Keď zima trvá pridlho

Niekedy zima trvá pridlho. 

Nehovorím o zime z hľadiska počasia, ale o období života, keď bolesť, utrpenie, sklamanie, zmätok a bezmocnosť na teba doľahnú ako sneh v studený, šedivý februárový deň.

Niekedy je život ako jar. Všetko rastie, je nové a nádherné. Teplota je ideálna s jemným vánkom, ktorý ti ovieva tvár. Na ceste životom prichádzajú však aj zimy. Niektoré zimy trvajú príliš dlho. Ja sa práve nachádzam v zime a nikdy mi nebolo tak chladno. 

Vyrastal som v chudobe a násilí. Hoci som vyrastal v horúcom štáte Texas, zima ma vždy prenasledovala. Je veľa dôvodov, prečo som vďačný za zimné obdobia v živote. Chladný vietor utrpenia ma zavial do Ježišovho náručia a objavil som teplo Jeho lásky. Teplo Jeho objatia ma potešilo a roztavilo moje tvrdé, neisté srdce. 

Čo teda máme robiť, keď zima trvá pridlho?

1. Musíme smútiť.
Smútok hovorí: „Pane, toto je priťažké, mám pocit, že umieram so zlomeným srdcom. Pane, sklamalo ma to, čo sa deje.“ Zármutok je nevyhnutný na vyliečenie. Kráľ Dávid je skvelým príkladom, ako vyzerá zármutok, keď hovorí Bohu: „Keď si skryl svoju tvár, predesil som sa.“ (Ž 30:8b)

2. Musíme si pamätať, že Ježiš nikdy nezasľúbil život bez zimy. 
V skutočnosti povedal: „Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet.“ (J 16:33b) Ježiš premohol svet a mocnosti temnoty skrze svoj dokonalý život, smrť, vzkriesenie a nanebovstúpenie. Kvôli tomu, čo vykonal, príde večná jar. Kým však príde tento deň, On sám je kabát, ktorý ma zohrieva v mrazivý deň. 

3. Musíme si pamätať, že Ježiš zvrchovane vládne v každom období života.
Ten istý Boh, ktorý ma požehnal na jar, je Ten istý Boh, ktorý ma žehná v zime. Jóbové slová sú zimným povzbudením: „Dobré prijímame od Boha, a zlé by sme nemali prijímať?“ (Job 2:10)

Pavol nám pripomína: „A my vieme, že milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro. Lebo ktorých (Boh) vopred poznal, tých aj predurčil na podobu obrazu svojho Syna.“ (R 8:28–29)

4. Musíme si pamätať, že v našej slabosti nás Kristus posilňuje.
Dlhá zima vyčerpá silu a zdroje a nezostane nám nič, iba Ježiš. Ježiš je ale všetko, čo potrebujeme, pretože v Ňom je život, láska a neobmedzená moc. Slová apoštola Pavla pre mňa nikdy neboli cennejšie: „Tri razy som prosil Pána, aby ho odstránil odo mňa, ale riekol mi: Dosť máš na mojej milosti; lebo (moja) moc sa v slabosti dokonáva. Najradšej sa teda budem chváliť slabosťami, aby prebývala vo mne moc Kristova. Preto mám zaľúbenie v slabostiach, pohaneniach, súženiach, prenasledovaniach, v úzkostiach pre Krista; lebo práve keď som slabý, som mocný.“ (2. Kor 12:8–10)

5. Potrebujeme teplo Kristovho objatia skrze Jeho ľud, skrze cirkev.
Jedným z požehnaní terajšieho zimného obdobia je, že nás s rodinou nikdy Boží ľud tak nemiloval. Nielen náš zbor, ale Boží ľud z celej krajiny. Ďalším požehnaním tejto dlhej zimy je, že znova sa potvrdila moja túžba, aby bol môj zbor viac ako len nedeľné stretnutie, aby to bola každodenná rodina, kde sa v náročných obdobiach života stará jeden o druhého. 

Kedže to nie je moja prvá zima, viem, že sneh sa roztopí, vzduch sa zohreje, začnú rásť nové veci a usmeje sa na mňa jar. Nikdy však nechcem zabudnúť na to, akého muža, manžela, otca, priateľa a pastora zo mňa vyformoval Boh počas tejto dlho trvajúcej zimy. 

Zabaľ sa teda do prikrývky Jeho lásky a pamätaj, Boh je aj počas najchladnejších dní horiacim krom. 

Premýšľaj o tom.