Kto je Boh?

Úvod

Pred stovkami rokov položil egyptský vládca, faraón, otázku: „Kto je Hospodin, aby som Ho poslúchal?“ (2. Mojžišova 5:2). Táto otázka sa kladie aj dnes. Nie je jednoduché na ňu odpovedať, pretože na to je potrebné, aby sme svojimi konečnými mysľami pochopili nekonečné. Niektoré veci súvisiace s Bohom nemôžeme plne pochopiť, kým s Ním nebudeme stáť tvárou v tvár vo večnosti (Jób 11:7; Žalm 145:3; 1. Korintským 13:12). Avšak s pomocou Ducha Svätého nájdeme mnoho vecí, ktoré môžeme pochopiť a ktoré by sme o Bohu mali vedieť.

Vedieť, aký je Boh, je základom pre poznanie Boha samého a poznanie Boha je základom kresťanského bytia.

Boh je absolútny

„Verím Bohu.“ Apoštol Pavol čelil neistej budúcnosti, keď vyslovil tieto slová pred vystrašenou posádkou počas búrky, ktorá pohltila ich čln na rozbúrenom Stredozemnom mori. Pavlovi však po ceste bolo povedané, že bude súdený Cézarom a že Boh ušetrí životy všetkých, ktorí sa s ním plavili. Takže svojim spolucestovateľom povedal s dôverou a veľkou vierou: „Preto, mužovia, nebojte sa, lebo verím Bohu, že bude tak, ako mi bolo hovorené“ (Skutky apoštolov 27:25, preklad prof. Roháčka).

Aj my čelíme neistej budúcnosti, keďže sa náš svet zrejme stáva každý deň bláznivejším. Zdá sa, že zlé je správne a správne je zlé. Je jasné, že samotné základy našej spoločnosti sa rozpadajú pod našimi nohami a zablúdili sme.

Nedávne štatistiky ukázali, že väčšina Američanov neverí v absolútnu morálku. Namiesto toho šesťdesiatdeväť percent verí v „situačnú etiku“, podľa ktorej je dobré a zlé určené okolnosťami. Zároveň sedemdesiat percent hovorí, že je dôležité robiť to, čo Boh či Písmo označujú za správne. Deväťdesiatjeden percent Američanov tiež verí, že náboženstvo je dôležité, ale šesťdesiattri percent z týchto ľudí odmieta myšlienku absolútnej morálky!

Všetci musíme mať niekoľko absolútnych pravidiel, podľa ktorých budeme žiť. Koho definíciu pravdy budeme inak prijímať? Počas histórie mali ľudia záujem o vzťah s Bohom, ale iba podľa svojich vlastných podmienok. Voltaire povedal: „Boh stvoril človeka na Svoj obraz a človek Mu vrátil túto láskavosť.“ Dnes mnohí ľudia stále pretvárajú Boha na svoj obraz, na božstvo, ktoré dokážu kontrolovať (Izaiáš 5:20; 2. Timoteovi 4:3–4; Rímskym 1:21).

V japonskom Kjóte sa nachádza nezvyčajné miesto uctievania, nazvané Chrám tisícich Budhov. Vnútri svätyne je vystavených viac ako tisíc podobizní Budhu, pričom každá je len trošku odlišná od ostatných. Chrám je takto vybudovaný, aby veriaci mohol prísť, nájsť podobizeň, ktorá sa najviac podobá jemu samému, a uctievať ju.

Mnohí kresťania sa v zásade snažia o to isté. Ale nikto nemá privilégium vybrať si vlastnosti Boha, ktoré sú mu najpríťažlivejšie. Máme možnosť prijať Ho alebo odmietnuť Ho, ale nie zmeniť Ho.

Boh je vševediaci.

Boh venuje mimoriadnu pozornosť Svojmu vlastnému stvoreniu — ľudstvu. A čo viac, zaujíma sa o nás ako jednotlivcov. Ani jediná vec, ktorá sa kdekoľvek udeje, neunikne Jeho vedomiu (Žalm 139:1–6; Žalm 147:4; Matúš 10:29; Príslovia 15:3).

Boh je všemocný.

Boh dokáže urobiť všetky veci. Nič nie je pre Neho príliš ťažké. Žiadny problém nie je taký veľký, aby ho nedokázal vyriešiť a, ak je to Jeho vôľa, je schopný ho úplne eliminovať (Žalm 139:7–12; Jób 42:2; 1. Mojžišova 18:14).

A. B. Simpson povedal: „Nie je žiadna ťažkosť, ktorú by pre Boha bolo príliš zložité vyriešiť. Nie je žiadny maličký životný detail, ktorý by bol príliš malicherný na to, aby sa oň On zaujímal. Nie je žiadna námaha, ktorá by bola pre Neho príliš únavná na to, aby ňou prechádzal s nami. Nie je žiadny zmätok, ktorý by pre Neho bolo príliš náročné rozuzliť a vyriešiť. Nie je žiadna komplikácia ani náročná okolnosť, ktorá by pre Neho bola príliš extrémna na to, aby bol ochotný chytiť nás a jemne nás viesť na svetlo.“

Boh je všadeprítomný.

