Boh ťa bude niesť deň čo deň

Možno si uvedomujeme nejakú depresiu, ktorá nás úplne gniavi. Alebo je nejaký vzťah tesne pred zrútením. Alebo bolesť v našich kostiach, ktorá aj z toho najmenšieho sústredenia robí veľký výkon. Myšlienka, že by sme mali vydržať celý život, či dokonca ešte jeden týždeň, nás môže dohnať k tomu, že začneme hľadať únik.

My však počas našich najhorších dní nepotrebujeme vedieť, ako nám Boh bude oporou po celý život. Nepotrebujeme dokonca vedieť ani to, ako nám bude oporou zajtra. Potrebujeme vedieť, hoci len pomocou viery o veľkosti horčičného zrnka, že nás prevedie dnešným dňom.

Možno si pomyslíme, že Boh, stvoriteľ svetadielov a hviezd, je príliš veľký na to, aby si všímal naše dni. Či neuplynie pred ním tisíc rokov ako jedna nočná stráž (Ž 90:4)? Áno. Ale Božia starostlivosť o tento svet je tak spletitá, ako je veľkolepá. On si vedie evidenciu každého vlasu (Mt 10:30). On postrehne každý povzdych (Ž 139:4). Spomalí, aby so svojimi deťmi prešiel celých 24 hodín.

On nám teda dáva nielen sľuby, ktoré zahŕňajú celé obdobie nášho života, ale aj pár vzácnych, ktoré nám idú naproti v našich najhorších dňoch a pripomínajú nám, čo pre nás urobí dnes.

Deň čo deň ťa bude niesť

„Nech je deň čo deň požehnaný Pán, ktorý nás nesie. Boh je naša spása.“ (Ž 68:20)

Naša spása neleží len niekde v minulosti, nespočíva len v tom prvom okamihu pokánia a viery. Áno, Boh nás vtedy zachránil. Ale kým sme na tomto svete, potrebujeme byť zachraňovaní deň čo deň. „Nech je deň čo deň požehnaný Pán, ktorý nás nesie.“

Pre Dávida odchod Izraela z Egypta (Ž 68:5–11) a dobytie Kanaánu (Ž 68:12–19) skvelo ilustruje príbeh, ktorý Boh píše každý deň, i keď často prejde bez povšimnutia. Každý deň stráži siroty a chráni vdovy (Ž 68:6). Osamelým poskytuje prístrešie a väzňov vyvádza na slobodu (Ž 68:7). Vychádza biednym v ústrety v ich problémoch a nežne ich nesie (Ž 68:11).

Ak exodus a dobytie výborne ilustrovali Božiu starostlivosť o jeho ľud, potom Ježišov kríž ju ilustruje ešte lepšie (R 8:32). Ak Kristus vzal so sebou do hrobu náš hriech, neprevedie nás aj celým dnešným dňom? Ak Boh vyzdvihol Ježiša z hrobu, nezdvihne aj dnes našu hlavu, aby ju udržal nad hladinou hlbokých vôd?

Naše trápenie môže niekedy spôsobiť, že dnešok sa bude zdať neznesiteľný. Práve to je však podstatou tohto prísľubu: keď narazíme na neznesiteľné, Boh sám nás bude niesť. Až do staroby, až do šedín, aj keď nás už nedokážu niesť naše nohy (Iz 46:4).

Deň čo deň ti prejaví milosrdenstvo

„Hospodinove skutky lásky neprestávajú, lebo Jeho milosrdenstvo sa nekončí; obnovujú sa každého rána, veľká je Tvoja vernosť.“ (Žalosp 3:22–23)

Niektorí utešovatelia sa napriek svojim dobrým úmyslom nakoniec stiahnu, keď zistia, že naše trápenie je hlbšie a zložitejšie, než si mysleli. Aj tým najlepším z priateľov niekedy dôjde súcit. Ale Božie prejavy súcitu nezlyhávajú. Jeho neochvejná láska neustáva. Jeho prejavy milosrdenstva „sa obnovujú každého rána.“

Keď počujem tento prísľub ja, prirodzene si vybavím tiché a pokojné miesto — slnko vychádzajúce nad horským jazerom, v pozadí štebotajúce vtáky. Ale Jeremiáš napísal tieto slová, keď slnko vyšlo nad iným miestom: muži sťatí na uliciach (Žalosp 1:20), nemluvňatá mŕtve na prsiach svojich matiek (Žalosp 2:12), kňazi zavraždení v chráme (Žalosp 2:20). Táto skaza bola taká silná, že sa mu z nej chcelo zvracať (Žalosp 2:11).

