Kto je Ježiš? (tretia časť)

Prečo Ježiš vstal z mŕtvych?

Štyristo rokov pred narodením Krista známy grécky filozof Sokrates vypil jedovatý odvar bolehlavu a ľahol si, aby zomrel. Jeho priatelia sa ho spýtali: „Budeme žiť znova?“ Umierajúci filozof mohol odpovedať len: „Verím tomu, ale žiadny človek to nemôže vedieť.“

V najstaršej knihe Biblie Jób kladie otázku: „Ak človek zomrie, či žije naďalej?“ Tu do hry vstupuje vzkriesenie Ježiša Krista. Dáva nám absolútnu nádej, že existuje život po hrobe.

Niektorí možno povedia: „Nemusíte veriť vo vzkriesenie Ježiša z mŕtvych, aby ste boli kresťanom,“ ale neverte im! Kristovo vzkriesenie z mŕtvych nie je okrajová záležitosť. Je to základom pre našu vieru. Vlastne to odlišuje kresťanskú vieru od všetkých ostatných. Apoštol Pavol na tento bod kladie silný dôraz, keď hovorí: „Ak Kristus nevstal z mŕtvych, márna je vaša viera; stále ste vo svojich hriechoch“ (1. Korintským 15:17).

Boj proti zvyčajným argumentom proti vzkrieseniu

Z toho dôvodu ľahko vidieť, prečo sa ľudia snažili „objasniť“ Ježišovo vzkriesenie. Preverme najčastejšie argumenty, ktoré ľudia podávajú ako dôkaz, prečo sa vzkriesenie neudialo:

Teória „omdletia“
Tvrdenie: Ježiš v skutočnosti nezomrel, ale upadol do hlbokej kómy (alebo mdlôb) od hroznej bolesti a traumy z ukrižovania. V chladnom vzduchu hrobu sa však „prebral“ a nejako sa mu podarilo vyslobodiť z obväzov pevne omotaných okolo Jeho tela a zjaviť sa Svojim učeníkom.

Popretie: Pamätajte, že rímski strážcovia boli v skutočnosti prvými, ktorí oznámili Ježišovu smrť (Ján 19:33–37). Boli odborníkmi na popravy a boli by sami usmrtení, keby umožnili odsúdenému človeku uniknúť smrti. Boli si takí istí, že Ježiš je mŕtvy, že sa ani neobťažovali zlomiť Mu nohy. A keď Mu kopijou prebodli bok a vyšla krv a voda, mali konečný dôkaz Jeho smrti, keďže toto sa stáva, keď srdce prestane biť.

Okrem toho, aby bola teória „omdletia“ pravdivá, Ježiš by bol musel prežiť výraznú stratu krvi bičovaním, ranami od klincov a prebodnutím kopijou. Navyše by bol v týchto podmienkach neuveriteľného oslabenia…

• musel vydržať 40 hodín bez jedla a vody, muselo by sa mu podariť vybaliť Svoje telo z hrobových obväzov a odvaliť masívny kameň, ktorý uzatváral hrob — a potom presvedčiť Svojich nasledovníkov, že vstal z mŕtvych.
• musel v tých podmienkach precestovať nespočetné míle, aby sa počas štyridsiatich dní mnohokrát zjavil Svojim učeníkom.
• musel oklamať učeníkov, aby uverili, že sa dokáže jednoducho objaviť v miestnosti bez použitia dverí.

Táto teória je taká absurdná, že si naozaj nezasluhuje dôstojnú odpoveď. Sú však ľudia, ktorí na nej stavajú svoje pochybnosti.

Teória „žiadneho pohrebu“
Tvrdenie: Ježiš nebol nikdy vložený do hrobu. Namiesto toho bol hodený do masového hrobu pre kriminálnikov, podľa rímskeho zvyku.

Popretie: Ak by toto bola pravda, ani židovskí vodcovia, ani rímski vojaci by sa neboli obťažovali zapečatiť hrob, vediac, že Jeho telo tam nie je (Matúš 27:62–66). Navyše, aby vyvrátili Ježišovo vzkriesenie, boli by museli len nájsť telo a ukázať ho ľuďom.

Teória „masovej halucinácie“
Tvrdenie: Každý, kto tvrdil, že videl zmŕtvychvstalého Pána, halucinoval od silnej túžby vidieť Ježiša znova živého.