Nikdy nie ste sám. Podobne ako Pavol na búrkou zmietanej lodi môžete odvážne povedať: „Verím Bohu!“ On bude s vami bez ohľadu na to, čomu v živote budete čeliť (Izaiáš 43:2). On je vždy všade (Jeremiáš 23:24; Žalm 139:7–10).

Boh je morálnym štandardom

„Ako definujete dobré a zlé?“ Táto otázka nebola nikdy dôležitejšia ako v týchto časoch narúšanej morálky a neustále sa meniacich hodnôt. Ako spoločnosť sme sa odsunuli od absolútneho. „Morálny relativizmus“ je dnes štandardom.

Aby človek poznal rozdiel medzi správnym a nesprávnym, musí mať základ, od ktorého by začal. Tu vstupuje do hry Boh. On určil jasný štandard dobra a zla, založený na Jeho vlastnej dokonalej povahe. Už sme zistili, že týchto štandardov sa oplatí držať, pretože Boh je vševediaci, všemocný a všadeprítomný. Poďme sa teraz pozrieť na Jeho charakter trochu hlbšie.

Boh je pravda.
Podobne ako v antických časoch aj dnes náš svet uctieva mnoho falošných bohov. Ale naša Biblia učí o jedinom pravom Bohu, o jedinom Bohu, ktorého poznanie a slová sú pravdivé.

Ako môžeme vedieť, že uctievame skutočného Boha? Tým, že sa dobre cítime alebo máme určité názory? Určite nie, pretože naša schopnosť vedieť, čo je pravdivé a nepravdivé, je chybná. Najvyšším sudcom je Boh sám. On nám povedal, že existuje a že On je pravda (Jeremiáš 10:10; Ján 17:3; Rímskym 9:20).

Boh je svätý.

Tento fakt vidíme v Písme opakovane. Keď čítame o anjeloch, nevidíme ich zameriavať svoju chválu na skutočnosť, že Boh je „večný“, „verný“ alebo „mocný“, aj keď Boh je všetko z toho. Namiesto toho Ho však chvália ako „svätého, svätého, svätého“!

Že je Boh svätý, znamená, že je bez hriechu a nebude sa pozerať na hriech. To je dôvod, prečo bola nevyhnutná smrť Ježiša Krista. Aby bol Boh schopný sa pozerať na vás a na mňa, musíme vyzerať bezhriešni a svätí. Keďže tento stav nedokážeme dosiahnuť sami, Ježiš nám bol daný, aby nás zakryl Svojou svätosťou (Žalm 24:3; Príslovia 15:9; Izaiáš 59:1; Abakuk 1:13).

Boh je bezúhonný.
Boh je vo svojom konaní s ľudstvom bezúhonný. „Lebo spravodlivý je Hospodin, miluje spravodlivé skutky; úprimní uvidia Jeho tvár.“ (Žalm 11:7) Dokonca aj faraón si uvedomil túto skutočnosť, keď jeho ľud trpel Božie rany. Faraón priznal dokonalú spravodlivosť Boha, ktorý ho potrestal za jeho hriech, keď povedal: „Zhrešil som tentoraz, Hospodin je spravodlivý, ale ja a môj ľud sme vinní.“ (2. Mojžišova 9:27)

Niektorým ľuďom sa nepáči skutočnosť, že Boh má nad ich životmi kontrolu (Mnohí dokonca odmietajú pripustiť, že Boh má nad ich životmi kontrolu!). Jób postupne začal pochybovať o Božom konaní voči nemu. Boh na Jóbove otázky odpovedal pomerne stroho a znova mu veci vyjasnil (Jób 38:40).

Boh je dobrý.
Boh je konečným štandardom toho, čo je to dobro, a všetko, čím Boh je a čo robí, je hodné schválenia. Boh je dobrý, či sa rozhodneme tomu veriť alebo nie. Ježiš povedal: „Nikto nie je dobrý, len jeden, Boh.“ (Lukáš 18:19; pozri tiež Žalm 106:1; Žalm 34:8)

Ak je Boh dobrý, potom je definícia dobra, ktorej by sme sa mali držať, nasledovná: to, čo Boh schvaľuje, to, čo sa zhoduje s Jeho povahou.

Boh je spravodlivý.
Táto vlastnosť úzko súvisí so svätosťou a bezúhonnosťou. Boh nenávidí hriech a Jeho spravodlivá povaha vyžaduje, aby ho súdil. Boh nám dal Svoj zákon a vyhlásil: „Osoba, ktorá hreší, zomrie!“ (Ezechiel 18:4) Boh má hnev preto, že je spravodlivý (5. Mojžišova 32:4; 2. Mojžišova 32:9–10; Ján 3:36; Rímskym 1:18).

