Božia matematika: Ježiš + nič = všetko

Život v Duchu a Božia láska

Vyrastal som v zboroch, kde som si myslel, že evanjelium je iba pre ľudí mimo cirkvi. Považoval som ho za synonymum k evanjelizácii, tá však predstavuje len jednu časť evanjelia. Evanjelium je pre kresťanov. Neslúži iba na začatie kresťanského života. Je palivom, ktoré kresťanom pomáha pokračovať každý jeden deň.

Tento článok tvoria poznámky z konferencie Desiring God 2010.

Opierať sa budem o dvadsaťdva kázní na list Kolosenským z roku 2009. Všetko, o čom budem rozprávať, vychádza z listu Kolosenským.

Niektorí si myslia, že keď už sme raz zachránení a ospravedlnení, mali by sme sa pohnúť k hlbším teologickým otázkam. Pravdou však je, že sa nehýbeme od evanjelia, ale vnárame sa doň ešte hlbšie. Celý život kresťana a celá Biblia je o Ježišovi. Sám seba vnímam ako misionára, ktorý má s ďalšími ľuďmi pomôcť cirkvi znovu rozpoznať moc evanjelia.

V tejto téme sa venujem trom otázkam. Ak chceme v cirkvi vidieť obnovu, týkajúcu sa evanjelií, je veľmi dôležité, aby sme ich pochopili. Patrí k nim:

1. motivácia

2. identita

3. modlárstvo

1. Motivácia

Aj keď v cirkvi dnes o evanjeliu počúvame často, neustále sa stretávame s akýmsi strachom a obavami, pokiaľ ide o radikálny charakter milosti. Stále sa rozpráva o dvoch rovnakých nebezpečenstvách, ktorým sa musia kresťania vyhýbať, a to na jednej strane zákonníctvo a na druhej prílišné prestupovanie zákona. Ak sa príliš zameriame na milosť, privedie nás to k nedodržiavaniu zákona, takže aby sme ostali v rovnováhe, mali by sme sa sčasti pridržiavať milosti a sčasti zákona.

Ak k tejto otázke pristúpime týmto spôsobom, nebudeme schopní pochopiť evanjelium milosti v celej jeho radikálnej hĺbke a kráse. Aby sme sa vyjadrili teologicky presnejšie, čelíme jednému hlavnému nepriateľovi evanjelia, ktorým je zákonníctvo. Vyskytuje sa však v dvoch formách. Niektorí ľudia sa od evanjelia vzdialia a snažia sa zachrániť dodržiavaním pravidiel. Ide o zjavné zákonníctvo a ľahko ho aj odhalíme.

Iní sa však evanjeliu vzďaľujú a pokúšajú sa zachrániť porušovaním príkazov. Preto si robia, čo chcú. Tento druh zákonníctva je menej nápadný a ťažšie sa rozpoznáva.

Od Krista nás teda odlučujú dva zákony. Podľa jedného sa usilujeme dodržiavať pravidlá a zostávame tak nezávislí od Krista, podľa druhého sa snažíme oslobodiť od Ježiša tak, že sa staneme sami sebe zákonom. V oboch prípadoch sa pokúšame zachrániť sami. Stále konáme zákonnícky.

Myslím si, že robíme preto veľkú chybu, ak tento problém vnímame ako dve priekopy po oboch stranách cesty. Nejde o dva spôsoby, ako odpadnúť od kresťanského života. Je len jeden spôsob, má však dve formy. Najväčším klamstvom o milosti je, že je nebezpečná a treba ju preto držať pod kontrolou. Diabol nechce, aby sme verili, že milosť je v svojej podstate radikálna. Najväčšie klamstvo, ktorým nás chce oklamať, je, že milosť je nebezpečná, bez pravidiel a že ju musíme vyvažovať zdravou dávkou zákona.

Ak tomu veríme, znevažujeme zmysel evanjelia. Naším „Milosť áno, ale… “ dovoľujeme, aby sa nám do srdca vkrádalo moralizovanie.

Z času na čas musí každý rodič alebo pastor riešiť problémy s deťmi či členmi zboru, ktorí z rozličných dôvodov a rozličným spôsobom „vyvádzajú“. Aby situáciu zvládli, veľmi často usúdia, že najlepšie je stanoviť viac pravidiel. Chceme, aby neviazaní ľudia brali Boha vážne a poslúchali Jeho príkazy. Docieliť sa to však dá len jediným spôsobom, keď zakúsia Božie radikálne a bezpodmienečné prijatie hriešnikov.

Paradox rastu v evanjeliu je, že najposlušnejší sú nakoniec tí, čo si stále viac uvedomujú. že ich miesto pri Bohu nezávisí od ich poslušnosti, ale od Kristovej. Lepšie sa správajú tí, čo chápu, že ich vzťah s Bohom nie je založený na ich správaní, ale na Kristovom.