Vyvrátenie: Ježišovi učeníci neočakávali, že by Ho znova videli živého (Marek 16:10–11). Spôsobilo im to úplný šok. Písmo nám tiež hovorí, že Ho len pri jednej príležitosti videlo päťsto ľudí.

Je ironické, že neveriaci pôvodne mali viac viery v Ježišove slová ako Jeho vlastní učeníci. Veľkňazi a farizeji prišli k Pilátovi a povedali: „Pane, rozpomenuli sme sa, že ten zvodca riekol ešte zaživa: Po troch dňoch budem vzkriesený. Rozkáž teda strážiť hrob až do tretieho dňa, aby azda neprišli [v noci Jeho] učeníci, neukradli Ho a nepovedali ľudu: Vstal z mŕtvych. A bude posledný blud horší ako prvý“ (Matúš 27:63–64). Pamätali si Ježišove slová týkajúce sa vzkriesenia, zatiaľ čo učeníci ich akoby boli zabudli!

Teória „ukradnutého tela“
Tvrdenie: Ježišovi učeníci vzali Jeho telo, aby naplnili Ježišove slová (Matúš 27:64). Podľa Písma tento príbeh pochádza už z dňa, keď vojaci, ktorí stáli na stráži pri Ježišovom hrobe, povedali veľkňazom, čo sa rozchýrilo. Veľkňazi podplatili strážcov a povedali im, aby šírili tento príbeh namiesto toho, čoho boli svedkami (Matúš 28:11–15).

Popretie: Ježišovi priatelia nemohli vziať Jeho telo, pretože nikdy neodišli z miesta, presvedčení, že je mŕtvy. Keď ženy ohlásili Ježišovo vzkriesenie jedenástim apoštolom a ostatným veriacim v Jeruzaleme, „ich slová zdali sa im byť bájkou a neverili im“ (Lukáš 24:11). Apoštoli nemali žiadny dôvod sfalšovať Ježišovo vzkriesenie, keďže mu ani sami neverili. Ako by sa bolo mohlo stať, že tí istí ľudia, ktorí zo strachu o život utekali, keď Ježiš ešte žil, by zrazu nabrali odvahu a dômyselnosť, aby ukradli telo zo stráženého hrobu a potom začali odvážne kázať a učiť o Ježišovi, o ktorom vedeli, že bol mŕtvy?

Kristovo vzkriesenie nie je lož.
Ak bolo vzkriesenie Ježiša Krista lžou, ako mohli všetci apoštoli — s výnimkou jediného muža — zomrieť skorou smrťou pre toto vyhlásenie? Podľa cirkevnej histórie a tradície všetci z nich zomreli mučeníckou smrťou.

• Peter: V Ríme bol ukrutne zbičovaný a potom ukrižovaný. Poprosil, aby bol ukrižovaný hlavou nadol, nie nahor ako Ježiš.
• Ondrej (Petrov brat): Bol umučený v achájskom Patrae. Tam bol priviazaný na kríž tvaru písmena X a ukrižovaný. Kázal svojim prenasledovateľom, kým zomrel.
• Jakub (Zebedejov syn): Bol prvým umučeným apoštolom. Jeho smrť je jediným umučením apoštola spomínaným v Novej zmluve (pozri Skutky apoštolov 12:2). Herodes Agrippa Prvý, vnuk Herodesa Veľkého, bol zodpovedný za jeho sťatie.
• Ján (Jakubov brat): Tradícia nám hovorí, že ho umiestnili do kotla s vriacim olejom, ale olej mu zázračne nespôsobil žiadne zranenie. Potom bol vyhostený na ostrov Patmos. Aj keď bol Ján odsúdený pre svoju vieru, bol jediným apoštolom, ktorý nezomrel pre svoju vieru vo vzkrieseného Krista.
• Filip: Tento apoštol bol umučený v Heliopole. Bol zbičovaný a neskôr ukrižovaný.
• Bartolomej (Natanael): Podľa „Umučenia sv. Bartolomeja“ ho dali do vreca a hodili ho do mora. Iná tradícia hovorí, že bol ukrižovaný hore hlavou potom, ako bol zaživa ošklbaný.
• Tomáš: Tento Kristov apoštol bol v Indii prebodnutý oštepom.
• Matúš (Levi): Bol zabitý v ďalekej Etiópii.
• Jakub (Alfeov syn): Apoštol bol kameňovaný a potom ubitý palicou.
• Júda, Jakubov syn (Tadeáš): Cirkevná tradícia nie je jasná, pokiaľ ide o umučenie tohto apoštola. Jedna tradícia hovorí, že bol ukrižovaný, zatiaľ čo ďalšia tvrdí, že bol zastrelený šípmi.
• Šimon (Horlivec): Tradícia vraví, že bol ukrižovaný v Británii potom, čo tam hlásal evanjelium.

