Budem nad Tebou rozjímať hneď zrána

Aj ty možno poznáš takúto hmlu. Kráľ Dávid ju poznal tiež. Túžil po tom, čo uvidí a pocíti, keď sa mraky konečne rozídu:

Ako tukom a olejom sa sýti moja duša, jasajúcimi perami Ťa chvália moje ústa, keď si na lôžku spomínam na Teba a v nočných bdeniach rozjímam o Tebe. (Ž 63:5–6)

Dávid nás učí, aby sme v hmle rozjímali, a to nielen o slovách, ale o Bohu samotnom — „na lôžku spomínam na Teba a… rozjímam o Tebe.“ Rozjímať znamená vysedávať s Bohom pri Písme pre dobro nášho srdca.

„Keď rozjímame nad Božím slovom, rozjímame nad samotným Bohom.“

Ak sa ponoríme do príbehu o odchode z Egypta, do zákonov v knihe Levitikus, do žalmov, do proroctiev, do evanjelií, do príbehov o začiatkoch cirkvi, do Pavlových listov, nerozjímame len nad slovami, ktoré práve čítame, ale nad Bohom, ktorý nám cez slová Biblie odhaľuje seba samého. Vidíme Ho v Jeho dokonalej sláve, načúvame Jeho nekonečnej múdrosti, zakúšame Jeho jedinečnú schopnosť uspokojiť ľudskú dušu.

Nevstávame skoro ráno len preto, aby sme študovali Boha a zlepšovali sa v sebadisciplíne. Vstávame skoro, aby sme sa stretli s Bohom. „Chcem uvažovať o nádhere Tvojej slávnej veleby, o Tvojich predivných činoch.“ (Ž 145:5) Keď si nachádzame čas na rozjímanie — či už skoro ráno, poobede alebo uprostred noci — čaká na nás sláva, vznešenosť, majestát. Čaká nás Boh.

Dôležitejší než spánok

Nočné bdenie, ktoré vo svojom žalme spomína Dávid, bol čas, keď stráž alebo hliadka dávala pozor, či sa neblíži nepriateľ. Bezpečnosť bola dôležitejšia ako spánok, preto sa niekto vzdal spánku a chránil zvyšok mesta.

Mnohí kresťania, najmä v západných krajinách, sa dnes už nemusia obávať, že ich v noci niekto napadne a zabije, no aj napriek tomu je vždy niečo dôležitejšie ako spánok. Žalmista hovorí:

Pred svitom vstávam; volám o pomoc; a dúfam v Tvoje slovo. Oči mi predbiehajú nočné stráže, aby som premýšľal o Tvojej reči. (Ž 119:147–148)

Hoci je oddych naozaj vzácny, žalmista si uvedomoval, že rozjímanie ho napĺňa a uspokojuje ešte viac. S radosťou sa vzdal spánku, aby získal viac času s Bohom.

Ak dlhodobo zanedbávame čas s Bohom v Jeho slove a v modlitbe, pretože milujeme spánok, naše srdcia sú zjavne rozladené. Spánok je dôležitý (Ž 127:2), ale nie je najdôležitejší. Jedlo je dôležité (1. Tim 4:4; 6:8), ale nie je najdôležitejšie. Manželstvo a rodina sú dôležité (Pr 18:22; Ž 127:3), ale nie sú najdôležitejšie. Spoločenstvo s Bohom — poznať Ho a užívať si Jeho prítomnosť v pokoji pri rozjímaní a modlitbách — to je dôležitejšie než čokoľvek, čo robíme, aj keď sa zdá, že všetko ostatné strašne súri a musíme sa ponáhľať.

Ak nám Boh neskoro v noci nedáva spánok alebo nás zobudí ešte pred východom slnka, možno je to práve preto, že niečo je dôležitejšie ako spánok. Boh veľmi dobre vie, kedy potrebujeme oddychovať a kedy potrebujeme rozjímať a modliť sa. Možno otvára naše oči skoro pred budíkom preto, aby nás potešil svojou vznešenosťou alebo chce počuť o bremenách, ktoré sme si so sebou vzali do postele.

Možno si myslíme, že nemôžeme spávať kvôli stresu, zlému tráveniu alebo iným problémom, ale možno je to milosť. Možno nás Pán Boh volá von z postele, aby nám dal niečo výživnejšie a uspokojujúcejšie ako spánok.

So sústredenou mysľou a zaľúbeným srdcom

Ak sme však stratili schopnosť sústrediť sa, rozjímanie nikdy nebudeme považovať za milosť. Internet nás vo väčšine prípadov nepovzbudzuje k dlhému premýšľaniu. Takmer každá webová stránka nás núti neustále klikať, presúvať sa, otvárať ďalšie okná a neustále hľadať niečo nové. Zriedkavo sa naozaj sústredíme na to, čo je práve pred nami. A to platí aj vtedy, keď k nám hovorí sám Boh.

„Spoločenstvo s Bohom je dôležitejšie než čokoľvek, čo robíme, aj keď sa zdá, že všetko ostatné strašne súri a musíme sa ponáhľať.”

