Ďalšie skvelé knihy o rodičovstve

Za posledné dva roky realita života v pandémii predstavuje pre rodičov obrovskú výzvu. V tom lepšom prípade zaťažili rodinný rytmus a rutinu rúška, testovanie, online výučba a obmedzená starostlivosť o deti. V tom horšom prípade si COVID vyžiadal životy našich blízkych, čo vyburcovalo naše deti k bdelosti, pretože smútia a zápasia s otázkami, ktoré zasahujú do podstaty ich viery: Prečo Boh dopustil pandémiu? Prečo nezachránil môjho blízkeho? Je Boh naozaj dobrý?

Takéto otázky sú pre vieru našich detí také dôležité, že sa rodičia môžu zmietať pod tlakom, ako na nich odpovedať. V takýchto chvíľach sa môžeme najprv a vždy obrátiť na Písmo, ktoré celé vdýchol Boh a je užitočné na vyučovanie (2. Tim 3:16). Keď sa počas pandémie vynorili ich vlastné otázky, hlboký ponor do knihy Jób pomohol mojim deťom oceniť to, že Boh všetko koná pre dobro tých, ktorí ho milujú (R 8:28), aj keď nedokážeme pochopiť jeho konkrétne plány. Bola som Bohu vďačná za to, ako jeho slovo viedlo naše deti v ťažkých chvíľach a ukotvilo ich v búrke.

A medzi ťažkými chvíľami som bola vďačná aj za iný dar, oveľa menej vážny, ktorý však odráža pravdy, ktoré moje deti čítajú v Písme: za hobita, ktorého dobrodružstvá v Stredozemi pri každom čítaní ukazujú našim deťom späť na Božie slovo.

Dar príbehov

Žiadna fikcia nemôže nahradiť Božie slovo. V týchto zvláštnych časoch však správne príbehy — tie, ktoré tlieskali dobru tvárou v tvár hrôze, boli plné nádeje a oslavovali spravodlivosť, pravdu a krásu (F 4:8) — môžu pomôcť nasmerovať naše deti k jedinému skutočnému Príbehu: Kristus bol pre nás ukrižovaný a vzkriesený.

„Správne príbehy môžu pomôcť nasmerovať naše deti k jedinému skutočnému Príbehu: Kristus bol pre nás ukrižovaný a vzkriesený.“

Prvýkrát som silu veľkých príbehov, ktoré obohacujú naše evanjeliové vyučovanie, zazrela pri čítaní knihy Spoločenstvo prsteňa s mojimi deťmi. Môj syn a dcéra zajedali arašidové maslo a želé, zatiaľ čo Frodo a jeho spoločníci utekali cez most Khazad-dúm. Keď sa Gandalf otočil, aby čelil Balrogovi, moje deti sa zastavili uprostred jedla a uchvátene sa naklonili. Most povolil, moje deti sa naklonili ešte viac. Vtom sa Balrogov bič obtočil okolo Gandalfovho členka. Milovaný čarodejník vyzval spoločenstvo, aby sa zachránilo, a potom spadol do priepasti.

Zastavila som sa a ostražito som si prezerala svoje deti. Nakoniec sa ozval môj syn: „Myslím, že sa obetoval pre ostatných, mami,“ povedal. „Tak ako Ježiš za nás.“

Odvtedy sa počas nášho čítania nahlas vystriedali desiatky podobných momentov. Skrátená verzia Olivera Twista vyvolala komentáre o tom, že sme stvorení na Boží obraz (1. M 1:26), máme milovať svojich blížnych ako seba samých (Mt 22:36–40) a máme prejavovať súcit s chudobnými (Zach 7:10). Prsteň moci v Pánovi prsteňov inšpiroval k rozhovorom o hriechu, o tom, ako nás zvádza a potom zotročuje, a o tom, ako zaťažuje Froda rovnako ako Kristiána zaťažuje jeho batoh v knihe Cesta pútnika.

Keď sme na gauči čítali Dobrodružstvá lode Ranný pútnik, moje malé dievčatko sa medzi papaním krekrov usmievalo, keď sa na oblohe objavil žiarivý albatros, ktorý Lucy Pevensieovú vyviedol z nebezpečenstva. Keď zaznel Aslanov hlas: „Odvahu, drahá,“ moja dcéra poznamenala: „Je to niečo ako zjavenie Ducha Svätého.“ Utrela som si slzy.

J. R. R. Tolkien veril, že takéto momenty v rozprávaniach nastávajú preto, lebo v tých najlepších príbehoch rezonuje evanjeliová pravda. Vo svojej eseji O rozprávkových príbehoch píše nasledovné:

„Zvláštnu vlastnosť ,radostiʻ v úspešnej fantasy literatúre možno teda vysvetliť ako náhly záblesk základnej reality alebo pravdy… Môže to byť vzdialený záblesk alebo ozvena evanjelia v reálnom svete.“ (str. 77–78)

Inými slovami, dobré príbehy nás tešia, pretože odrážajú skutočný príbeh — kresťanský — a ukazujú nám nádej na šťastný koniec: naše prijatie za Božie deti prostredníctvom Kristovej smrti a zmŕtvychvstania.

Ako môžeme tieto radosti a zázraky žať pre naše deti? Ako čo najlepšie využiť čas čítania a nasmerovať ich k skutočnému šťastnému koncu?

