Kľúč k šťastiu

Niektorí kresťania hovoria o tom, čoho sa vzdali, keď začali nasledovať Ježiša Krista. Ale čoho sme sa naozaj vzdali? Pre niektorých je to závislosť na drogách alebo alkohole. Pre väčšinu je to však vina, prázdnota, samota a, samozrejme, ten vždy prítomný strach zo smrti.

Preto by sme mohli súhlasiť so slovami apoštola Pavla, ktorý hovorí: „A iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista, svojho Pána, pre ktorého som všetko stratil a všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal“ (F 3:8).

Pavol hovorí: „Veci, ktorých som sa vzdal, sú ničím v porovnaní s tým, čo mi Boh dal.“

V Biblii vidíme, že šťastie je vždy spojené so svätosťou. Takisto nachádzame aj to, že šťastie nemá byť primárnym predmetom nášho hľadania. Skôr má byť výsledkom hľadania niečoho iného. A to „niečo iné“ je svätosť.

Napriek tomu, že Deklarácia nezávislosti uvádza, že „snaha o šťastie“, je jedno z „neodňateľných práv“ človeka, honba za šťastím je sama osebe zbytočná. Ako povedal filozof Eric Hoffer: „Hľadanie šťastia je jedným z hlavných zdrojov nešťastia.“

Mnoho dnešných ľudí, ktorí hľadajú šťastie, ho nikdy nebudú mať. Existuje množstvo ľudí, ktorí sú úspešní, slávni a bohatí, ale žijú mizerné a prázdne životy. Niečo hľadajú, no zlým spôsobom.

Šťastie je výsledkom svätosti. Keď dáš svoj život do poriadku, šťastie čoskoro príde.

To je dôvod, prečo neveriaci nemôžu zažívať skutočné šťastie. Budú sa hnať za svetskými napodobeninami šťastia, ktoré sú ale úplne plytké. Svet chápe šťastie ako niečo, čo je prítomné,iba ak sa v našich životoch dejú dobré veci.

Biblia nám ukazuje, ako si v živote nájsť a udržať svätosť a šťastie ako dôsledok svätosti. V Žalme 119 nachádzame Boží originálny dizajn.

Najprv hovorí, že ak chceme byť svätí, musíme chodiť v nepoškvrnenosti a čistote: „Blahoslavení, ktorých cesta je bez úhony; ktorí chodia v zákone Hospodinovom! Blahoslavení, čo sa pridŕžajú Jeho svedectiev a hľadajú Ho celým srdcom; oni nerobia neprávosti, ale po Jeho cestách kráčajú!“ (Ž 119:1–3)

Od samého začiatku našich životov sa učíme, aké dôležité je vedieť chodiť. Je zaujímavé, že deti sa začnú hneď pohybovať tak, že to vedie k chôdzi. Samozrejme, pomáhame im a pochválime ich, keď urobia svoje prvé kroky. Ale batoľatá nechcú zostať v tomto bode. Nechcú zostať ležať, keď spadnú. Chcú sa zlepšovať. Skúšajú to znovu a znovu, až kým nezačnú liezť. Potom sa snažia postaviť sa a stáť na svojich tackavých detských nohách. Stále to skúšajú, až pokým sa im to nepodarí.

Chodenie naznačuje progresiu, pokrok. Je opakom toho, keď jednoducho sedíme. Ak chceme byť skutočne šťastní a svätí, nemali by sme sa len vyhýbať tomu, čo je zlé, ale mali by sme usilovne a aktívne hľadať to, čo je správne.

Je pravda, že Biblia nám veľa hovorí o tom, čo by sme nemali robiť. Ale taktiež nám hovorí o tom, čo by sme robiť mali. Tí, ktorí sa pozerajú na Bibliu ako na zoznam pravidiel a usmernení, ju nepreskúmali naozaj pozorne. Áno, Boh nám vraví, čomu sa máme vyhýbať. Áno, Boh nás varuje pred vecami, ktoré sú nebezpečné pre naše duchovné zdravie. Ale taktiež nám ukazuje, čo musíme robiť.

Napríklad nám Biblia hovorí:  „Pred chúťkami mladosti utekaj, “ ale tiež hovorí ďalej: „ale snaž sa o spravodlivosť, vieru, lásku a pokoj s tými, čo z čistého srdca vzývajú Pána.“ (2. Tim 2:22)

Ak chceš byť svätý — a následkom toho aj šťastný –, potom musíš aktívne chodiť po Božích cestách.

Pred pár rokmi som bol na záhrade so svojím psom a uvidel som na zemi sedieť jasne sfarbenú pinku. Keď som išiel k nej, čakal som, že hneď odletí preč, ale na moje prekvapenie zostala. Nahol som sa, aby som sa na ňu lepšie pozrel, lebo som si myslel, že musí byť mŕtva. Vyzerala, že stále dýcha, tak som k nej vystrel prst a ona mi na neho hneď vyskočila.

Vošiel som do domu s pinkou sediacou na prste a svojej žene som povedal: „Pozri, čo som našiel na záhrade.“ Spýtali sme sa nášho syna, či niektorý z jeho kamarátov nemá klietku pre vtáčiky a on hneď bežal dolu ulicou, aby požičal klietku od suseda.

Keď sa vrátil, otvoril som klietku a vtáčik hneď skočil dnu. Ako tak skákal z bidielka na bidielko, krásne štebotal. Bol to najšťastnejší vtáčik, akého som kedy videl. Očividne to bol niekoho domáci miláčik. Očividne sa cítil pohodlne a dobre v klietke. Ten malý vtáčik si užíval byť zavretý.

Mreže klietky by sa nám mohli zdať ako obmedzujúce a uväzňujúce, ale pre toho malého vtáčika znamenali ochranu.

Rovnako niektorí vidia Boží zákon ako obmedzujúci a uväzňujúci, ako niečo, čo im bráni v tom, aby si mohli užívať život naozaj naplno. Nie. Je to ochrana pred vecami, ktoré nám môžu ublížiť. Je to cesta k tomu, ako žiť svoj život naplno.

Existujú dva spôsoby, akými môžeme žiť naše životy: správnym spôsobom alebo zlým. Existujú dve cesty, ktorými môžeme kráčať: úzka cesta, ktorá vedie k životu, alebo široká, ktorá vedie k záhube. Existujú dva základy, na ktorých môžeme stavať: na pevnej skale alebo na vratkom piesku. Výsledkom je, že buď môžeme žiť šťastný a svätý život, alebo mizerný a nesvätý. Ktorý si vyberieš?