„Dokonané“

Na prvý Veľký piatok sa na kopci za jeruzalemskými hradbami zhromaždili zástupy a sledovali, ako na kríži visí Ježiš.

Farizeji videli, ako človek, ktorý sa búril a rúhal, konečne čelí Božiemu súdu. Vojaci videli obyčajného zločinca, ako uviazol medzi dvoma zlodejmi. Pilát videl nevinného muža, ktorého popravili nespravodlivo. Učeníci videli svojho Pána, ako zomiera mimo svojho kráľovstva.

Nik v dave však nevidel to, čo videl Ježiš. Keď sa Boží Syn rozhliadol z osamelej výšky Golgoty, videl, že splnil svoju úlohu, dokončil svoje dielo, naplnil vôľu svojho Otca. Keď ho v rukách tlačili klince, tiekla z neho krv a takmer už prestal dýchať, naznačil pravdivý príbeh kríža: „Dokonané!“ (J 19:30)

Je dokonané: zákon je naplnený, diabol je odzbrojený, kalich hnevu je vypitý až do dna, a hriešnici sú zachránení.

Zákon je naplnený

Keď prišiel náš Pán, aby prebýval medzi nami, začal napĺňať staroveké proroctvo a povedal:

„Ajhľa, prichádzam. Vo zvitku knihy mi je predpísané. Rád splním Tvoju vôľu, Bože môj, a Tvoj zákon v hĺbke srdca nosím.“ (Ž 40:8–9; Žid 10:5–7)

Od betlehemskej kolísky až po kríž na Kalvárii bolo Ježišovým pokrmom konať vôľu svojho Otca (J 4:34). Hoci bol „podobne pokúšaný vo všetkom“ (Žid 4:15), jeho vieru neotriasla žiadna neviera, jeho spokojnosť neskalila žiadna závisť, jeho dušu neznečistilo žiadne sebectvo. Zo všetkých mužov a žien narodených pod zákonom, on jediný miloval Pána, svojho Boha dokonale celým svojím srdcom, dušou, mysľou a silou (5. M 6:5). On jediný kráčal po zemi bez toho, aby padol čo len raz.

„Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov,“ povedal Ježiš svojim učeníkom. „Neprišiel som zrušiť, ale naplniť“ (Mt 5:17). A on to urobil. V Ježišovi sen každého proroka nadobudol slávnu podobu; každý staroveký prísľub našiel svoje konečné Áno; každý tieň zákona sa dostal na svetlo. Dokonca aj v jeho poslednej hodine zostalo jeho odhodlanie neochvejné: „Musí sa naplniť pri mne, čo je napísané“ (L 22:37).

Bez toho, aby sa stratilo jediné písmenko, a keď sa naplnila každá čiaročka, pozrel sa na zákon a povedal: „Je dokonané.“

Diabol je odzbrojený

Prísľub o diablovej záhube siaha späť až na začiatok. Tam, kde sa končila záhrada Eden, Boh slávnostne sľúbil, že jedného dňa porodí dcéra Evy väčšieho Adama, premožiteľa, ktorý nebude počúvať hada, ale zabije ho (1. M 3:15). Počul to každý démon — a triasol sa (Mt 8:29).

Keď Ježiš nakoniec prišiel, zjavil sa, ako bolo prisľúbené, „aby maril diablove skutky“ (1. J 3:8). Otvoril oči, ktoré predtým satan oslepil (L 4:18); narovnal chrbty, ktoré predtým zhrbil (L 13:10–16); prepustil na slobodu otrokov, ktorých diabol v minulosti zajal (L 4:18). A vtedy, keď prišla Ježišova posledná hodina, tá istá hodina, ktorá patrila moci temna (L 22:53), bol diabol porazený.

Tak, ako bol Ježiš pripútaný ku krížu, tak spútal silného muža a olúpil ho o jeho tovar (Mt 12:29). Ako bol Ježiš vyhnaný z Jeruzalema, tak on vyhnal satana z jeho kráľovstva (J 12:31). Ako klince prenikli Ježišovými nohami, tak on prerazil svojou nohou hlavu hada (1. M 3:15). A tak, ako bol Ježiš pred všetkými vyzdvihnutý, tak on vystavil diabla verejnej hanbe (Kol 2:15).

Keď sa hodina tmy skončila, Ježiš videl pod svojou pätou rozdrvenú lebku, a povedal: „Je dokonané.“

Kalich je vypitý do dna

Počas celej Ježišovej služby visel nad jeho dušou tieň. Tma nepochádzala zo zákona, ten bol pre neho potešením (Ž 40:9), ani od diabla, ktorý na neho nemal žiaden nárok (J 14:30). Nie, ten tieň vrhalo čosi iné, čosi, čo ho naplnilo takmer neopísateľným zármutkom: kalich Božieho hnevu.