Keď vidíme, že sa ľudia správajú nemorálne, inštinktívne im chceme pristrihnúť krídla. Robíme však veľkú chybu, ak si myslíme, že zmeniť ľudské srdce sa dá pomocou pravidiel a príkazov. Zmena u nich nastane jedine vtedy, ak hlboko v srdci zažijú radikálnu Božiu milosť skrze Ježiša.

Znamená to, že ľudia potrebujú menej počúvať o tom, čo musíme robiť my pre Boha a viac o tom, čo Boh urobil pre nás.

Rozkazy sa bez vysvetlenia rovnajú nemožnosti. Ak prikazujeme bez toho, aby sme povedali, čo Boh pre nás urobil, vytvárame ľuďom neuskutočniteľné scenáre, ako majú žiť v dlhodobej poslušnosti. Ak nás poháňa čokoľvek menšie od evanjelia, nakoniec nám motor vypovie službu.

Dlhodobá poslušnosť motivovaná evanjeliom sa môže zrodiť len z viery v to, čo Kristus už vykonal, nie zo strachu z toho, čo musíme vykonať my. Inak dlho nevydrží.

Biblia jasne hovorí, že Boha neuspokojí akákoľvek poslušnosť. Chce iba jej určitý druh. Len sa zamyslime nad Kainom a Ábelom. Obaja Mu obetovali, no On prijal iba jednu obeť. Boh neprijíma skutky, ktoré vykonáme z inej poslušnosti, ako motivovanej evanjeliom. Takáto poslušnosť Mu nevzdáva úctu, neoslavuje Ho, ani nepreukazuje Jeho hodnotu. On o ňu nestojí. Chce poslušnosť motivovanú láskou pre to, čo pre nás vykonal.

Rovnako to funguje v rodičovstve. Môžem deti donútiť, aby ma počúvali zo strachu z dôsledkov, nebude to však trvať dlho. Ak chcem získať pravú poslušnosť, musím ísť hlbšie, než je strach alebo vina.

2. Identita

Svet vynakladá množstvo peňazí, aby nás zviedol k tomu, že svoju identitu nájdeme v niekom alebo niečom menšom, ako je Ježiš. Intenzívne nás pokúša, aby sme ju obmedzili na ľudské uznanie alebo osobné úspechy. Evanjelium nás však oslobodzuje a ukazuje nám, že naša identita nie je v niekom, kým sa musíme stať alebo v niečom, čo musíme urobiť. Je ukrytá v Kristovi.

Nemusíme sa celý život usilovať o získanie uznania, prijatia a lásky u ľudí. Táto neustála snaha zotročuje väčšinu z nás. Všetko, čo potrebujeme, smieme prijať od Ježiša prostredníctvom evanjelia. My to však hľadáme všade inde.

Keď som znovu objavil evanjelium, umožnilo mi pozerať na veci inak. Ježiš bol silný namiesto mňa, preto sa nemusím báť byť slabým. Ježiš zvíťazil namiesto mňa a ja môžem v slobode prehrať. A len keď vieš slobodne prehrávať, nebojíš sa žiť s bezhraničnou odvahou, rizikom a obetovaním.

Život nezvíťazí nad človekom, ktorému je jedno, či prehrá. Ak sa bojíš prehrávať, okolnosti zničia tvoju radosť a urobia z teba otroka. Ak si však v Kristovi, v Ňom je tvoja identita v bezpečí a ty sa nebojíš dať všetko, čo máš. Nemusíš si nič dokazovať, ani chrániť.

3. Modlárstvo

Najväčšou hrozbou evanjelia nie sú modly mimo cirkvi, ale v nej. Koľko času a úsilia vynakladáme, aby sme rozpoznali modly v spoločnosti, najnebezpečnejšie z nich sú však práve v cirkvi.

Dôvodom, prečo strácame radosť v trápení, nie sú zlé okolnosti, ale modlárstvo. Ide o ťažko rozpoznateľný problém, ktorý rozkladá náš duchovný život.

Modlárstvo súvisí s otázkou identity. Ťahá nás totiž k tomu, že vzhliadame k iným veciam — modlám — aby nám dali, čo chceme. Dôležitý je pre nás „Ježiš a… “ Nejde pritom len o hrozbu mimo cirkvi. Modlárstvo predstavuje vážny problém aj pre kresťanov a odpoveďou naň je evanjelium.

Aká vec je pre teba v prvom rade taká dôležitá, že ak by si ju stratil alebo sa jej musel zriecť, zničilo by ťa to? Čo je pre teba nespeňažiteľné? Od koho alebo čoho si najviac závislý a vďaka čomu máš pocit, že sa oplatí žiť? Ak to nie je Ježiš, ale čokoľvek iné, je to tvoja modla. Nemusí to byť zlá vec. Možno ide o tvoje deti alebo manželku. Je to možno dobrá vec, ktorá sa však stáva zlou, pretože jej pripisujeme väčšiu dôležitosť.

Bolesť, čo možno zažívaš, Boh používa, aby si prestal horúčkovito lipnúťnadobrých veciach, do ktorých si sa zaľúbil viac ako do Neho.