Autor žalmu inde hovorí: „Rozmýšľam o Tvojich rozkazoch a hľadím na Tvoje chodníky.“ (Ž 119:15) Kedy si sa naposledy na niečo takto sústredil? Kedy si na niečo upieral zrak a odmietal sa pozrieť niekam inam (nie na upozornenia na sociálnych sieťach, nie na jedlo, nie na mimoriadne správy a ani na športové výsledky)? Ak sa nám radosť, ktorú opisujú žalmy, zdá cudzia či dokonca nedosiahnuteľná, môže to byť preto, že sme zo svojho života vyčlenili rozjímanie, prestali sme usilovne hľadať Boha. Stratili sme náš hlad po Bohu?

Rozjímanie nie je len o sústredenosti našej mysle, nie je to len o čítaní a rozmýšľaní bez toho, aby nás niečo rušilo. Skutočné hľadanie Boha poháňa vášnivá túžba, nie chladné dodržiavanie pravidiel. „Zdvihnem dlane k Tvojim príkazom, ktoré som si zamiloval, a budem rozmýšľať o Tvojich ustanoveniach.“ (Ž 119:48) Rozjímanie je sústredená a hĺbavá činnosť, no zároveň je to vášnivá láska či zaľúbenie. „Blahoslavený muž, ktorý… v zákone Hospodinovom má záľubu, o Jeho zákone rozjíma dňom-nocou.“ (Ž 1:1–2)

Ťažké rána

Zdá sa, že rozjímanie si vyžaduje tiché, ničím nerušené rána, keď všetko ide podľa plánov — také „normálne“ dni. Avšak len málokto reálne pozná takéto tiché a ničím nerušené rána. Sme zvyknutí na rána plné zmätku a nepredpokladaných situácií. Nezvyčajné ráno je pre nás normálne ráno. Robíme si plány, kupujeme noviny, nastavujeme budíky a takto stále dookola. Máme vždy menej času, ako sme si mysleli, že budeme mať, alebo napokon nemáme vôbec žiadny čas. Niekto nás nečakane potrebuje. Zrazu dokonale rozumieme, prečo si Dávid na stíšenie vyberal nočné hodiny, keď všetci ostatní spali.

Počas niektorých dní či období nášho života si nájdeme vhodný čas na rozjímanie jednoducho, niekedy to bude zas zložitejšie. Biblia nám však hovorí, že nemôžeme čakať na ten vhodnejší deň či vhodnejšie obdobie. Pravdou je, že rozjímanie je omnoho vzácnejšie v čase, keď sa ocitáme v nevhodných okolnostiach. Uprostred problémov a zápasov žalmista hovorí: „Hoc zasadajú kniežatá a proti mne sa radia, Tvoj sluha premýšľa o Tvojich nariadeniach.“ (Ž 119:23) Dávid bol mimo domova, obklopený nepriateľmi, hrozilo mu množstvo nebezpečenstiev, no aj napriek tomu sa nevzdal rozjímania. V jednom žalme za druhým hovorí o tom, ako bol nútený všetko opustiť, ale nikdy neustal v modlitbe a rozjímaní so sústredenou mysľou a zaľúbeným srdcom.

Nie si sám

Keď sa zajtra skoro ráno zobudíš na ranné stíšenie v Božom slove, Boh sa tam chce s tebou stretnúť. Nielen preto, aby si Mu lepšie rozumel a obdivoval Ho, ale aby ti pomohol rozumieť Mu a obdivovať Ho. Pavol hovorí svojmu učeníkovi Timotejovi: „Uvažuj o tom, čo hovorím. Pán ti dá porozumieť všetkému.“ (2. Tim 2:7) Skutočné rozjímanie nás učí nespoliehať sa len na samých seba, pretože Božia múdrosť privádza do rozpakov aj najmúdrejších ľudí na tomto svete, ak nepoznajú milosť.

„Keď si otvoríš Bibliu, odlož nabok svoju túžbu byť neustále silný, múdry a nezávislý.”

Keď si otvoríš Bibliu, odlož nabok svoju túžbu byť neustále silný, múdry a nezávislý. Modli sa spolu so žalmistom: „Daj mi pochopiť cestu Tvojich rozkazov a budem premýšľať o Tvojich divných skutkoch.“ (Ž 119:27) Prinášame Mu sústredenú myseľ, zaľúbené srdce a závislosť od modlitieb a On nám dáva porozumenie — útechu a uzdravenie pre naše rany, víťazstvo nad hriechom, s ktorým bojujeme, pochopenie zložitých vzťahov či situácií, a najmä úžas, v ktorom stojíme, keď znova uzrieme Jeho krásu.

Keď sa Boh stane súčasťou nášho stíšenia a rozjímania, spolu s Robertom Murrayom McCheynom budeme môcť povedať: „Vstávajúc skoro, aby som hľadal Pána, našiel som Toho, ktorého miluje moja duša. Azda je niekto, kto by kvôli takej spoločnosti nevstal?“ Boh sedí vedľa nás, keď si čítame Bibliu, a zároveň je v nás, lebo máme Ducha Svätého. Keď rozjímame nad Bohom s Bohom, Ten, ktorého milujú naše duše rozjíma za nás a skrze nás, a ukazuje nám seba tak, ako by sme Ho sami nikdy nemohli vidieť.