Kto je učeník?

Keď Ježiš hovorí, počúvame.

To dáva zmysel, však? Ježiš je ten, ktorému je daná všetka moc na nebi i na zemi (Matúš 28:18). Ježiš je ten, o ktorom sa naveky bude hovoriť: „Hoden je Baránok zabitý vziať moc, bohatstvo, múdrosť, silu, česť, slávu aj dobrorečenie!“ (Zjavenie 5:12). On je ten, pred ktorým pokľakne každé koleno (Filipským 2:10), jediný, pred ktorým budú nariekať všetky národy zeme (Zjavenie 1:7) a ktorý spustí lis rozhorčeného hnevu vševládneho Boha (Zjavenie 19:15).

Ježiš má presne takýto druh zvrchovanosti, preto to, čo hovorí, má vážnosť.

A okrem toho, stali sme sa s Kristom jedno skrze vieru (Rímskym 6:5), obživil nás svojou milosťou (Efezským 2:5) a sme ospravedlnení vďaka jeho skutkom (Galatským 2:16). Ježiš pri celej svojej zvrchovanosti je tiež naším pastierom — takže poznáme Jeho hlas (Ján 10:27).

A pretože On je jediný Najvyšší Vládca a náš Spasiteľ, z dôvodu jeho moci a milosti, keď hovorí svojej cirkvi, aby činila učeníkov zo všetkých národov, naozaj by sme to mali robiť.

Smerom k definícii

Ježiš nám vo svojej moci hovorí „choďte a čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal“ (Matúš 28:19–20).

Tu ale vyvstáva jedna základná otázka — otázka, ktorá je ešte dôležitejšia než otázka „ako na to“. Čo to vlastne znamená byť „učeníkom“ Ježiša? Ak máme činiť učeníkov, potrebujeme vedieť, čo to vlastne je.

Štandardná definícia podstatného mena „učeník“ je, že je to niekto, kto sa pridržiava niečieho učenia. Je to nasledovník alebo žiak. Je to niekto, kto prijíma spôsoby niekoho iného. Aplikované na Ježiša, učeník je niekto, kto sa učí žiť ako On. Niekto, kto kvôli prebúdzajúcej Božej milosti podriadi svoje slová a spôsoby slovám a spôsobom Ježiša. Alebo môžete povedať, ako už mnohí povedali v minulosti, učeník Ježiša by mal sám byť ako „Kristus v malom“ (Skutky 26:28, 2. Korintským 1:21).

Štyri evanjeliá nám dávajú konečný obraz Ježišovho života na zemi a ak skutočne chceme vedieť, aké to je byť Kristovým učeníkom, evanjeliá sú vhodným miestom pre štart. Konkrétne, Jánovo evanjelium nám ukazuje tri dopĺňajúce sa uhly pohľadu na to, čo to znamená nasledovať Ježiša, každý z nich utvorený po vzore Ježiša samotného. Vychádzajúc z Jánovej osnovy môžeme povedať, že Ježišov učeník je uctievač, služobník a svedok.

Učeník znamená uctievač

To najzákladnejšie zo všetkého — nasledovať Ježiša znamená uctievať iba Jeho. Toto je v srdci Ježišovej služby na zemi. Ako bol povedal žene pri studni, Otec hľadá skutočných uctievačov — nie falošných, ale naozaj skutočných uctievačov — takých, čo ho uctievajú v duchu a v pravde (Ján 4:23–24). Pokiaľ nasledujeme Ježiša, musíme uctievať Boha — skrze Ježiša, pretože on je náš Sprostredkovateľ (Ján 14:6, 1. Timotejovi 2:5), a máme uctievať Ježiša samotného, pretože on je Boh (Ján 10:30, 20:28–29).

Toto je základom každého učeníka, pretože je to dôležitejšie než čokoľvek iné, čo sme alebo robíme, a má to byť to najcharakteristickejšie v kontexte našej doby. Čo sa dôležitosti týka, uctievanie Ježiša — teda radostné reflektovanie jeho hodnoty späť k nemu — je najväčším skutkom každej stvorenej bytosti. Pokiaľ ide o náš kontext, nič nenaštve našu pluralistickú spoločnosť viac než to, keď je niekto výhradným uctievačom Ježiša. Veľa ľudí je v pohode s Ježišom (alebo minimálne s ich predstavou o ňom) a dokonca praktizujú Ježišove „spôsoby“, pokiaľ to znamená vynechať výhradnosť. Ježiš morálny učiteľ, príjemný chlapík, motivačný spíker s mottom „nesúďte, aby ste neboli súdení“ — toto je „kamoš“ pre každého. Ale nie je to skutočný Ježiš. Ten obraz je človekom vyrobená figúrka, na hony vzdialená od obrazu, ktorý o sebe Ježiš vytvoril.

