk božského smiechu ich úplnú hlúposť. Nadchádzajúci súboj nebude tesný. V skutočnosti to ani nebude súboj. Jeho nepriatelia nemajú proti Vládcovi všetkého žiadnu šancu. Postaviť sa proti Božiemu pomazanému Kráľovi je smiešne.

Nepriateľom, ktorí v spravodlivom Božom smiechu počujú predtuchu blížiacej sa záhuby, ponúka únik. „Dajte sa poučiť,“ hovorí ten, ktorý sa smeje. „Slúžte Hospodinovi s bázňou a s chvením Mu bozkávajte nohy“ (Ž 2:10–11).

Takže ešte nie je neskoro, ale čoskoro už bude. Teraz však ešte nie je. „Bozkávajte Mu nohy“ (Ž 2:11) — to znamená, skloňte sa pred ním, dôverujte mu, tešte sa z neho, prisahajte mu vernosť zo srdca, oľutujte svoju vzburu a zmeňte stranu, a budete oslobodení od hrôzy jeho smiechu a prijatí do zázraku jeho radosti.

Smejúci sa Boh zatiaľ stále drží otvorenú náruč, aj keď sa vysmieva márnivosti svojich nepriateľov — je to úplné milosrdenstvo, ktoré ich varuje, že ich cesta vedie do spaľujúceho ohňa a že útočisko v Synovi je nekonečným útočiskom šťastia.

S úsmevom sa dívajte na budúci deň

Ešte chvíľu sa môžu Boží nepriatelia neveriacky smiať. Neveriaci sa smiali aj Ježišovi (Mt 9:24). Nebudú sa smiať aj jeho cirkvi?

Ale aj napriek tomu sa učíme smiať sa v súlade s naším Pánom. Ako výborná manželka z Prísloví 31:25, ktorá „s úsmevom sa díva na budúci deň.“ Ako bojový kôň, ktorý „pred mečom neustúpi,“ aj my sa naučíme smiať sa takýmto hrozbám a nezľakneme sa ich (Job 39:22). Ako Leviatan sa smejeme z nepriateľských šípov, prakov, palíc a oštepov (Job 41:28–29) — nie preto, žeby nemohli prepichnúť kožu, ale preto, že nad nami nemôžu zvíťaziť.

V tejto dobe to však nie je len o smiechu. Náš smiech sa tu často mení na smútok. „Aj pri smiechu môže bolieť srdce, ale koniec radosti býva zármutok“ (Pr 14:13). Ale nespútaný, nekonečný smiech bude našou skúsenosťou v budúcom veku. Ježiš hovorí: „Blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať“ (L 6:21).

V ten deň sa budeme smiať. Budeme sa smiať s naším neskutočne šťastným Bohom a budeme sa smiať ako On.