Daj svoje modlitby na kopu pred Boha

Dávid vraví: „ Keďže Boh je ku mne láskavý, všetci ma verne nasledujte; bude láskavý k nám všetkým. Sám som to prežil, preto vám môžem dobre poradiť.“  Nech Saul, pápež, cisár, kráľ, knieža aj všetci ostatní zúria — neboj sa. Dúfaj v Boha. On ťa nesklame.

Opakujem, nech sa Saul, pápež, cisár, kráľ, knieža i všetci ostatní usmievajú, chlácholia ťa a sľubujú — nedúfaj v nich a nespoliehaj sa na nich. Ich telo i srdce je nestále. Telo ochabne a srdce sa rýchlo zmení. Boh zostáva nemenný, takže sa na Neho dá spoľahnúť v dobrom i v zlom.

Ak ti niečo chýba, pozri, tu je dobrá rada: „Vylievajte si pred Ním srdce“; prines pred Neho svoj nárek; nič neskrývaj. Nech je to čokoľvek, len to daj pred Neho na veľkú kopu, ako keby si úplne otvoril srdce dobrému priateľovi. On si to rád vypočuje a ochotne poskytne pomoc i radu. Nehanbi sa pred Ním. Nemysli si, že je nejaká žiadosť nad Jeho sily, alebo že žiadaš priveľa. Hovor s dôverou, aj keby toho boli tony slov. Dostaň všetko zo seba von. Boh je väčší a tiež chce a môže urobiť viac, než je náš nedostatok. Neprichádzaj len s omrvinkami, Boh nie je človek, od ktorého by sme mohli žiadať priveľa. Čím viac žiadaš, tým radšej ťa počúva. Len to všetko vylej von; nerozstrekuj iba kvapôčky. Lebo On ti tiež nedá len pár kvapiek, ale zaplaví ťa. „Boh je naše útočisko“ — len Boh sám je naším útočiskom. Lebo ktokoľvek iný je príliš bezvýznamný na to, aby nás mohol nechať pred sebou vylievať naše srdcia.

Ak by som zo svojho srdca vylial pred vládcom jedinú kvapku, on sám by sa stal bedárom, lebo by nevedel uspokojiť jedinú kvapku mojich potrieb. Prečo by som potom mal naňho čakať, alebo uňho hľadať útočisko, ak si môžem nepretržite vylievať celé svoje srdce? Skutočne, človek je nič!