Nasledovať Ježiša, byť jeho učeníkom, to neznamená zapájanie sa do spoločenských aktivít a povrchné hranie sa na toleranciu. Znamená to hlavne primárne a centrálne uctievať ho s radosťou v srdci. Činenie Ježišových učeníkov znamená zhromažďovať jeho uctievačov.

Učeník znamená služobník

Ján ukazuje aj iný obraz Ježiša, ktorého máme uctievať, a tentoraz je to Ježiš, ktorý kľačí pred svojimi učeníkmi, aby im umyl nohy (Ján 13:5). Viem, že to neznie správne, najmä ak si ho predstavujeme ako objekt našej výlučnej chvály. Ani Petrovi to neznelo správne, kým Ježiš nepovedal: „Ak ťa neumyjem, nemáš so mnou žiaden podiel.“ (Ján 13:8) Ale Ježiš je služobníkom. Prišiel na zem nie preto, aby jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal svoj život ako záchranu pre hriešnikov (Marek 10:45).

A ako služobník hovorí Ježiš o svojich učeníkoch a pre svojich učeníkov: „Keď teda ja, Pán a Majster, umyl som vám nohy, aj vy ste povinní navzájom si umývať nohy; dal som vám totiž príklad, aby ste aj vy činili tak, ako som vám ja učinil.“ (Ján 13:14–15) V istom zmysle by postoj služobníka mal charakterizovať Ježišových učeníkov na všetkých frontoch. Ale v inom zmysle, byť služobníkom ako bol Ježiš znamená pre učeníka mať v stredobode službu učeníkom. Je to vec rodiny. „Čiňme dobre všetkým,“ hovorí Pavol, „ale najmä domácim viery.“ (Galatským 6:10)

Vzájomnosť je uhol pohľadu, na ktorý nás Ježiš upriamil, keď nám dal „nové prikázanie“ hneď potom, čo umyl nohy dvanástim: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa vzájomne milovali; ako som vás ja miloval, aby ste sa aj vy vzájomne milovali.“ (Ján 13:34, 1. Jána 3:23) V skutočnosti je to láska, ktorú majú učeníci jeden k druhému, ktorá nás identifikuje ako učeníkov Ježiša pre vonkajší svet (Ján 13:35), a dokonca nás uisťuje o zachraňujúcej viere (1. Jána 3:14).

Byť Ježišovým učeníkom znamená slúžiť ako On. Znamená to slúžiť primárne svojim bratom a sestrám a znížiť sa v skutkoch lásky, dokonca aj keď je to pre teba nepohodlné, dokonca aj keď to prevráti naruby spoločenský poriadok a očakávania sveta. Činenie Ježišových učeníkov znamená činenie služobníkov, ktorí sa vzájomne milujú.

Učeník znamená svedok

Ján nám dáva aj iný užitočný obraz toho, čo znamená byť Ježišovým učeníkom. A ten prichádza v poverení Ježiša, keď hovorí o svojich učeníkoch svojim učeníkom „Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ (Ján 20:21, Ján 17:18) Znamená to, že Ježišovi učeníci sú na misii. Znamená to v tom najširšom slova zmysle, že sú misionármi a že pri vstupe do tohto sveta (nie ako jeho súčasť, ale ako tí, čo sú doň poslaní) majú spĺňať predstavu a napĺňať poverenie tých, čo sú Jeho svedkami (Skutky 1:8).

Ježiš bol poslaný s istým cieľom— zjaviť Boha a vykúpiť hriešnikov (Ján 1:14, 12), a svoju tvár zatvrdil ako kremeň, aby to videl dokonané (Lukáš 9:51, Izaiáš 50:7). My tiež ako jeho učeníci, naplnení Duchom Svätým, sme poslaní s istým cieľom — šíriť Jeho Dobrú správu (Rímskym 10:14–17).

Byť učeníkom Ježiša znamená upriamovať naňho ostatných ľudí. Znamená to rozpovedať prastarý príbeh o Ježišovi a jeho láske tak, aby ho ostaní spoznali a uctievali ho. Znamená to, inými slovami, že radostne vyhľadávame ďalších uctievačov — služobníkov — misionárov. Znamená to, že učeník Ježiša činí učeníkov Ježiša, tak ako prikázal Ježiš (Matúš 28:18–20).

A, samozrejme, keď Ježiš hovorí, počúvame.