Manželstvo nezmení to, kým ste

Keď som bol slobodný, myslel som si, že manželstvo je ako kúzelná palička. Veril som, že ma zázračne zmení, že zrazu budem mať nový rozmer lásky, radosti, pokoja, trpezlivosti, láskavosti, dobroty, vernosti, jemnosti a sebaovládania, ktoré som ešte ako slobodný nepoznal ani nezažil. Predpokladal som, že keď raz poviem: „áno“, uvidím svet inými očami a stanem sa zodpovedným a milujúcim človekom — zodpovedným a milujúcim manželom.

Pravdepodobne by som poprel, že som niečomu z toho veril, ak by ste sa ma na to opýtali, kým som bol ešte slobodný. No aj tak som veril, že manželstvo je chýbajúcim článkom na mojej ceste k podobnosti Kristovi. Nemohol som sa však mýliť viac.

Manželstvo vás okamžite nezmení. Len odhalí to, čo už vo vás je.

Umŕtvujte hriech, kým ste slobodní

Niektorí slobodní kresťania žijú pasívne životy. Nemusia sa nikomu zodpovedať. A tak utajované hriechy prežívajú. Slobodní sa oddávajú rôznym druhom sexuálnej nemravnosti, skoro vôbec neslúžia v cirkvi, nezúčastňujú sa na nedeľných bohoslužbách, voľný čas trávia nečinne, len zriedka sa modlia alebo čítajú Bibliu a venujú málo pozornosti hriechu, ktorý je stále v ich srdci. Veľa z toho sa týkalo aj mňa, kým som bol slobodný.

Ale hneď po sobáši sa objaví nepríjemná pravda: Akými ste za slobodna, takými budete aj v manželstve. Ak ste leniví, nezodpovední, sebeckí, pyšní, chamtiví alebo žiadostiví, kým ste slobodní, budete rovnako (alebo viac) leniví, nezodpovední, sebeckí, pyšní, chamtiví alebo žiadostiví, keď poviete „áno“.

Je nevyhnutné, aby sme neodkladali umŕtvovanie hriechu v našich životoch. Hriechy, ktoré vás zväzujú ako slobodných, vás určite budú naďalej zväzovať aj v manželstve. Napriek tomu by slobodní nemali umŕtvovať hriech len preto, že chcú byť dobrými manželmi a manželkami; mali by to robiť preto, že chcú žiť šťastný a posvätený život bez ohľadu na rodinný stav.

Pavol varuje každého, že „odmena za hriech je smrť” (R 6:23) a že by sme mali umŕtvovať to, „čo je v našich údoch pozemské” (Kol 3:5). Tento príkaz nie je len pre tých, ktorí sú v manželstve, ale aj pre slobodných. Ak neumŕtvite hriech teraz, neskôr vás zabije, ak nebudete činiť pokánie.

Neodkladajte umŕtvovanie hriechu

Pavol odhaľuje aj veľké nebezpečenstvo, ktoré hrozí, keď odkladáme umŕtvovanie hriechu v našich životoch:

Preto pre túžby ich sŕdc vydal ich Boh napospas nečistote, takže sami zneucťovali vlastné telá…

Preto ich Boh vydal napospas hanebným vášňam…

A pretože odmietli uznať Boha, vydal ich Boh napospas ich skazenému rozumu, takže robia, čo sa nesluší. Sú plní všelijakej nespravodlivosti… Poznajú Božie ustanovenie, že tí, čo páchajú takéto veci, zasluhujú si smrť. A predsa to nielen sami robia, ale aj schvaľujú, keď to robia iní. (R 1:24, 26, 28–29, 32)

Boh ich vydal napospas, pretože „poznajú Božie ustanovenie, že tí, čo páchajú takéto veci, zasluhujú si smrť,” ale naďalej konali tieto veci namiesto toho, aby činili pokánie. Aj keď táto pasáž rieši sexuálnu nemravnosť, nepochybne zahŕňa aj „klebetníkov, ohováračov, nenávistníkov Boha, drzých, pyšných, chvastavých, výmyselníkov zla, neposlušných rodičom, nerozumných, neveriacich, bezcitných, [a] nemilosrdných” (R 1:29–31).

Táto pasáž je varovaním pre nás všetkých, najmä pre slobodných ľudí pred nebezpečenstvom, ktoré prináša odkladanie (z akéhokoľvek dôvodu) umŕtvovania hriechu. Hovorím najmä o slobodných ľuďoch, pretože tí nemajú manžela či manželku, ktorému by sa zodpovedali. Je to nebezpečné odovzdať sa svojim hriechom. Poznanie, že jedného dňa môžeme dosiahnuť bod, keď už nebudeme schopní vidieť smrteľné následky našich previnení, je desivé.

S Ježišom je tráva skutočne zelenšia

Všetci sme už počuli príslovie: „Tráva je vždy zelenšia na druhej strane plota.” Toto príslovie má poukázať na nespokojnosť človeka s jeho momentálnou situáciou alebo nepriaznivým stavom. Všetci si myslíme, že by sme boli šťastnejší, keby sme boli v inej situácii. To isté platí pre náš rodinný stav. Väčšina z nás pozná slobodných, ktorí chcú byť v manželstve, alebo takých, ktorí sú zosobášení a chcú byť znova slobodní. Prečo je to tak? Pretože si myslíme, že naša momentálna nespokojnosť je zapríčinená zvonka a nie zvnútra.

Nespokojnosť so súčasnými okolnosťami je zakorenená v očakávaní každého slobodného človeka, že manželstvo ich okamžite zmení. Manželstvo sa postupne stalo ich Duchom Svätým a svadobný deň sa stal ich Letnicami. Ale keď sa skončí svadobný deň, a pominú sa aj medové týždne, zistia, že svadobnému obradu chýba spasiteľná a posväcujúca moc, ktorú potrebujú, a že sú stále tým istým hriešnym človekom, ktorým boli, keď boli slobodní.

Je duchovne nezodpovedné odkladať umŕtvovanie hriechu, kým sme slobodní, v nádeji, že iný život (manželstvo) nás urobí svätejšími a šťastnejšími. Len Ježiš nás môže urobiť šťastnými. Bez ohľadu na naše súčasné okolnosti, s Ježišom je tráva zelenšia. Utekajte k nemu. Čiňte pokánie zo svojich hriechov. Pite z prameňa, ktorý ako jediný dokáže uhasiť smäd, ktorý je vo vnútri nás všetkých.

Nie, manželstvo vás okamžite nezmení. Boh, skrze Krista a prostredníctvom Ducha Svätého, vás zmení, keď sa mu odovzdáte, či už ste v manželstve, alebo slobodní.