Božie vlastnosti pracujú spoločne

Je dôležité porozumieť, že vlastnosti Boha sa vzájomne dopĺňajú.

Zistili sme, že Boh je všemocný a že je tiež spravodlivý. Ak by bol Bohom dokonalej spravodlivosti, ale bez moci, nemohli by sme si byť istí, že napokon zavládne spravodlivosť. Na druhej strane, ak by bol Bohom neobmedzenej sily, ale chýbala by Mu spravodlivosť, ako nepredstaviteľne hrozný by náš vesmír bol.

Podobne vo svojej svätosti je Boh pre hriešnych ľudí nedostupný. Ale vo svojej láske sa Boh približuje k nám. Pretože Boh je svätý, spravodlivý a bezúhonný, nenávidí hriech a odsudzuje ho. No pretože je milujúci a trpezlivý, dáva nám šancu za šancou.

Mnohí ľudia sa pýtajú: „Ako môže Boh byť milujúci, no zároveň niečo nenávidieť?“ Boh je základom lásky, avšak to nie je Jeho jediná vlastnosť. Ako rodičia milujeme naše deti celým srdcom. Pre túto silnú lásku by sme nenávideli všetko, čo by im ublížilo. Ak by k batoľaťu prišiel vlk, milujúci rodič by ho nenávidel a zastavil by ho. Veľmi podobným spôsobom Boh nenávidí hriech, ktorý nás oddeľuje od Neho.

Ďalší ľudia sa pýtajú: „Ako môže Boh lásky niekoho poslať do pekla?“ Náš spravodlivý Boh dal Svoj zákon. Pretože je bezúhonný, povedal: „Osoba, ktorá hreší, zomrie!“ (Ezechiel 18:4) Nie je však Jeho zámerom poslať kohokoľvek do pekla. Peklo v skutočnosti ani nebolo stvorené pre ľudí, ale pre diabla a jeho démonov.

Pretože Boh miluje ľudstvo, poslal Svojho jediného Syna, aby zomrel na našom mieste a zobral na seba trest za naše hriechy. Iba Ježiš, ako Božie vtelenie, bol kvalifikovaný premostiť trhlinu medzi svätým Bohom a hriešnym človekom. Ak odmietame Božiu milostivú ponuku odpustenia a zatvrdzujeme si srdcia voči Jeho Slovu, v zásade si pečatíme svoj vlastný osud. Boh zabezpečil spásu človeka, ale nemôže zmeniť výsledok, ak človek odmietne prijať Jeho milosť (Rímskym 5:8; 1. Jánov 4:14; Ján 3:36).

Rovnako sa princíp gravitácie nezmení len preto, že niekto skočí z mostu Golden Gate, a gravitácia nebude zodpovedná za tragický výsledok takéhoto rozhodnutia. Osoba, ktorá skočila, je zodpovedná za svoje činy rovnako, ako je osoba, ktorá skončí v pekle, zodpovedná za svoj osud. Výsledok je dôsledkom voľby. Ako napísal C. S. Lewis: „Brány pekla sú zamknuté zvnútra.“

Naša odpoveď na to, kým je Boh

Ako by sme mali reagovať na Boha, ktorý je všetkými týmito vecami? Mali by sme sa snažiť žiť sväté životy vo vďačnosti za všetko, čo pre nás On urobil (1. Jánov 2:6).

My, Jeho deti, musíme byť pravdiví. Rovnako ako Boh by sme mali milovať pravdu a nenávidieť klamstvo (Príslovia 12:22; Izaiáš 59:2–4;3. Jánov 1:3).

Mali by sme sa usilovať byť svätí. Žiť svätý život znamená byť úplne zasvätený Bohu (1. Petrov 1:15).

Mali by sme byť bezúhonní. Mali by sme milovať všetko, čo nás približuje k Bohu, a nenávidieť všetko, čo nás od Neho vzďaľuje (Jakubov 5:16).

Mali by sme byť dobrí, spravodliví a milujúci. Jeho láska sa musí zjavovať prostredníctvom nás (Ján 15:4).

Náš Boh je veľký a zaslúži si byť veľmi oslávený (Žalm 145:3). Nemusíme sa Ho báť. Je mocný a hodný nášho rešpektu, ale naša úcta by nemala mať formu krčenia sa. Namiesto toho by mala inšpirovať lásku takú silnú, že urobíme všetko, čo je potrebné, aby sme sa vyhli Jeho urazeniu. Kresťania by mali byť vedení svojou láskou k Bohu k zavrhnutiu a stráneniu sa všetkého, čo poraní ich vzťah s Ním.