Žiadna iná myšlienka nespôsobovala nášmu Spasiteľovi také muky: „Ako je mi úzko!“ zvolal na ceste do Jeruzalema (L 12:50, ekumen. preklad). „Teraz je moja duša znepokojená,“ povedal, keď sa priblížila jeho posledná hodina (J 12:27, Botekov preklad). V Getsemanskej záhrade sa pohrúžil do tmavších hlbín: „Začal sa desiť a cítiť úzkosť a povedal im: Veľmi smutná je mi duša, až na smrť“ (Mk 14:33, 34). Prosil, či je nejako možné, aby ten kalich bol odstránený (Mt 26:39), a v tichu počul odpoveď svojho Otca. A tak, kvôli radosti, ktorá ho čakala, vystrel svoju ruku a zovrel obávaný kalich.

Keď Ježiš na kríži začal piť, nebo sa zachvelo; uniklo denné svetlo (Mt 27:45). Napriek tomu priložil svoje ústa ku kalichu. Pil pohlcujúci oheň súdu, vonkajšiu tmu všemohúceho hnevu, nekonečnú priepasť Božieho hnevu namiereného na hriech. Pil, pil, a pil, až kým nedopil aj poslednú kvapku na dne.

Keď sa minula takmer všetka jeho sila, Ježiš odložil nabok prázdny kalich a povedal: „Je dokonané.“

Hriešnici sú zachránení

Približne sedem storočí predtým, ako Ježiš vyslovil svoje posledné slová, prorok Izaiáš o ňom povedal: „Po útrapách svojho života uvidí svetlo, nájde uspokojenie“ (Iz 53:11, ekumen. preklad). Aké svetlo malo uspokojiť Ježišovu dušu, keď dokončí svoje dielo na kríži? Izaiáš pokračuje:

„Svojím poznaním môj spravodlivý sluha dá spravodlivosť mnohým a ich neprávosti sám vezme na seba.“ (Iz 53:11)

Ježiša neuspokojil len naplnený zákon, odzbrojený diabol a kalich vypitý až do dna, ale aj zachránení hriešnici. On prišiel, aby mnohých synov priviedol do slávy (Žid 2:10), a pohľad na toto veľké množstvo ľudí, ktorí našli svoj domov v dome jeho Otca, uspokojil nášho umierajúceho Spasiteľa.

Na kríži dokončil Ježiš všetko potrebné, aby jeho ľud mohol byť s ním naveky. Ženích dal seba samého za svoju nevestu, aby mohla byť nepoškvrnená a oslnivo krásna (Ef 5:25–27). Pastier položil svoj život za ovce, aby mohli bezpečne bývať v jeho ohrade (J 10:11). Kňaz obetoval seba samého na oltári, aby každý, kto je prikrytý jeho krvou, smel sa k nemu priblížiť na Najsvätejšom mieste (Žid 7:27).

Keď Ježišova duša prežívala muky, uvidel svoj ľud odetý do jeho vlastnej spravodlivosti, a s uspokojením povedal: „Je dokonané.“

Začíname na území, kde sa rozhodujúci boj už skončil

Keď v tento Veľký piatok opäť stojíte pod Ježišovým krížom, čo tam vidíte? Vidíte tam dokonané dielo Spasiteľa, a s radosťou prijímate Otcovu priazeň? Alebo tam vidíte dielo, ktoré je takmer dokonané?

Mnohí z nás, ktorí na Veľký piatok spievajú o zázrakoch kríža, už nasledujúci deň žijú tak, akoby najprv museli pridať určitú mieru poslušnosti a dobrých pocitov, aby sa mohli tešiť z toho, čo Kristus dokonal. No k dokončenému dielu už nemôžeme nič pridať. K tomu, čo bolo skompletizované, nemôžeme už ničím prispieť. Môžeme len vystrieť ruku viery a pokorne, radostne to prijať.

Samozrejme, že stále máme pred sebou beh, ktorý treba bežať, diabla, ktorému treba odolávať, dobré skutky, v ktorých treba chodiť, a svätosť, o ktorú sa treba usilovať. Ale začíname na území, kde sa rozhodujúci boj už skončil. Ešte predtým, než akékoľvek Božie dieťa vstane, aby prečítalo jediný verš, v modlitbe vyslovilo jedinú prosbu, či pocítilo jedinú zbožnú emóciu, prebúdzame sa s tým, že sme chránení slovami: „Je dokonané.“ A keď svoj deň začíname na Kalvárii, nachádzame silu, aby sme svoj beh bežali so slobodou, diablovi odolávali tým, že sa mu vzoprieme, aby sme zanietene kráčali v dobrých skutkoch a s radosťou sa usilovali o svätosť.

Spievajte, teda, v tento Veľký piatok, slová nášho umierajúceho Spasiteľa: „Je dokonané.“ A keď nastane zajtrajší deň, v tejto piesni opäť pokračujte.