Materstvo a jeho každodenná otázka

Ako matka neustále pociťujem nepríjemný vnútorný boj. Nie je to ale nič vážne ani dramatické. Sú to otázky ako: Dokážem vychovať moje deti k láske k Bohu? Dokážem ich naučiť poslušnosti voči Nemu? Patria mu moje deti?

Tento neustály boj, ktorý počas materstva prebieha, je omnoho nepatrnejší, omnoho všednejší a omnoho viac skrytejší. V jeho centre je otázka: Obetujem sa? Alebo ako Oswald Chambers v To nejlepší pro Jeho slávu píše: „Som ochotný stratiť a byť použitý? Aby mi nebolo len slúžene, ale aby som ja slúžil?"

Táto každodenná otázka sa nezodpovedá len raz, keď sa narodí dieťa, keď prvýkrát ide do školy, keď sa doma určujú pravidlá. Otázka — Obetujem sa? — je zodpovedaná každý deň.

Je zodpovedaná, keď sa dieťa zobudí skôr, prerušiac moje stíšenie s Pánom.

Je zodpovedaná, keď ma choré dieťa odlúči od chvál a od interakcie s dospelými v zbore.

Je zodpovedaná, keď som už emočne na konci svojich síl, no moje dieťa potrebuje trpezlivé, zmysluplné usmernenie správania.

Je zodpovedaná každú chvíľu, keď svoje dieťa učíte na nočník.

Je zodpovedaná, keď systematicky učím svojho syna, ako sa správať k druhým.

Počas materstva je táto každodenná otázka zodpovedaná zakaždým, keď musíte uprednostniť potreby dieťaťa pred vašimi vlastnými, čo je vlastne väčšinu času.

Často sa stáva, že odídem od sporáka, aby som pomohla s gombíkom na nohaviciach, skladám telefón, lebo musím pohľadať obľúbenú hračku, ospravedlním sa zo stretnutia v kostole, lebo beriem moje unavené dieťa domov, a pritom všetkom si často sama pre seba hundrem… Keby som len mala aspoň chvíľku, aby som dokončila, čo som začala, keby sa mi len podarilo porozprávať sa s niekým bez prerušenia…

Tá každodenná otázka sa nepýta len, čo robím, ale je aj na môj postoj. Som ochotná obetovať svoj život pred Pánom a venovať ho deťom? Budem deťom slúžiť aj mimo mojich povinností, tak ako slúžim Bohu samotnému? Som ochotná „zomrieť" sebe a žiť Bohu v povolaní matky, aké mi pripravil?

Táto každodenná otázka musí byť zodpovedaná každý deň.

Materstvo nie je len o veľkých a dramatických obetiach, ale aj o malých a neviditeľných skutkoch.

Pretože môžeme mať čistý dom a poslušné deti, no nemusí to byť obeta.

Pretože si myslíme, že môžeme jednoducho žiť sami pre seba a pritom byť aj verný Bohu v našej službe matky.

Ježiš povedal, že tí, ktorí žijú len pre seba, nebudú žiť naplnený život, ale tí, ktorí svoj život stratia, vtedy ten život skutočne „zažijú". Keď obetujeme svoj život v povolaní rodičov, nielenže sa dočkáme ovocia, ktoré bude dozrievať v našich srdciach, ale aj takého, ktoré bude v srdciach našich detí. Ovocie, ktoré dozrieva silou Boha. A preto s radosťou obetujme svoj život pre život našich detí.

Každý deň.

„My živí, sme ustavične vydávaní na smrť pre Ježiša, aby aj život Ježišov zjavený bol na smrteľnom našom tele." (Druhý list Korintským, 4:11)

„Láska Kristova totiž spája nás, ktorí takto súdime, jeden umrel za všetkých, teda všetci umreli, a za všetkých umrel, aby tí, čo žijú, nežili viac sebe, ale tomu, kto za nich umrel a vstal z mŕtvych." (Druhý list Korintským, 5:14–15)