Do tmy na svet

Narodil sa, dostal telo, no nevznikol vtedy. Existoval skôr, ako bol počatý. Existoval skôr, ako vznikol svet (J 17:5). Každá existencia, viditeľná či neviditeľná, povstala v Ňom a skrze Neho (J 1:3; Kol 1:16), a to vrátane:

• Jeho ľudskej DNA, ktorá určila úlohu každej bunky v procese tvorenia Jeho tela a mozgu;
• krvi Jeho matky a plodovej vody, v ktorej sa vlnili Jeho pekné tmavé vlasy;
• Moorovho reflexu, ktorý Ho budil a nútil plakať;
• tkaniny, z ktorej boli plienky, do ktorých zavinuli Jeho drobné rúčky a nôžky;
• stromov, z ktorých bolo drevo na jasličky, do ktorých ho uložili;
• vyčerpanej a ubolenej mladej matky spiacej po Jeho boku, ktorá Ho priviedla na svet;
• unaveného a pozorného mladého muža prikladajúceho do ohňa, so zmesou obdivu, rešpektu a strachu v srdci, ktorého neskôr volal „otec“;
• vyľakaných pastierov smerujúcich k Nemu z polí;
• anjelov, ktorí rozžiarili betlehemskú oblohu zvesťou obrovskej radosti;
• zvláštnej hviezdy, ktorá viedla neznámych perzských astrológov, aby Mu vzdali úctu.

Ako tam tak ležal, vzhľadom podobný všetkým židovským chlapčekom, čo sa v tú noc narodili, bol „obrazom neviditeľného Boha“ (Kol 1:15). Kým Jeho ľudská prirodzenosť tíško spala, v Jeho božskej prirodzenosti malo všetko spolu v Ňom svoje bytie (Kol 1:17).

Prišiel do tmy

Boží Syn prišiel na svet, lebo Boh Otec tak miloval hynúci ľud obývajúci prekliatu planétu, ktorá leží v moci satana (J 3:16; 1. J 5:19). My ľudia sme hynuli, pretože sme odmietli Otca, vzbúrili sa proti Nemu, a tým odmietli aj Syna a Ducha Svätého.

Odmietnutím nášho svätého trojjediného Stvoriteľa sme sa stali synmi a dcérami neposlušnosti, nasledovali sme prúd tohto sveta a knieža mocností vzduchu, žili sme podľa žiadostí svojho tela a vykonávali vôľu tela a myšlienok, stali sme sa od prírody deťmi hnevu odsúdenými na večnú skazu (Ef 2:2–3; 2. Tes 1:9).

Ale Boh

Ale Boh… Ale Boh Otec, bohatý na zmilovanie, pre svoju lásku, ktorá je taká veľká, až sa vymyká všetkým našim predstavám, hoci sme boli mŕtvi v prestúpeniach voči Nemu, poslal svojho jediného Syna, ktorého nekonečne miloval, na tento skazený svet, aby nás zachránil od večnej duchovnej smrti a dal nám večný život (Ef 2:4–5).

A Syn tak miloval Otca a nás, ktorých sám stvoril, že sa ponížil a stal sa človekom, aby zobral na seba naše hriechy a odniesol ich na kríž, aby sme nezahynuli, ale mali večný život (F 2:7–8; J 1:14; 1. Pt 2:24; J 3:16).

Syn prišiel, aby nás dokonale spasil, pretože spolu s Otcom veľmi túžil, aby sme s Ním boli navždy, videli Jeho božskú slávu, a mohli tak zažívať sýtosť radosti a večnú blaženosť. Boli sme totiž stvorení tak, že len v Jeho prítomnosti a sláve sme maximálne spokojní (Žid 7:25; J 17:24; Ž 16:11). V budúcich vekoch, keď sa úplne pominie údolie temnoty, keď Ježiš zotrie z našich očí každú slzu a smrť už viac nebude, ani smútok, ani plač, ani bolesť už nebude, Boh nám vo svojej dobrote k nám v Kristovi Ježišovi preukáže nesmierne bohatstvo svojej milosti (Ef 2:7; Zjav 21:4).

Poďme, radostne plesajme

Preto Boží Syn prišiel na tento svet.

• Preto sa narodil úplne jednoduchým ľuďom.
• Preto boli jasle pre zvieratá Jeho prvou postieľkou.
• Preto Ho ako prví chválili pastieri.
• Preto Ho mohli oslavovať aj pohania.
• Preto vyrastal v Nazarete.
• Preto Ho Jeho vlastní neprijali (J 1:11).
• Preto aj napriek tomu že hlásal evanjelium plné milosti, uzdravoval chorých, vyháňal démonov a kriesil mŕtvych, Ho napokon zradil blízky priateľ, opustili Ho všetci ostatní priatelia, neprávom Ho obvinili náboženskí vodcovia, bol vydaný do rúk pohanským utláčateľom a kruto ukrižovaný tým najpotupnejším spôsobom.

A preto na tretí deň vstal z mŕtvych.

Boží Syn prišiel na svet, aby zobral na seba všetky previnenia synov a dcér hriešnej neposlušnosti. V Ňom sme hodní stať sa Božími synmi a dcérami a mať spolu s Ním, prvorodeným Synom, účasť na každom duchovnom požehnaní Jeho večného, nekonečného a slávneho dedičstva (Kol 1:12, 18; Ef 1:3–6).

Poď. Poď a zanechaj všetok vianočný chaos, zmätok, zhon a neporiadok. Poď k jednoduchým jasliam, ku krutému krížu a k prázdnej hrobke. Poď a nanovo prijmi zvesť veľkej radosti, ktorá je všetkým ľuďom (L 2:10), že Boží Syn, Ježiš Kristus, zmaril diablove skutky (1. J 3:8; Žid 2:14), že zničil otroctvo hriechu  (R 6:17–18) a že ak v Neho uveríš, dostaneš dar večného života (R 6:23; J 3:16).

„Ó, kresťania, poďme, radostne plesajme a postojme pri jasliach v Betleheme.“