Ak by bol jeho život býval ušetrený, nemyslíte si, že aspoň jeden z nich by bol pod hrozbou smrti priznal, že je to klamstvo? Samozrejme, že áno! Ale nepriznali to, pretože to nebolo klamstvo — bola to pravda.

Ježišovi nepriatelia by neboli ukradli Jeho telo, pretože Jeho vzkriesenie bolo presne tým, čomu sa snažili zabrániť. Prekazili by tým svoje vlastné ciele. Ak by ho boli vzali, mohli by ho potom ukázať, aby dokázali, že už nežije.

Čo sa stalo po kríži a pred vzkriesením?

Šiel Ježiš do pekla?
Toto je zaujímavá a dôležitá otázka. Ľudia v takzvanom „Hnutí viery“ majú verziu odpovede na túto otázku, ktorá je vysoko nebiblická. Vedúci učiteľ v „Hnutí viery“, Frederick K. C. Price, povedal: „Myslíte si, že trestom za náš hriech bolo zomrieť na kríži? Ak by to tak bolo, potom by dvaja zločinci mohli zaplatiť cenu za vás. Nie, trestom bolo ísť do samotného pekla a stráviť čas v pekle oddelený od Boha… Satan a všetci jeho démoni si mysleli, že Ho mali vo svojej moci, hodili na Ježiša sieť a ťahali Ho dolu do samého pekla, aby si odpykal náš trest“ (Hanegraaff, Hank. Kresťanstvo v kríze. Eugene, Oregon: Harvest House Publishers, 1993, s. 163). Toto nie je to, čo nám vraví Biblia. Ježiš nešiel do pekla.

Ježiš mal istú dôležitú prácu, ktorú mal vykonať po kríži a pred vzkriesením. Písmo nám hovorí: Preto hovorí: „Keď vstúpil na výsosť, priniesol korisť [a] dal ľuďom dary. Čo iného znamená to: vstúpil, ako že aj zostúpil do nižších častí zeme? Ten, čo zostúpil, je ten istý, čo aj vystúpil nad všetky nebesá, aby naplnil všetko“ (Efezským 4:8–10).

Aby sme pochopili, kam presne Ježiš išiel, pozrime sa na príbeh, ktorý Ježiš povedal, o boháčovi a Lazárovi (Lukáš 16:19–31). Toto nebolo len obyčajné podobenstvo, pretože Ježiš použil meno konkrétneho človeka. Môžeme teda usúdiť, že nám Ježiš podával skutočný náhľad na život po hrobe. Príbeh opisuje miesto nazývané Hádes, kde bolo miesto útechy aj mučenia. V Starej zmluve, keď človek zomrel, šiel do Hádesu. Ak bol človek veriacim, šiel na miesto útechy do Abrahámovho lona (Židom 11:13). Neveriaci, naopak, šiel na miesto mučenia, ktoré bolo od miesta útechy oddelené veľkou priepasťou.

Keď Ježiš zomrel, zostúpil do Hádesu do Abrahámovho lona, na miesto útechy, a hlásal slobodu tým, ktorí zomreli vo viere. Potom tých veriacich vzal so Sebou (vrátane lotra z kríža) do neba, kam teraz všetci veriaci idú okamžite po smrti.

Dodnes idú neveriaci na oddelenie mučenia v Hádese, aby čakali veľký biely trón súdu opísaný v Zjavení Jána 20:13–15: „Aj more vydalo mŕtvych, ktorí boli v ňom, i smrť i podsvetie vydali mŕtvych, ktorí boli v nich, a každý bol súdený podľa svojich skutkov. Smrť a podsvetie boli zvrhnuté do ohnivého jazera. To je druhá smrť, ohnivé jazero. A ak niekto nebol zapísaný v knihe života, zvrhli ho do ohnivého jazera.“

Aké bolo Ježišovo vzkriesené telo?