Ako sa mohol Jeremiáš pozerať na takú spúšť a potom rozprávať o Božích nových prejavoch milosrdenstva? Lebo trosky nášho života nie sú konečným opisom toho, aké je Božie srdce voči tým, čo v Neho dúfajú. Aj keď nás Boh za hriech trestá, milosrdenstvo, nie hnev, je transparent, ktorý sa tiahne za každým ranným slnkom. Jeremiáš to vedel, lebo Boh vyhlásil svoje milosrdenstvo na Sinaji (2. M 34:6–7; Žalosp 3:22). My to vieme, lebo Ježiš názorne ukázal Božie milosrdenstvo na Kalvárii (R 5:8).

Naše sny ochabujú a zlyhávajú; Boh nie. Naše srdce slabne; jeho neochvejná láska je od vekov na veky. Naše nádeje stúpajú a klesajú; prejavy Božieho milosrdenstva prichádzajú vo svojom určenom čase každé ráno — a ony nás prenesú dnešným dňom.

Deň čo deň ťa bude obnovovať

„Preto neochabujeme, ale aj keď náš vonkajší človek hynie, náš vnútorný sa obnovuje zo dňa na deň.“ (2. K 4:16).

Mnohí z nás by sa uspokojili už s tým, že Boh nás prevedie našimi najhoršími dňami — že si na ich konci zachováme svoje duševné zdravie a že budeme ešte vždy dôverovať Kristovi. Ale Boh od nás nechce, aby sme sa tam zastavili. Chce od nás aj to, aby sme vedeli, že žiaden deň, ktorý vydržíme vo viere, nebude zbytočný. Dokonca aj počas našich najnešťastnejších dní, keď hynie náš vonkajší človek, Boh je pri svojom hrnčiarskom kruhu, kde nás tvaruje a formuje. „Náš vnútorný sa obnovuje zo dňa na deň.“

Tak ako to bolo s novými prejavmi milosti, ktoré vyhlasoval Jeremiáš, je to aj s našim vnútorným obnovením, ktoré je pred nami v danom okamihu z veľkej časti ukryté. Zvonku sa môžeme cítiť ako Pavol „všetkým utláčaní, … tiesnení, … prenasledovaní, … zmietaní“ (2. K 4:8–9). Podobáme sa na mesto v obľahnutí.

Ale hoci sú naše telo a myseľ opotrebované, Boh pôsobí vo vnútri a stavia niečo, čo bude trvať navždy. „Toto terajšie ľahké bremeno súženia“, ktoré spôsobuje spúšť na našom vonkajšom človeku, robí niečo úplné iné pre nášho vnútorného človeka. Keď hľadíme na neviditeľné (2. K 4:18), z našich súžení sa stáva pec, v ktorej nás Boh obnovuje a získava „nám nesmiernu hojnosť večnej slávy“ (2. K 4:17).

Občas letmo zazrieme toho nového človeka, ktorého Boh prostredníctvom našich skúšok vlastnoručne vytvára. Ale to veľké odhalenie leží na opačnom brehu tohto života. Svätí Boží ľudia vchádzajú do rieky Jordán pokrytí vráskami a zničení; vychádzajú na opačnom brehu noví, aby už nikdy znova nezomreli. Až do onoho veľkého dňa nás bude Boh prispôsobovať pre život v našom večnom domove. Deň čo deň nás bude obnovovať.

Za rána a po nociach

Ako budeme odpovedať na takú neúnavnú lásku, takú dennodennú milosť? Môžeme zaujať postoj spolu so žalmistom a povedať: „Dobre je… za rána Tvoju milosť zvestovať a Tvoju vernosť po nociach“ (Ž 92:2–3). Každé ráno sa pozri dopredu a zapamätaj si: Boh mi dnes prejaví milosť. A každý večer sa za sebou obzri a vyhlás jeho vernosť.

Ak si v Kristovi, Boh ťa dnes bude niesť. Prejaví ti milosrdenstvo. Obnoví ťa. A keď príde zajtrajšok, urobí to opäť odznova.