Najprv im dajte Písmo

Skutočnosť, že Tolkien má obrovskú sekulárnu základňu fanúšikov, ilustruje, že samotné veľké príbehy nás nemôžu poučiť o evanjeliu. Príbehy môžu oživiť predstavivosť a rozdúchať iskry detského chápania — ale tieto iskry musíme najprv zapáliť. Skvelé príbehy poukážu na evanjelium len vtedy, ak naše deti najprv spoznajú Božie slovo.

„Skvelé príbehy poukážu na evanjelium len vtedy, ak naše deti najprv spoznajú Božie slovo.“

Biblia jasne hovorí, že dni našich detí máme naplniť Písmom a nechať ho preniknúť do každého okamihu, keď kráčame po ceste, chystáme sa spať a vstávame (5. M 6:6–7). Má preniknúť do toho, čo s nimi čítame, na čom sa smejeme, o čo sa delíme. Biblia informuje o tom, ako žijeme, nielen počas pobožností, ale v každom okamihu nášho dňa.

Učte svoje deti, že Božie slovo je lampou pre ich nohy a svetlom na ich ceste (Ž 119:105). Potom im pomôžte vnímať záblesky jeho pravdy prostredníctvom príbehov.

Vyberte najlepšie príbehy

Ako rozoznáme, či príbeh, ktorý čítame s deťmi, odráža svet alebo toho, ktorý nad svetom zvíťazil? Pomôcť nám môžu Pavlove slová o rozlišovaní:

„Napokon premýšľajte, bratia, o všetkom, čo je pravdivé, čo čestné, čo spravodlivé, čo čisté, čo ľúbezné, čo príjemné, o všetkom, čo je cnostné a čo chválitebné.“ (F 4:8)

Hľadajte knihy, ktorých stránky sú plné pravdy, čistoty a krásy. Pedagogička Charlotte Masonová označila „živé knihy“ za potravu pre detskú myseľ a takúto literatúru opísala ako „vhodné a krásne vyjadrenie inšpiratívnych myšlienok a obrazov života“ (Rodičia a deti, str. 263). Vyhľadávajte také knihy, ktoré s pokorou skúmajú našu hriešnu prirodzenosť, s úctou poukazujú na našu nádej v Kristovi a zdôrazňujú víťazstvo dobra nad zlom. Ak si nie ste istí, stránky ako The Read-Aloud Revival (Oživenie čítania nahlas) ponúkajú užitočné zoznamy a recenzie kníh.

Sústreďte sa na témy evanjelia

Pri čítaní s deťmi si všímajte biblické témy. V každom príbehu hľadajte vykupiteľský príbeh — vývoj postavy alebo dejovú líniu, ktorá poukazuje na naše spasenie v Kristovi. Nasledujúci stručný zoznam obsahuje niekoľko príkladov takýchto príbehov:

Lev, šatník a čarodejnica: Aslan obetuje svoj život, aby zachránil Edmunda

Dobrodružstvá lode Ranný pútnik: Aslan zachraňuje Eustacha pred jeho osudom draka

Spoločenstvo prsteňa: Gandalf obetuje svoj život za spoločenstvo

Návrat kráľa: Aragorn sa vracia, aby vládol novému kráľovstvu

Hoci tieto príklady odrážajú diela kresťanských autorov, aj iná literatúra môže byť poučná, ak k nej pristupujeme s rozvahou. Shakespearove tragédie živo zobrazujú ničivú silu hriechu. Dickens nás podnecuje k súcitu s chudobnými, vdovami a sirotami (5. M 10:18; James 1:27). Cvrček v New Yorku a Šarlotina pavučinka zdôrazňujú lásku k blížnemu a nádej v zúfalstve. A Robinson Crusoe a Švajčiarska rodina Robinsonovcov (čítali sme skrátené verzie) ilustrujú Božiu vernosť a zaopatrenie.

Dokonca aj zloduchovia z gréckej mytológie môžu ponúknuť poučné momenty: keď otvorene diskutujeme o brutalite a lascívnosti boha Dia, falošné božstvo vädne pred majestátom, milosrdenstvom a svätosťou jediného pravého Boha.

Za hranicami konca

Veľké príbehy zanechávajú v srdci a mysli stopy, ktoré pretrvávajú aj dlho po tom, čo skončili. Príbehy nás formujú a zanechávajú stopy, ktoré nikdy nezmiznú. A keď sa kresťanské témy prepletajú príbehmi ako trblietavé nitky, tieto stopy poukazujú našim deťom na nádej, ktorá pretrváva aj tvárou v tvár najhlbšej temnote. Tie najlepšie príbehy nám ukazujú na jediný pravý Príbeh, najväčší Príbeh zo všetkých. Najlepšie príbehy ukazujú na Krista.

A koniec jeho Príbehu je dokonalý. Nikdy nesklame. Tečie ako chladivý prúd živej vody a uvádza nás do večného života. Kráľ, ten, ktorý niesol naše bremená (Iz 53:4), sa vráti. Prekliaty prsteň zhorí. A na tomto konci, najväčšom zo všetkých šťastných koncov, budeme navždy prebývať v Pánovom dome (Ž 23:6).