Ježišovo vzkriesené telo nám ukazuje, aké budú naše vzkriesené telá.

Mal telo z mäsa a kostí.
„Poľakaní a zdesení sa domnievali, že vidia ducha. I povedal im: Čo ste prestrašení a prečo sa vám rodia v srdci pochybnosti? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja. Dotknite sa ma a presvedčte sa, že duch nemá kosti a mäso, ako vidíte, že ja mám“ (Lukáš 24:37–39).

Jeho tela sa dalo dotknúť.
„A [ako šli zvestovať to Jeho učeníkom], ajhľa, Ježiš sa stretol s nimi a povedal: Buďte pozdravené! A ony pristúpili, objali Mu nohy a klaňali sa Mu“ (Matúš 28:9). „Potom hovorí Tomášovi: Daj sem prst a pozri sa na moje ruky; daj sem ruku a vlož ju do môjho boku a nebuď neveriaci, ale veriaci“ (Ján 20:27).

Jedol pred ich očami.
„A keď od radosti ešte neverili a divili sa, povedal im: Či máte tu niečo zjesť?“ (Lukáš 24:41)

Bol rozpoznaný učeníkmi a Svojimi nasledovníkmi.
Dvaja učeníci na ceste do Emauz najprv Ježiša nespoznali, pretože „ich oči boli zdržiavané“, ale keď ich oči boli otvorené, spoznali Ho (Lukáš 24:13–35). Mária Magdaléna pri záhradnom hrobe zrazu rozpoznala Ježiša podľa tónu Jeho hlasu (Ján 20:16).

Objavil sa v tom istom tele, do ktorého boli zabité klince.
„V ten istý prvý deň po sobote, keď už bola tma a dvere, kde boli učeníci, boli zatvorené zo strachu pred Židmi, prišiel Ježiš a postaviac sa do prostriedku, riekol im: Pokoj vám! Ako to povedal, ukázal im ruky aj bok“ (Ján 20:19–20a). Písmo nám hovorí, že keď Ježiš znova príde, stále ponesie tie znaky (pozri Zachariáša 12:10).

Čo znamená Ježišovo vzkriesenie pre nás?

Budeme vzkriesení.
Ježišovo vzkriesenie nás uisťuje o našom budúcom vzkriesení. Keďže Ježiš zomrel a znova vstal, budeme aj my vydvihnutí ako On: „Ale Kristus bol vzkriesený z mŕtvych, prvotina z umretých. Lebo ako smrť skrze človeka, tak skrze človeka aj zmŕtvychvstanie; ako totiž všetci umierajú v Adamovi, tak všetci aj ožijú v Kristovi“ (1. Korintským 15:20–22).

Budeme mať oslávené telá.
Naše nové, oslávené telá budú do istého stupňa podobné tomu Ježišovmu po Jeho vzkriesení (1. Jánov 3:2–3). Do akej miery, to si nemôžeme byť istí. Avšak ak majú byť úplne ako to Jeho, znamenalo by to, že…
• Budeme jasne rozpoznateľní.
• Nebudeme obmedzovaní normálnymi obmedzeniami života.
• Stále budeme „dotknuteľní“ (nie nehmotní duchovia).
• Stále budeme jesť!

Budeme súdení.
Ježišovo vzkriesenie je dôkazom budúceho súdu. „Lebo určil deň, keď spravodlivo bude súdiť svet skrze Muža na to ustanoveného, a všetkým pomáha veriť v Neho tým, že Ho vzkriesil z mŕtvych“ (Skutky apoštolov 17:31). Všetci sme videli ľudí páchať zlo voči ostatným v tomto živote, ale to nám pripomína, že napokon zavládne Božia spravodlivosť.

Môžeme žiť životy podobné Kristovi.
Ježišovo vzkriesenie nám dáva moc žiť kresťanský život. „A ak prebýva vo vás Duch Toho, ktorý Ježiša vzkriesil z mŕtvych, tak Ten, ktorý Krista Ježiša vzkriesil z mŕtvych, aj vaše smrteľné telá oživí svojím Duchom, prebývajúcim vo vás“ (Rímskym 8:11).