Druhý pohľad na Kvetnú nedeľu

Výsledkom je, že vo väčšine prípadov vnímame hnev ako negatívnu vec. Ale povedal by som, že hnev môže byť dobrá vec dokonca aj pre kresťana. Boli časy, keď bol nahnevaný aj samotný Ježiš Kristus a je to niekto, koho chceme vo všetkých smeroch napodobňovať.

Mňa osobne zaujíma, čo hnevá Boha. Tiež ma zaujíma, čo Ho zarmucuje, pretože nechcem spôsobovať hnev ani smútok v srdci Boha.

Tento víkend oslavujeme Kvetnú nedeľu. Je to deň, ktorý si vo všeobecnosti spájame s oslavou, radosťou a šťastím, keď si spomíname na to, ako prestierali pred Ježiša palmové ratolesti, keď triumfálne vstúpil do Jeruzalema.

Bol to však aj deň, keď Ježiš vyjadril hnev aj smútok, pretože veci neboli také, aké mali byť.

Medzi zástupmi (a do určitej miery dokonca aj medzi učeníkmi) panoval pocit, že Ježiš zavolá, poverí, a vtedy a tam nastolí kráľovstvo Božie.

V dôsledku toho začalo narastať vzrušenie, keď ľudia počuli, že Ježiš prichádza do Jeruzalema. Mesto sa hemžilo pútnikmi, ktorý prišli na návštevu kvôli Pasche a meno Ježiš mal každý na perách. Jeho popularita narástla na zatiaľ najvyššiu úroveň.

A keď sa na oslíkovi dostal do mesta, začala sa oslava.

Prišla Jeho hodina

Jazda do Jeruzalema na chrbte osliatka rozhodne pútala pozornosť, pretože mala veľký symbolický význam pre Rimanov aj Židov. Keď sa Rimania vrátili z bitky, generál išiel do mesta v triumfálnom sprievode a vyhlásil sa za dobyvateľa. V mysliach Rimanov robil Kristus to isté.

Ale Židia, ktorí poznali Písmo, rozoznali, že ide o naplnenie mesiášskeho proroctva: „Preveľmi jasaj, dcéra Sion, zvučne plesaj, dcéra Jeruzalem! Ajhľa, tvoj kráľ prichádza k tebe spravodlivý a plný spásy, pokorný, sediac na oslovi, na osliatku, na mláďati oslice“ (Zach 9:9).

Ježiš sa z väčšej časti držal v úzadí. Iste, otvoril svoje srdce učeníkom. Ale keď ho zástupy chceli urobiť kráľom, odolal. A často hovoril, že ešte neprišla Jeho hodina. Hovoril o hodine zrady, zatknutia, ukrižovania a vzkriesenia.

Ale teraz prišla Jeho hodina. A zámerne robil niečo, aby prinútil autority konať. Chcel urobiť niečo dramatické, niečo, čo by upútalo pozornosť ľudí, niečo, čím by povedal: „Dobre, poďme! Som pripravený!“

Vidíte, Ježiš mal úplnú kontrolu nad okolnosťami okolo Neho. Nešiel na kríž ako obeť, ale ako víťaz. Nie je to tak, že na Kvetnú nedeľu bolo všetko v poriadku a potom sa to zrazu pokazilo. Všetko šlo podľa plánu — božského plánu.

A Ježiš, aj keď to šokovalo všetkých, ktorí ho pozorovali, plakal. Keďže je Bohom, poznal budúcnosť. Vedel, že Jeruzalem bude o 40 rokov čeliť úplnému zničeniu. V roku 70 po Kr. Titus a rímske légie napochodovali do Jeruzalema a zabili viac ako 600 000 Židov. Ich milovaný chrám bol spálený do tla a rozobraný kameň po kameni, čím sa v ten deň presne splnilo Ježišovo proroctvo (pozri L 19:42–44).

Áno, Ježiš bol smutný. Ale tiež sa hneval. Lukášovo evanjelium nám hovorí: „Potom vošiel do chrámu a začal vyháňať predavačov hovoriac im: „Napísané je: Môj dom má byť domom modlitby; a vy ste urobili z neho peleš lotrov“ (L 19:45–46).

Mám rád tento obraz Ježiša, pretože v kresťanskom umení je často zobrazovaný ako chudokrvný a slabý. Nevyzerá, že by dokázal prevrátiť palicu,  nieto ešte stôl. Ale Ježiš z Biblie poznal rozhorčenie, dokonca hnev, keď niečo nebolo v poriadku. A problém bol v tom, že ľudia boli držaní ďalej od chrámu.

Nemocnica pre hriešnikov

Boli okrádaní. Keď prišli so svojimi obetnými zvieratami, niečo s nimi vraj nebolo v poriadku. Potom si museli kúpiť „schválené“ zviera za prehnanú cenu, aby sa mohli priblížiť Bohu.

A nielen to. Keď Nežidia prišli do chrámu uctievať Boha, nesprávali sa k nim priateľsky.

Ježiš teda urobil niečo dramatické. Prevrátil im stoly a vyhnal ich preč. Ježiš vyčistil dom, pretože tam bol neporiadok. V podstate hovoril: „Neodháňajte ľudí, keď prichádzajú, aby našli Boha.“

Dnešná cirkev je miestom na uctievanie, učenie a používanie našich darov. Ale pamätajme aj na to, že je to miesto, kde ľudia nájdu Boha. Nie je to múzeum pre svätých; je to nemocnica pre hriešnikov. Ľudia sa musia cítiť vítaní a milovaní.

Keď Ježiš išiel v ten deň do Jeruzalema, zástupy nepochopili správne, prečo prišiel. V podstate chceli Ježiša podľa vlastných predstáv. Chceli vysloboditeľa a Mesiáša, ktorý by sa prispôsobil ich plánom. Chceli, aby Ježiš zničil Rím, ale nie ich hriechy alebo ich pokrytecké a povrchné náboženstvo.

To isté môže platiť aj o nás. Kvetnú nedeľu môžeme oslavovať spolu s Veľkou nocou, ale skutočne nás to ovplyvňuje? Môžeme oslavovať zmŕtvychvstanie Ježiša a zároveň žiť, akoby bol ešte mŕtvy. Môžeme spievať chvály Ježišovi, ktorý nám prinesie úspech, prosperitu a osobné šťastie, ale potom ustúpime od Toho, kto vyžaduje poslušnosť, oddanosť a obetu.

Ježiš nebude Pánom podľa našich podmienok, ale podľa svojich. Nebude tým, kým očakávame, že bude; On bude tým, kým je. Preto sa musíme prispôsobiť Jeho plánu a zámeru pre naše životy.